sem zám. ukaz. príslov.
1. označ. smer k hovoriacemu al. do jeho blízkosti, na toto miesto, op. ta(m): priveď ju s.; počúvaj s.; koho s. čerti nesú? to s. nepatrí do tejto súvislosti; expr.: s. s tým! daj mi to! s. sa! poď(te)! v spoj. so zám. ta(m): motať sa s. a ta(m) rozličnými smermi; ani s., ani ta(m) a) nikam b) nijako; (sused) s., (sused) tam a) komentovanie zaliečavej reči b) nezáleží na tom, že ide o (suseda)
2. sem-tam vyj. zriedkavosť (časovú, miestnu), zavše; miestami: s. prehodiť slovo, s. už kvitnú fialky