Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

výslovný príd. jasne, jednoznačne vyjadrený: v. príkaz, to je jeho v-é želanie;

výslovne

I. prísl.: v. zakázať niečo

II. čast. podčiarkuje platnosť výrazu: to sa muselo stať v. tebe

výslovne prísl. i čast.

doslova 1. bez vynechania slova • doslovne: úlohu doslova, doslovne odpísal od spolužiaka • presne • verne • expr. otrocky: presne, verne zopakoval každý prednesený návrh • slovo po slove: slovo po slove zopakoval, čo mu vraveli • od slova do slova: znova od slova do slova porozprával, čo sa mu stalo • fraz.: do bodky • do (posledného) písmena • do (posledného) písmenka • do (poslednej) litery

2. zdôrazňuje platnosť výrazu, v pravom zmysle slova • doslovne: chlapec ho doslova, doslovne zrazil na zem • priam: doslova, priam sa roztriasol od strachu • naozaj • skutočne: auto kúpil naozaj, skutočne za babku • vôbec • vonkoncom • absolútne: doslova, vôbec na nič sa nezmohol; vonkoncom, absolútne nič nepovedal • fakticky • hovor. fakt • kniž. de facto: fakticky, de facto ani okom nemihol • výslovne: výslovne ho ťahal, len aby prišli včas

výslovne 1. slovne formulujúc prejav tak, že má iba jeden zmysel al. význam • jasne • zreteľne: výslovne, jasne, zreteľne som mu zakázal, aby ta išiel • zjavne • hovor. vyslovene: správa mala zjavne, vyslovene informatívny ráz • jednoznačne • nedvojzmyselne • kategoricky: musíme ho na to jednoznačne, kategoricky upozorniť • kniž. explicitne • kniž. zastaráv. explicite: explicitne formulovaná požiadavka • kniž. expressis verbis: expressis verbis treba povedať, že má pravdu

2. podčiarkuje, zdôrazňuje platnosť niektorého výrazu výpovede • doslovne • doslova • hovor. vyslovene: výslovne, doslovne sa triasol od strachu; začal sa doslova, vyslovene dusiť

výslovný príd. zreteľne, jasne vyjadrený, oznámený, vyslovený: v. rozkaz, v-é prianie, v-á žiadosť; v-á vôľa (Šolt.);

výslovne prísl.: v. niečo povedať; v. socialisticky zmýšľajúci mládenci (Jégé)

výslovný príd
1. vyjadrený slovami, vypovedaný: edictalis: wyslowny, wypowedny (KS 1763)
2. zreteľne, jasne vyjadrený: (Pane), gsy swemu mylemu aposstolu, swatemu Petru, tak wyslowne zaslybeny učžynyl (ŠV 1675); bratrom bez dowolenj wýslowného zakázáno gest nětco k sweg wlastnj potrebě zaopatriti (PrV 1767)
3. výrečný: elocutilis: wyslowny, wymluwny (KS 1763); disertus: wýslowný (PD 18. st)
4. kt. možno vysloviť, vypovedať: dale papoušek wislowna slowa formowatj zwika (KoA 17. st); pronunciabilis: wyslowitedlny, wyslowny, wypowedny, čo se wyslowiti a wypoweďeti može (KS 1763) výslovne prísl k 2: nikdé psáne nenj, že pri krstu magu se wyslowňe wyreknuti této slowa (IA 1708); nežádeg wýslowně to nad giné wěcy, ale tak se zachowag, abys to chtel, neb nechtěl, co spráwce twůg chce, neb nechce (MPS 1777); k 3: facunde: wymlúwňe, wyslowňe (KS 1763)