nasvedčovať -uje, nasviedčať -a nedok. poskytovať dôkaz, svedčiť: všetko n-je (tomu), že ...; prípravy n-li, že odcestujú
nasvedčovať -čuje -čujú -čoval -čujúc -čujúci -čovanie nedok.
nasvedčovať -čuje -čujú -čoval -čujúc -čujúci -čovanie nedok. (čomu/s vedľajšou vetou) ▶ poskytovať, dávať dôkaz, svedčiť o pravdepodobnosti, možnej existencii niečoho, poukazovať na niečo: všetko nasvedčuje príchodu jari; zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že bol spáchaný trestný čin; nič nenasvedčovalo blížiacej sa katastrofe; Všade rástli vysoké, husté lesy a nasvedčovali, že zem je tu úrodná. [V. Krupa]
nasvedčovať, nasviedčať poskytovať svedectvo o niečom pravdepodobnom • svedčiť: všetko nasvedčuje, že urobil chybu • ukazovať • poukazovať • naznačovať (nasvedčovať náznakmi): jeho správanie poukazovalo na to, že nie je v poriadku • dosvedčovať • dosviedčať • potvrdzovať • dokazovať (svedčiť o pravdivosti niečoho): prípravy dosvedčovali, že odcestujú • prezrádzať (svedčiť o niečom obyč. utajovanom): jeho úsmev prezrádzal, že sa nehnevá
svedčiť2 1. vypovedať pred súdom ako svedok • vypovedať • byť svedkom: svedčil, vypovedal v prospech obžalovaného; je svedkom na súdnom konaní • vydať svedectvo (o niekom)
2. stávať sa dôkazom niečoho, poskytovať dôkaz o niečom pravdepodobnom • nasviedčať • nasvedčovať: všetko svedčilo o tom, nasviedčalo tomu, že situácia sa zlepší • dosviedčať • dosvedčovať • dokazovať (byť dôkazom): to dokazuje jeho nevinu • naznačovať (stávať sa nepriamym dôkazom): zariadenie domu naznačovalo, aký bol majiteľkin vkus • prezrádzať (dávať najavo): výraz tváre prezrádzal spokojnosť, svedčil o spokojnosti • ukazovať: jeho správanie ukazuje na dobrú vôľu zmieriť sa • hovoriť: výsledky hovoria za nás
3. p. súhlasiť 1 4. p. tvrdiť
nasvedčovať, -uje, -ujú i nasviedčať, -a, -ajú nedok. (čomu, so spoj. že i bezpredm.) svedčiť o niečom, podávať, poskytovať dôkaz o niečom, poukazovať na niečo, dokazovať niečo: Mnohé zjavy zdali sa tomu nasvedčovať. (Vlč.) Stroje nasvedčovali, že sa tu buduje. (Heč.) Len unavenosť od prežitých dojmov nasviedčala, že ony skutočne sa udali. (Šolt.) Tak nasvedčujú dejiny. (Hviezd.)
nasvedčovať ndk poskytovať dôkaz o niečom, dokazovať, dosvedčovať: attestari: nasvedcowati (DSL 18. st)