argumentum [-gú-] ‹l› dôvod, dôkaz, argument 1 kniž. v spoj.: a. ad auditorem [-dító-] argument odvolávajúci sa na poslucháčov so zámerom získať ich (často citovým zdôvodnením); a. ad hominem argument nie k veci, ale k osobe odporcu (v spore); a. ad personam [-só-] argument zameraný osobne; a. ad populum argument odvolávajúci sa na poslucháčov, demagogicky využívajúci ich nálady a pod.; a. ex concessu [ko-sú] argument založený na protivníkovom tvrdení; a. ex contrario [kontrárió] argument vychádzajúci z úvahy o nemožnosti opaku; a. ex silentio [-ció] argument na základe mlčania (napr. historických) prameňov; a. per analogiam argument založený na podobnosti (dvoch al. viacerých objektov)
argument m, argumentum s lat adm dôkazový prostriedok, dôkaz: toto gest gegjch negpodstatnegssy argument w tomto artikuly (TP 1691); pripominagjce predku sweho argumentu (SP 1696); W. Milosty za welike argumentum drza (ADAMOVCE 1715)