ľapa p. liapa
ľapa ž. expr. nemotorný, ťarbavý človek: To je človeg läpa, nedočkáš sa od neho pomoci (Val. Dubová DK)
lápa ž. gem
1. veľký kus trávnatého porastu: Pozri, kelú lápu som skosil! (Revúca); Takú lápu skosid je ni fígel (Rochovce ROŽ)
2. slatina, močaristá lúka: Na té lápe aká velká tráva! (Kameňany REV)