pi-pi cit.
1. napodobňuje pípanie (vtačích mláďat ap.)
2. vyj. volanie na sliepky
pipi neskl. príd.
pí, pi-pi, pí-pí cit.
pipi neskl. príd. iba v prísudku hovor. pejor. ▶ správajúci sa nerozumne, nerozvážne; pociťujúci zmätok, neistotu; syn. šiši: nebuď p.!; Čo si pipi, cestovať v takej horúčave? [A. Hykisch]; Človeče, ja som z toho takisto pipi ako aj ty. [J. Žarnay]
pi-pi ↗ pi
pí-pí ↗ pi
pi, pi-pi, pí1, pí-pí cit. 1. ▶ napodobňuje zvuk vydávaný vtákmi; vyjadruje volanie na hydinu: kurča vydáva zvuk pí-pí; na, pi, pi-pi, na!; pí, pí-pí volá na sliepky; vrabec píska pí-pí 2. ▶ napodobňuje zvuk vydávaný niektorými nástrojmi al. prístrojmi: v telefóne sa ozývalo pí, pí-pí; Najprv sa mu pokloníme [Ježiškovi], na píšťalke zapískame: na píšťalke pi, pi-pi, nech Ježiško dobre spí! [A. Habovštiak]
cip 1. vyjadruje volanie na kurčatá, sliepky • cip-cip • pi-pi • pí-pí • pipi-ná • pipi-ná-ná • na pipi: zobrala zrno do hrsti, rozsýpala ho a volala: cip, cip, pipi-ná-ná
2. p. čip
pi-pi, pí-pí p. cip 1