všeobecný príd.
1. týkajúci sa všetkých, všetkého; celkový; univerzálny: v-á spokojnosť, v. záujem, súhlas, v-á mienka; v-é volebné právo; v-é zákonitosti, pravdy; v. pojem; v-é vzdelanie, op. odborné; lingv. v-é podstatné meno kt. pomenúva celú množinu predmetov rovnakého druhu, op. vlastné
2. zahŕňajúci (iba) podst. veci, nie podrobný: v-é poznámky, pokyny, príkazy;
všeobecne prísl.: v. známa vec; chápaný v.; spomenúť niečo iba tak, v.;
všeobecnosť -i ž.: vo v-i všeobecne