Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pika -y pík ž.

1. hist. kopija

2. karta so znakom hrotu kopije (v žolíkových kartách)

● začínať od p-y od samého začiatku;

pikový príd. k 2: p-á dáma

pika piky pík ž.

pika piky pík ž. ⟨fr. ‹ hol.⟩ 1. hist., voj. ▶ dlhá zbraň pešiakov s kovovým hrotom, bodcom na jednom konci, používaná od stredoveku do 17. stor., kopija: bojová, ostrá p.; vojaci vyzbrojení pikami; zabodnúť piku do zeme
2. kart. ▶ názov farby v žolíkových kartách so štylizovaným znakom hrotu kopije: čierne piky; prebiť, zahodiť piku
◘ fraz. hovor. začínať od piky venovať sa niečomu od základov, od samého začiatku

pika -y ž. ‹f›

1. stará bodná kopijovitá zbraň s dlhou rukoväťou podobná kopiji:

● začať, slúžiť od piky od najpodradnejšieho miesta, od najnižšej hodnosti

2. kart. farba vo franc. kartách označená čiernymi štylizovanými hrotmi piky;

pikový príd. k 2: p. kráľ

kopija stará bodná zbraň v podobe bodáka na dlhej rúčke • hist. pika

pika p. kopija

pika¹, -y, pík ž. hist. druh starej bodnej zbrane, pozostávajúcej z tyče zakončenej ostrým kovovým hrotom, kopija: Pichali doň pikami. (Kuk.)

● hovor. začínať od p-y od základov;

pikový príd.

pika², -y, pík ž. kart. jedna zo štyroch farieb v kartách;

pikový príd.: p-á dáma druh karty

pika ž. vianočná ozdoba so zahroteným koncom, špica: Na stromčeg vánoční uš máme pokúpené rachétle, piku aj andelské vlasi (Červeník HLO); Teho roku nam padeu̯ krisbán a pika sa rozbiu̯a (Záh. Bystrica BRA)

pika ž fr bodná zbraň s dlhou násadou, kopia: za piku dla kozaka 0,60 f (HNIEZDNE 1776)