zabiť -je -jú dok.
1. pripraviť o život, usmrtiť: z. hus; úmyselne z. (človeka) zavraždiť; z. sa z nešťastnej lásky; neos. z-lo ho na fronte;
pren. expr. spôsobiť zánik, zničiť, ubiť: z-l v nej cit
2. zatĺcť (význ. 2), vbiť: z. klinec (do steny)
3. pribitím uzavrieť: okná z-té doskami
4. expr. bezúčelne stráviť, premárniť, premrhať: z. čas zbytočnosťami
5. hovor. rozbiť (význ. 1), roztĺcť: z. pohár
● spať ako z-tý tuho; → jedným úderom z. dve muchy; veď ťa to nez-je neuškodí ti to;
nedok. zabíjať -a
// zabiť sa
1. neúmyselne prísť o život: z. sa pri autonehode
2. hovor. rozbiť sa, roztĺcť sa: fľaša sa z-la