riasiť -i nedok. skladať do záhybov, naberať, zberať: r. látku
// riasiť sa: záclona sa r-i
riasiť sa -si sa -sia sa rias sa! -sil sa -siac sa -siaci sa -senie sa nedok.
riasiť -si -sia rias! -sil -siac -siaci -sený -senie nedok.
nariasiť -si -sia narias! -sil -siac -sený -senie dok. (čo) ▶ zhrnúť do (menších) záhybov, urobiť na niečom (menšie) záhyby, nábery; syn. nazberať, nazberkať, nabrať: n. záclonu; rukávy sa dajú šnúrkami pekne n.; n. pásik čipky a prišiť ho okolo goliera; šaty nariasené v páse; tričko je pod prsami ľahko nariasené; jemné nariasenie výstrihu ▷ nedok. ↗ riasiť
riasiť robiť záhyby na látke • zberať • zberkať • naberať: riasila, zberala sukňu v páse; zberkala, naberala rukávy • skladať • hovor. faldovať (riasiť do skladov): skladaná sukňa • plisovať (husto riasiť a zažehľovať do skladov): plisované šaty • hovor. zastar. rancovať
skladať 1. dávať dolu • snímať: skladá, sníma pomaly klobúk z hlavy • zhadzovať (hodením dávať dolu): zhadzuje z chrbta batoh; zhadzujú, skladajú z voza náklad
2. dávať dohromady • spájať: skladá, spája ruky k modlitbe, k prosbe • zostavovať • montovať (niečo nehotové al. pokazené, rozložené): skladá, zostavuje krížovku; montuje stroj • hovor. majstrovať (ručne zhotovovať): Čo majstruješ?
3. dávať do záhybov • prekladať: skladá vreckovku; skladá, prekladá papier do štvorca • riasiť • zberať • zberkať: riasiť sukňu; zber(k)á látku do drobných záhybov • hovor. zastar. rancovať • faldovať • typ. slang. falcovať (skladať tlačové hárky do strán)
4. dávať vznik umeleckému dielu, najmä hudobnému al. slovesnému • tvoriť • písať: skladá, tvorí, píše novú operu, báseň • komponovať (najmä hudobné dielo): komponuje symfóniu • zostavovať (obyč. z hotových častí robiť celok): zostavuje program na večer
5. vykonávať isté úkony • robiť • konať • činiť: vojaci skladajú prísahu; študent skladá, robí skúšky; konať, činiť sľub
6. porov. vzdať sa 7. porov. odložiť 2
zberať 1. brať zo zeme úrodu, z rastlín plody: zberať obilie, zeleninu • žať (kosiť obilniny): žať pšenicu • zvážať • zoberať: zvážajú, zoberajú z poľa úrodu
2. odstraňovať z povrchu (niečo roztrúsené a pod.) • zoberať • odkladať: zberať, zoberať riad zo stola; odkladá, zberá suché šatstvo z plota • brať • kniž. snímať: berie smotanu z mlieka; sníma zo šnúry bielizeň
3. robiť záhyby na látke • zberkať • riasiť • naberať: zberať, zberkať, riasiť rukáv do manžety • skladať • hovor. falcovať (do skladov) • hovor. zastar. rancovať
riasiť, -i, -ia nedok. (čo) robiť riasy, záhyby (na látke)
|| riasiť sa pokrývať sa riasami, záhybmi: Riasila sa mu koža na konci nosa. (Tat.)
riasiť i riasovať nedok. čiast. zsl skladať látku (al. odevnú súčiastku) do úzkych záhybov: No, rubáče, tí sa rásili, to sa tag búchau̯o o ten ku̯átek (Hlboké SEN); Mosím Kači rubádž riasiť (Čičmany ŽIL); Rásí zápune (V. Rovné BYT); rásovat (Bošáca TRČ); rásit (Siladice HLO)
riasiť sa nedok. vytvárať metlinovité súkvetie i oklasie (o ovse): riasiť sa (Mošovce MAR)
riasovať p. riasiť