Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

Vedeli ste, že...?
Slovníkový portál obsahuje aj minikalkulačku. Skúste napr. 2+2.

rozobrať -berie -berú -bratý/-ný dok.

1. rozdeliť na časti, rozložiť, porozkladať: r. stroj, pušku, posteľ

2. po častiach vziať z istého celku, pobrať: ľudia r-li drevo na kúrenie

3. rozpredať, vypredať: prvé vydanie slovníka je už r-té

4. urobiť rozbor niečoho, dôkladne prebrať: r. príčiny neúspechov, r. problém; odb. r. vetu

5. osviežiť, prebrať: čerstvý vzduch ho r-l;

nedok. rozoberať, rozberať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozobrať ‑berie ‑berú ‑bral ‑bratý/‑braný dok.

rozobrať -berie -berú rozober! -bral -berúc -braný/-bratý -branie/-bratie dok.


rozobrať sa -berie sa -berú sa rozober sa! -bral sa -berúc sa -braný/-bratý -branie sa/-bratie sa dok.


rozobrať si -berie si -berú si rozober si! -bral si -berúc si -braný/-bratý -branie si/-bratie si dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

osviežiť urobiť sviežejším, sviežim, čulým (fyzicky i duševne) • občerstviť vzpružiť: pár dní dovolenky ho osviežilo, občerstvilo, vzpružilopovzbudiť: káva nás povzbudilarozobrať prebrať: čerstvý vzduch nás rozobral, prebralpotúžiť posilniť: koňak ho potúžil, posilnilochladiť ovlažiť povlažiť zvlažiťzried. zavlažiť (obyč. vodou al. inou tekutinou): rozpálené telá ochladili, ovlažili, zvlažili vodou; zavlažiť si peryobodriť (duševne): vystúpenie detí nás obodrilozotaviť zregenerovať (najmä fyzicky): pobyt v horách ho zotavilomladiť zmladiť (urobiť mladším): kúpele ho omladili; mužstvo treba omladiť, zmladiť


prebrať sa vrátiť sa do stavu plného vedomia (zo spánku, z mdlôb, z intenzívne prežívaného duševného stavu) • zobudiť sa prebudiť sa prísť k sebe rozobrať sa: pomaly sa prebrala, zobudila z tuhého spánku; nemohol sa z bezvedomia prebrať, prísť k sebe; prebrať sa zo zamyslenostiprecitnúť (zľahka, nie celkom sa prebrať): precitnúť zo snaexpr. zduriť sa (náhle): zduril sa zo spánkuspamätať sa (z citového rozrušenia): nemohli sa z ohromenia spamätaťexpr.: pozviechať sa pozbierať sa: ledva sa z mdlôb pozviechal, pozbieral


prediskutovať v dôkladnej diskusii, debate urobiť niečo jasnejším, urobiť rozbor niečoho (obyč. nejakého problému) • predebatovať: v užšom kruhu prediskutovali, predebatovali program zasadnutiaprerokovať (obyč. na rokovaní) • prekonzultovať (odborne) • prebrať (dôkladne): schôdzka sa neskončila, kým neprerokovali, neprebrali všetky nadhodené otázkypopreberať (postupne, viac vecí) • kniž. pertraktovať (nedok.): popreberať, pertraktovať sporné body v tlačiobhovoriť (hovorením tému dôkladne vyčerpať): problém sme obhovorili z každej stranyrozdiskutovať rozobrať analyzovať rozanalyzovať (urobiť rozbor): rozdiskutovať, rozobrať, (roz)analyzovať príčiny prehryosvetliť objasniť (dôkladne): ešte treba prediskutovať, osvetliť, objasniť sporné miesta projektuporadiť sa (opýtať sa druhého na radu): treba sa nám o veci poradiťpremyslieťexpr.: prežuť prežuvať (dôkladne uvážiť): všetko sme spolu premysleli, prežulihovor.: prevetrať preosiať preventilovaťexpr. popretriasať (z každej strany, viacero problémov): prevetrali, preventilovali, popretriasali všetky háklivé témy


rozdeliť 1. delením utvoriť samostatné časti • rozčleniť: rozdelil, rozčlenil pôdu na viac častírozkúskovať pokúskovať rozdrobiť rozobrať rozložiť (na malé čiastky): rozkúskovali, rozdrobili pozemky; rozobral, rozložil hodinky na súčiastkyrozatomizovaťexpr. rozkvákať: rozkvákal vinohrad na päť častídistribuovať: distribuovať materiál, finančné prostriedkyrozparcelovaťnár.: roztáľovať roztálikovať (rozdeliť pozemok): rozparcelovali bývalý veľkostatokrozlúpiť rozlúpnuť (rozdeliť plod s tvrdým obalom): rozlúpiť slivku, orechpredeliť rozdvojiť rozpoliť rozpoltiť (na dvoje): rozdvojiť mocroztrojiť (na trojo) • rozštvrtiť (na štvoro) • rozvetviť (rozdeliť na viac ramien): rozvetvili elektrický prúdrozvrstviť (rozdeliť na viac vrstiev): rozvrstvili obyvateľstvoprehradiť (rozdeliť priehradou): prehradili izbu závesomrozhraničiť (rozdeliť hranicami): rozhraničili etapy vývinukniž. kategorizovať (rozdeliť na skupiny): kategorizovali žiakov do oddielovrozkrojiť rozrezať (rozdeliť ostrým nástrojom): rozkrojiť jabĺčko, koláčrozkálať rozštiepiťexpr. rozťať (násilne rozdeliť): rozštiepili, rozťali krajinu na dvojeporozdeľovať podeliť (postupne, viac vecí): porozdeľovali vojakov do mužstiev

2. oddeliť od seba • rozpojiť: rozdelil, rozpojil zamotané povrazyrozdvojiť: rozdvojili bitkárovodlúčiť separovať izolovať: práca ich odlúčila; separoval, izoloval zložky zlúčeniny

3. p. roztriediť 4. p. rozdať 1, 2 5. p. zadeliť 2


rozložiť 1. dať vedľa seba • rozmiestiť rozmiestniť rozstaviť rozostaviť: rozložili, rozostavili nábytok po izbepoklásť rozklásť: pokládla veci na posteľporozkladaťexpr. porozťahovať (postupne, na viacero miest): porozkladať taniere po stole; porozťahovať hračky po izbe

2. niečo zložené dať do rovnej plochy • rozostrieť rozstrieť rozprestrieť prestrieť: rozložiť, rozostrieť noviny; rozprestrieť dáždnikroztiahnuť: roztiahnuť deku na trávurozvinúť: rozvinúť plachturozostlať (rozložiť periny): rozostlať posteľexpr. rozvaliť: rozvalil tri snopyzried. rozvetviť (Hviezdoslav)porozkladať porozprestierať porozťahovať porozostielať (postupne, viac vecí)

3. rozdeliť na časti • rozobrať: rozložiť, rozobrať prístrojrozčleniť (členením): autor rozčlenil kapitolu na viac častíanalyzovať rozanalyzovať (rozložiť analýzou): detailne analyzovať vedecký problémdekomponovať disociovať (rozložiť na zložky): dekomponovať zlúčeninuchem. rozštiepiť

4. spôsobiť rozklad • rozvrátiť zničiť: rozložili, zničili celú organizáciudezorganizovať zdezorganizovať destabilizovať: dezorganizovať, destabilizovať pracovnú morálkurozožrať rozžrať rozleptať (rozložiť leptaním): roztok rozožral dlážkupožrať (o hrdzi) • rozrušiť: hrdza požrala, rozrušila karosériuhovor. vyžrať (žraním rozložiť): kyselina vyžrala tkanivo

5. p. roztiahnuť 3 6. p. založiť 5


rozmyslieť si v mysli dôkladne posúdiť, zhodnotiť okolnosti • premyslieť: dobre si rozmyslel, premyslel ďalší krokuvážiť zvážiť rozvážiť (si): uvážila, zvážila, koľko má ešte času; tú vec si si nerozvážilprebrať rozobrať rozanalyzovať: neprebrali, nerozobrali problém, ako trebaexpr.: rozhútať prehútaťtrocha expr. predumaťhovor. expr.: prešpekulovať prekumštovať: treba vec predumať, prešpekulovať, kým sa rozhodneteporozmýšľať popremýšľať (trochu al. viackrát): dobre porozmýšľal a rozhodol sa správnezried.: rozložiť si porozkladať si (Kukučín)


rozobrať 1. rozdeliť na jednotlivé časti • rozložiť: rozobrať, rozložiť hodinky, prístrojrozmontovať demontovať (niečo zmontované): demontovali lešeniepren. expr.: rozpitvať zanatomizovať: postupne rozpitvali celý počítačporozoberať porozberať porozkladať (postupne)

2. po častiach vziať z celku • rozobrať si pobrať: ľudia (si) rozobrali pracovné odevyrozniesť (nosením): ženy rozniesli posledné zásobyexpr.: rozchytať rozchvátať (rýchlo rozobrať): rozchytali tovar, celý náklad za chvíľkurozkradnúť pokradnúť (krádežou rozobrať): rozkradli stavebný materiálporozoberať porozberať poroznášaťexpr. porozchytávať (postupne)

3. dôkladne preskúmať • urobiť rozbor: rozobrali situáciu, urobili rozbor situácieurobiť analýzu zanalyzovať rozanalyzovať: rozanalyzovali problémexpr.: rozpitvať detailizovať zanatomizovať (rozobrať do podrobností): detailizoval príčiny neúspechu

4. p. rozptýliť 3


rozptýliť 1. spôsobiť rozšírenie po okolí • rozprášiť: rozptýliť, rozprášiť dezinfekčný prostriedokrozstreknúť rozprsknúť rozprskať (prudko rozptýliť): rozprskla sprej po izberozosiať rozsiať (rozptýliť siatím): roz(o)siať semeno; pren. osud nás rozsial po sveterozviať (fúkaním): vietor rozvial mrakyporozptyľovať (postupne)

2. spôsobiť rozplynutie niečoho • rozohnať: slnko rozptýlilo, rozohnalo hmluporozptyľovať porozháňať (postupne)

3. zbaviť niekoho zlej nálady, smútku • zabaviť rozveseliť: rozptýlil, zabavil, rozveselil celú spoločnosťpobaviť potešiť: jeho rozprávanie ju potešilorozobrať prebrať vzpružiť osviežiť (zbaviť ochabnutosti): spomienky mu rozobrali, osviežili myseľrozjariť (vo veľkej miere rozveseliť): víno ho rozjariloporozptyľovať (postupne, viac ľudí)

4. p. rozohnať 1 5. p. zahnať 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rozobrať, -berie, -berú, -braný/-bratý dok.

1. (čo) stroje al. iné zariadenie rozložiť, rozdeliť na jednotlivé časti, súčiastky, rozmontovať: r. stroj, motor; r. pušku, guľomat; r. lešenie; Cila rozobrala ešte i posteľ. (Taj.); pren. Palce sa mi zlepili, že ich nemôžem rozobrať (Stod.) rozlepiť, roztiahnuť.

2. rozobrať (si) (čo) podeliť si, rozdeliť si niečo, čo je spolu, pohromade, pobrať: Vo mlyne rozoberú si chlapci tragače. (Ráz.) A hneď si aj rozobrali dobytok a stroje. (Štítn.) Veľa vecí sa rozobralo a potratilo (Pláv.) rozkradlo. Mŕtvola bude visieť, dokiaľ ju vtáci nerozoberú (Jégé) neroznesú; r. (si) vstupenky;

3. (o knihe) skúpiť celý náklad; rozpredať, vypredať: r. vydanie, r. náklad; knižka je dávno rozobraná (Zúb.); nové vydanie dávno rozobratého Sládkoviča (A. Mat.);

4. (čo) dôkladne preskúmať, prebrať, uvážiť, urobiť rozbor niečoho, podrobne rozanalyzovať: dôkladne (podrobne, do základov) r. problém, otázku, tému; r. nedostatky, príčiny niečoho; r. situáciu; (Hollého) diela rozobral náležite až Vlček. (Vaj.); odb. r. báseň, r. vetu;

5. (koho) rozptýliť, vzpružiť, osviežiť, prebrať: Čisté povetrie rozobralo ho. (Kuk.) Však ste už nie rozospatá, však sme vás rozobrali? (Pláv.) Tak vedel človeka pesničkami rozobrať. (Chrob.);

nedok. rozoberať, -á, -ajú

|| rozobrať sa rozptýliť sa, osviežiť sa, vzpružiť sa, prebrať sa: Zašeptala, keď sa trochu rozobrala medzi nimi z ustrnutosti. (Tat.)

rozobrať dok.
1. rozdeliť na jednotlivé časti
a. csl rozložiť, rozmontovať: Jeden večer zme boľi na jarmaku a šatre zme rozobraľi (Zubrohlava NÁM); Poton zme ňemaľi čo jez, Ďuro rozobrau̯ búdu a f tej búďe zme pasťierovi našľi slaňinu a šetko zme mu požraľi (Slovany MAR); V noci, ket spaľi, rozobrau̯ sa voz a na vrchu na streche sa zložiu̯ (Dvorníky KRU); Mlin moseli rozobrat (Koniarovce TOP); Kec scem vihodzi_droždžini, mosím rozebrat preš (Trakovice HLO); Rozebrau̯ hodzinki, ale su̯ožit ich neví (Stráže n. Myj. SEN); Ňepačilo śe mu, ta rozebral i naznovo šicko poskladal (Dl. Lúka BAR); Tot češki kuľomed bul rozobrati (M. Kazimír TRB)
L. rozobrať kladu (Pukanec LVI) - vybrať výlisky z lisu
F. rozobraťi do kvintľíka (Cinobaňa LUČ) - úplne všetko
b. zbúrať: Volakedi tu boli peknie pivňice, ale ih rozobrali luďia, už len dve ostali (Dol. Ďur VRB); Cigan biva v nim, strechu rozebral, obloki viterhal (Hranovnica POP)
2. čiast. jstrsl, zsl i vsl rozdeliť (si), to, čo je pohromade, postupne (si) pobrať; rozkúpiť: Že to (tovar) hňeď rozoberu nachmatački (V. Bielice TOP); Poton, ke_to (medovníky zo stromčeka) rozobraľi, tag zaľi jedľičku von a starejší ten radosňíg ďeľiu̯ (Lišov KRU); Ak prišli svetre, hňeď íh rozobrali (Mur. Dl. Lúka REV); No, už dvanásc chlapvo hu (jalovicu) zabilo a po kuse si rozebraľi (Brvnište PB); Kapustu aj predávali, do Púchova zaviézli a tam si to panié podrobne rozebrali, minula sa jag ništ! (Beluša ILA); Celí snopek som mu bahnátég navázal a kázal, abi tam pánkovi (k oltáru) dal, šak to ludié kostele rozeberú na Kvetnú nedelu si (Nemšová TRČ); Co zostalo, ta sebe rozobraľi dzeci (Bracovce MCH); I korito, i fiňdži, tacku, to šicko ľudze rozobraľi, znace, že išče mi po vojňe našla u dachtorih ľudzoh našo veci (Brezina TRB)
3. csl, miest. zried. vypitvať a rozporciovať na časti zabité zviera (obyč. prasa): Prasa sa pekňe rozobralo a poďeľilo mäso (Veličná DK); Doružova sa brav opálev, nožáma oškriabav a potom ho rozobrali (V. Maňa VRB); Le_sviňu rozobrali, zatál pól paklíka cintél vichosnuvali (Lapáš NIT); Daľiej zme teho brava rospoľeľi, rozebraľi vnuternosci a robeľi tu ľepšiu robotu: klobaski, jaľitka, tlačienku (Riečnica KNM); Maso sa rozebralo, šunki zvlášt, rebrá, kĺbi, lopatki zvlášt (Doľany MOD); Pri zabíjački sa sviňa rozebere na kusi (Lamač BRA); Ňe každi zna śviňu rozobrac (Bracovce MCH); Perši śe šviňa opaľi a vedz ju rozoberu (Žalobín VRN)
4. čiast. jstrsl i jzempl oddeliť od seba a zbaviť tuku (o črevách zo zabitého prasaťa): Ženi rozobrali hurki a umívali, to voláme hurki, ňije čerevá (V. Maňa VRB); Žene obrale z ňih (čriev) mas tamnu na ťeplom a kot ih rozobrale, tašle s ňima tavoka gu hnojisku prevracaťi (Čelovce MK); Na tablu to (črevá) visipeme, rozobereme, očiscime, vipuščime toto zos tich čerevoch (Brezina TRB)
5. urobiť rozbor niečoho, dôkladne prerokovať, premyslieť, rozanalyzovať niečo: Tak si tú viec rozeberme! (Lamač BRA)
6. zsl priviesť niekoho k vedomiu, vzkriesiť: Bola si zamretá a já son ťa rozobrav (Lapáš NIT); Kec prišla s koscéla, našla ju omdľenú, a kedz_u rozebraľi, sa jéj pítaľi, že čo jéj bolo (Hvozdnica BYT); Prišli ke mne, bijú ma, dvíhajú ma, nižd ma nemohli rozebrat (Ružindol TRN); Zamdleu̯a a rozebrali ju (Brodské SKA)
7. prebrať z otupenosti, osviežiť, vzpružiť: Zima ma rozobrala (Bodorová MAR)
8. potlačiť, zapudiť (spánok, únavu ap.), rozohnať: Rozebrali nám driémoti (Bošáca TRČ)
9. priviesť do veselej nálady, rozveseliť; citovo silne vzrušiť: No, to vám ňebola taká tuhá (pálenka), ľenže pi_ca dala, aľe potom váz rozobralo (Galovany LM); Pálené aj starú manku rozebralo (Bošáca TRČ); Na pohrebe zviśčela, žebi ľudzi rozebrala (Malcov BAR)


rozobrať sa dok.
1. prebrať sa
a. z bezvedomia, mdlôb, nadobudnúť vedomie: Ten (prizabitý) zbojňík sa rozebrau̯ a vilézeu̯ s téj jami (Jablonové MAL); Za chvílku sa rozebral g životu (Lamač BRA)
b. zo spánku, driemot, prebudiť sa; Nože se už rozober, ve je ďen! (Revúčka REV)
c. z ľaku, zo strachu, z citového vzrušenia ap., spamätať sa: Mali s nim robotu, leš sa ze strachu rozebral (Krakovany PIE)
2. znovu nadobudnúť životaschopnosť, oživnúť (o rastlinách): Ufám sa ti pu̯anti rozebrali, jak sem ih zaléu̯a (M. Leváre MAL)
3. rozlúčiť sa: Já son z Janom išla po majír a tan zme sa rozebrali (Ružindol TRN)

rozobrať [-zo-, -ze-] dk
1. čo rozdeliť na jednotlivé časti niečo: wezmy kopuna, wyssklb mu perje, rozeber ho a tlstoch odber s neho (RT 17. st) rozporciuj ho; ga s powinnosti sweg ginseho uznawati nemozem, ness abi se ti muri pri sanctuariu i sacristij do fundamentu rozebrali (T. TEPLÁ 1721); kdy potom s Benyo Janom prissel (Ďuro Kapusta), hnedky proti tomu bol, že takowu stjenku rozobrali a na to lal (NECPALY 1743); žádny nemože nádobi sylného, kdiž wessel do domu, rozebrati, krome by prwég sylného priwázal, a tedy dúm geho rozebere (KB 1756); (pálenicu) dokud nerozobraly, sama panj swogeg hofferkiny rozkazala hlinu odnassat (s. l. 1774)
2. čo (medzi kým) podeliť si, rozdeliť si, pobrať niečo: lúpež a wssecek dobytek rozeberete mezy sebú; masso umrtweného wola nech mezy sebú rozeberú (majiteľ vola i majiteľ cisterny) (KB 1757); riad založnici rozebrali (s. l. 1777)
3. čo preskúmať, prebrať niečo: to wssak dowoleno ma byti, gestli djtě w disputácy lekcy na otázky rozobere tak, gako kdy včytel včjwá (BZ 1749)
4. koho rozptýliť, vzpružiť niekoho: muž swjch dobřjch pritelůw nawsstywit, gjch těssyt a rozebrat (má) (RW 1702); rozoberať [-zebí-] ndk k 2: pywo nawarene pry oddanj teito czastky na stranku sycze W. O. Milosti wedle rozkazu mylostjweho se rozebyra (TRENČÍN 1702); rozobrať sa dk precitnúť, prebrať sa: před samau smrtj dey mu (starému človeku) 5 až 6 kvapek pomarančového spiritusa v čerstvé vode vypiti, rozebere se a bude mocy mluwiti (TS 1771)

Zvukové nahrávky niektorých slov

rozobrať: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu