Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rezať -že -žú nedok.

1. ostrým nástrojom rozdeľovať na časti, oddeľovať časti z niečoho: r. drevo, slamu; r. hlinu na tehly, r. plech; r. stromčeky orezávať;

pren. čln r-e vodu rozráža

2. ostrým nástrojom vytvárať: r. sečku; r. závity;

pren. ostro r-ný profil výrazný

3. mať schopnosť vnikať ostrím do niečoho: nôž dobre r-e

4. ostrým nástrojom porušovať povrch niečoho: r. nožom do stola, do kôry stromu

5. ostrým nástrojom usmrcovať: r. sliepky, ovce

6. zarezávať sa, zarývať sa: remeň v páse r-e

7. hovor. nepríjemne, ostro, bolestivo pôsobiť: svetlo r-e oči, huk mi r-e uši

8. hovor. expr. r. zákrutu prechádzať vnútorným, kratším oblúkom

dva razy meraj, raz rež; r. do živého týkať sa najháklivejších vecí; subšt. to mi r-e vyhovuje

// rezať sa (o zuboch) vystupovať z ďasien, prerezávať sa: dcérke sa už r-ú zúbky

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rezať ‑že ‑žú ‑zal nedok.; rezať sa

rezať reže režú rež! rezal režúc režúci rezaný rezanie nedok.


rezať sa reže sa režú sa rež sa! rezal sa režúc sa režúci sa rezanie sa nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať tĺcť mlátiť búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepať báchať búšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskať cápať drúzgať rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekať rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: prať ráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiť tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskať cápať drúzgať rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látať drať drviť degviť ťať lomiť sekať rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiť obšívať maľovať mastiť mydliť česať mangľovať hasiť: hluší, obšíva psa metloušľahať šibať švihať plieskať práskať korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackať fackovaťexpr.: oflinkovať páckať čapcovať čiapať fliaskať flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovať buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať chlomaždiť šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiť tentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacať bicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkať lupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopať búchať búšiť buchotať tĺcť tlkotať trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepať tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjať usmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiť kántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


dráždiť 1. vyvolávať v niekom citový nepokoj, podráždenie • popudzovať: dráždi, popudzuje ju synova neporiadnosťrozčuľovať rozhorčovať: riaditeľa rozčuľuje, rozhorčuje pasivita spolupracovníkovznepokojovať znervózňovaťkniž. iritovať (vyvolávať nervozitu): znervózňovať niekoho svojím správanímhnevať (vyvolávať negatívny postoj): hnevali ho prázdne rečipoburovať (vyvolávať odpor): rodičov poburuje šírenie narkomániebodať pichať podpichovať podpichávať dodieraťexpr. dopaľovať podkušovať podkušiavať podkúšaťsubšt.: hecovať • štengrovať (chcieť vyprovokovať reakciu): toľko ho podpichovali, dopaľovali, až zaútočilhuckať štvať: huckal, štval ľud proti vládepohuckávať (občas) • kniž. jatriťpoet.: jazviť rozrývať (dráždiť bolesťou): jatria ho pochybnosti; dušu mu rozrýva nepokoj

p. aj dobiedzať

2. dávať podnet na reakciu, na nejakú činnosť • podnecovať: vôňa jedla dráždi, podnecuje chuťnutkať nútiť: niečo ho nutkalo, nútilo do spevuhovor. rezať (bolestivo dráždiť): dym reže očibičovať (intenzívne dráždiť): bičovať nervy, fantáziupovzbudzovaťkniž. stimulovať (dráždiť v kladnom zmysle): knihy povzbudzovali, stimulovali jeho pozornosťkniž. provokovať: agresívny prejav provokuje rovnakú odpoveďvzrušovať (dráždiť zmysly): vzrušovali ho dobrodružstvánár. expr. pašmaťsubšt.: hecovať • rajcovať (eroticky dráždiť)


hodiť sa 1. byť primeraný, dobrý, príhodný • byť vhod byť vhodný byť súci: hodí sa mi to, je mi to vhod; mäso sa hodí, je vhodné, súce na pečenie; je súci, hodí sa za učiteľavyhovovať: termín mi nevyhovujezodpovedať: toto miesto mu najlepšie zodpovedápriliehať: šaty jej dobre priliehajúhovor.: šiknúť sa šikovať sa pasovať: šikne sa k nemu; pasujú spoluhovor. štimovaťzastar. trafiť sa: to sa trafí do môjho plánuzapadať (presne sa hodiť): kľúč do dverí zapadákonvenovať (o vzťahu osôb k niečomu): ten spôsob mi nekonvenuje, nehodí sa mizísť sa pridať sa prísť vhod (o niečom potrebnom, želateľnom): peniaze sa vždy zídu, prídu vhodexpr. rezať: to mi režesubšt. bodnúť

2. tvoriť súlad, byť v súlade • svedčať pristať slušať: šaty sa jej (dobre) hodia, šaty jej svedčia, slušia; obaja pristanú k sebehovor.: pasovať ísť sedieť: klobúk mu pasuje, sedíharmonizovať ladiť: farby dobre harmonizujú, ladia (k sebe)


krájať ostrým nástrojom oddeľovať časti z niečoho (obyč. pri potravinách): krájať zemiaky na kocky, krájať chliebrezať (obyč. tvrdšiu látku, zriedkavejšie potraviny): rezať drevo, slamu, plech; salámu reže, krája na tenké kolieskaodkrajovať ukrajovať odrezávať (kúsok z niečoho): odkrajuje si z chleba, ukrajuje si koláč, odrezáva si z mäsa, (zo) slaninkykrúžľať (krájať na kolieska): krúžľa zeleninuhovor. expr. fakliť: faklí krajec za krajcom


kritizovať hodnotiť poukazovaním na chyby, nedostatky • odsudzovať: kritizovať názory niekoho; odsudzujú postup pri prijímaní uchádzačovzavrhovať (odmietať ako nevhodné): zavrhuje pokrytectvopranierovať (verejne): pranierovanie administratívyfraz. stavať na pranier (verejne kritizovať): neváhali básnika stavať na praniersúdiť (vynášať posudok o niekom, o niečom): jeho nedostatky prísne súdiexpr. biľagovať (verejne obviňovať, negatívne označovať) • posudzovať (neoprávnene kritizovať): Neposudzuj iných!vyčítať: vyčítať autorovi nedôslednosť, kritizovať autora za nedôslednosťexpr. bičovať (nemilosrdne kritizovať): nevyberane bičoval jeho slabostipren. expr. rezať (ostro kritizovať): novinár ostro reže do pomerovhovor. expr. podávať si (vyberať si za predmet kritiky): teraz si kritici podávajú najnovšiu inscenáciu v divadlepejor. kritikárčiť (neodborne kritizovať)


píliť spracúvať pílou, pílkou • rezať rozrezávať: robotníci začali píliť, rezať drevo dovezené z hory; rozrezávať kmeň stromuspiľovať (pílením odstraňovať): spiľovať staré, bútľavé stromyvypiľovať (pílením zhotovovať): vypiľovanie dózy


rezať 1. ostrým nástrojom rozdeľovať na časti • krájať rozrezávať rozkrajovať: rezal, krájal syr; rozrezávala rožky na poloviceodrezávať odkrajovať ukrajovať (kúsok z niečoho): odrezávala plátky slaninykrúžľať (krájať na kolieska): krúžľať zeleninuhovor. expr. fakliť: nedbalo faklil salámuexpr.: pidlikať pidlikovať pihlikať pižlikať midlikovať rezikať rezíkať (zle al. pomaly): pidlikal, rezíkal drevo nožíkom

2. vnikať do povrchu • zarezávať sa zarývať sa: opasok ju reže v páse; povraz sa mu zarýva do koževrezávať sa vrývať sa (do niečoho) • párať: ostne im párali kožu

3. hovor. nepríjemne pôsobiť na zmysly • dráždiť: svetlo reže, dráždi očihovor. párať: páralo ju v ušiach, v hrdleexpr. zarezávať sa: hluk sa zarezával do uší

4. p. biť 2


vyhovovať spĺňať niečie požiadavky, byť vyhovujúci • byť vhod byť vhodný: byt nám už nevyhovuje, nie je vhodný; cesta mi nie je vhodbyť po vôli: je spokojný, práca mu je po vôlihovor. konvenovať: súčasné postavenie mi nekonvenujehovor. expr. rezať: to mi režekniž. hovieť (byť priaznivý): tatranská klíma hosťom hoviehodiť sahovor. pasovať: termín skúšky sa nám nehodí, nepasujespĺňať (požiadavky a pod.) • zodpovedať (byť vyhovujúci, primeraný): výrobok zodpovedá všetkým parametrom, spĺňa všetky parametrezbaviťhovor. ujsť (byť pomerne vyhovujúci): topánky ešte zbavia, ujdú

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rezať, -že, -žú nedok.

1. (čo, zried. i koho i bezpredm.) ostrým nástrojom (obyč. nožom al. pílkou) vnikať do niečoho, rozdeľovať na časti, oddeľovať časti z niečoho: r. sečku, r. drevo, prútie; r. sliepky, husi, barany zabíjať podrezaním; Sformovanú hlinu režeme na tehly. (Ondr.); hovor. expr. dať sa r. dať sa operovať; Chodili doktori, obväzovali, rezali, ale nič nepomohli (Taj.) operovali; odb. r. stromky orezávať; r. závity (na skrutke) vyrezávať; r. plech strihať

dvakrát meraj, raz rež nekonaj prenáhlene, buď rozvážny; Chlapec bol naľakaný a taký človek skôr reže ako meria (Min.) neuvažuje; (neurobí, nepovie, neprezradí niečo), ani keby ho rezali za nijakých okolností, vôbec nie; r. do živého dotýkať sa najháklivejších problémov; expr. r. niekomu (živé) pásy z chrbta veľmi ho trápiť, mučiť, moriť;

2. (o rezacích nástrojoch) mať schopnosť vnikať ostrím do niečoho: Nôž reže ako britva (Zúb.) je veľmi ostrý.

3. (koho) (o tesných predmetoch) zarezávať sa, zarývať sa do tela; spôsobovať rezavú bolesť: guma, špagát, povraz ma (ho, ju) reže; Kabát ma reže pod pazuchami. (Al.) Remeň si podopchával palcom, aby ho nerezal. (Fig.) Pod kolenami ho rezali tvrdé sáry (čižiem). (Švant.); hovor. oči ma režú o ostrej, pálčivej bolesti v očiach; neos. Rezalo ho v očiach, akoby sa mu bol do nich ťažký dym tisol. (Švant.)

4. expr. (čo) (o rýchle sa pohybujúcich telesách) prechádzať niečím naprieč; pretínať, rozrážať: Parník reže vlny oceána. (Vaj.) Meteor reže vzduch. (Mih.) Rakety zdajú sa rezať nebesá. (Vlč.) Delfíny rezali vodu, ukazujúc svoje čierne chrbty. (Jes.); motor. slang. r. zákrutu prechádzať zákrutu s najmenšou možnou odchýlkou od priameho smeru vozidla; šport. slang. r. loptu, loptičku (pri tenise, pri stolnom tenise) odraziť ju raketou tak, aby dostala rotáciu;

5. (čo, do čoho) (obyč. o zmyslových pocitoch) nepríjemne, ostro, bolestivo pôsobiť na zmysly, vzbudzovať ostrý, pálčivý pocit: To svetlo fialové ako reže zrak! (Fab.) Jeho hlas ostro rezal Bosému do ucha. (Kuk.) Voda sa mu penila na väzoch, rezala kožu po chrbte. (Tat.) Ceng, ceng, reže mi nervy zvonec. (Hor.)

6. expr. (koho, čo; koho, čo čím) biť, tĺcť, mlátiť: Ukrutne ju na dereši režú a lomia. (J. Kráľ) Pohonič reže bičiskom kone. (Bod.);

pren. ostro, nemilosrdne vyčítať niekomu niečo, ostro kritizovať niekoho al. niečo;

dok. k 6 zrezať;

opak. rezávať, -a, -ajú

|| rezať sa

1. (o zuboch) vystupovať z ďasien, prerezávať sa: (V ústach) režú sa už zúbky. (Gab.) Najmladšiemu rezali sa zúbky. (Podj.)

2. expr. zried. (do čoho) prenikať, vrezávať sa: (Anna) zvolala strašným hlasom. Hlas rezal sa do srdca. (Vaj.) (Chlapi) s hrôzou hľadeli na hromádku belasých tisícok, ktoré sa rezali do očí ako nože. (Urb.)

rezať nedok.
1. csl ostrým nástrojom al. strojom rozdeľovať na menšie časti (krájať, píliť a pod.): Poton zme išľi slamu rezať (Kláštor p. Zniev. MAR); Kapusta sa mosela dobre opucovaď a rezala sa na takíh velkíh nožoch (V. Maňa VRB); Prišieu̯ do náz drevo rezaťi (Rovňany LUČ); Zajtráj ideme reza_drevo, šag už nebudeme mač čo dad do šporhela (Bzince p. Jav. NMV); Rezav son kapustu do suda (Trakovice HLO); Súžiu̯ sem po sedlákoch, ručne sem rezau̯ drevo (Kuchyňa MAL); Drevo śe reže s pilku na krośenkach (Dl. Lúka BAR); Tvardi sirek še reže na take kusi, na platki a da še na taňer (Rozhanovce KOŠ); Nasoľi še to šicko do korita, no a režeme sadlo a slaňinu na šmaľec (Brezina TRB)
F. chrápe, jak kebi drevo rezau̯ (Hlboké SEN) - veľmi hlasno; s cudzej kože je dobre remen rezat (Lukáčovce HLO) - z cudzieho majetku sa ľahko troví, čerpá; voda, aňi kej ťä nožmi rezau̯ (Žaškov DK) - veľmi studená; pišťí, aňi čo bi ho rezaľi (Val. Belá PDZ) - veľmi hlasno
2. ojed. strsl i zsl, vsl pripravovať krájaním na drobné kúsky: Celí ďen sečku rezali (Bobrovec LM); Šečku son rezav na šečkovéj mašine (Trakovice HLO); Teda slamu, jatelinu zme rezali kravám (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Muj ocec chcel mac koňe dobre, ta to śe śečka rezala osobitňe pre koňe (Krivany SAB); Šečka še rezala baržej v žime, v ľece me na šečkarňi rezaľi travu i pokrivu pre šviňi (Brezina TRB); Poc tu gu mňe, dziu̯ko moja, naučim ce rezadz rezanki! (Bracovce MCH)
3. jstrsl, jzsl, ojed. szsl, jzempl, už nožnicami, nožom al. kosákom oddeľovať
a. ročné viničné prúty: Na jar sa viňica reže z nožňicami (Str. Plachtince MK); Otelo sa móže rezat s petrolínkou (Ludanice TOP); Jak sa na jar začalo rezat, zme ho (viničný prút) namočili a tak koncom apríla som sadev (Lukáčovce HLO); Ve vinohrade z nožnicáma sa rezalo, kopalo sa z motikáma (Hrnčiarovce n. Par. TRN); U februaru śe začinaju viňice rezac (Vyš. Nemecké SOB); Jag viňicu poźňejši reže a uš puči, pušča juchu (Kaluža MCH)
L. rezad na jedno očko, rezad na dve očká, rezad na tri očká (Slov. Grob MOD) - na rôznu dĺžku; rezat na pníki (Lamač BRA), rezad na hlavu (Blatné MOD), rezadz na čopi (Vyš. Nemecké SOB), dohola rezat (Šintava ŠAĽ) - na 1 - 2 očká; rezat na dolúfki (Lamač BRA); rezaťi na kozi (Pata ŠAĽ); rezadz na dolufki (Vyš. Nemecké SOB) - nechávať dlhšie prúty
b. plodiny al. rastliny od stonky al. koreňa: Kačatkom žihlavu rezať pojďem (Riečnica KNM); Volakedi sa cvikla zakopávala z hlinu, leš sa rezalo, aj mrzlo uš, tak poton to otkopávali a nahadzuvali zme z dreveníma vidláma (Ružindol TRN); Veru aj susedi si rezáli hrózni (Vinosady MOD); Ženi iśľi rezac toti firti do vedra (Trnava p. Lab. MCH); Komu treba, ta sebe rešce šalati (Sobrance)
L. rezat na páre (Vajnory BRA) - oberať strapce hrozna pred dozretím, zviazané páry sa zavesili a uskladnili na zimu
4. zried. strihať (o vlasoch): A začaľi toti krasni vlasi rezac, varkoče taki jag ruki (Sobrance)
5. deliť na menšie časti
a. vsl väčšie pozemky pri parcelácii: Pozemki budu rezadz od mura po mur (Vranov); Panske kruchi rezaľi (Studenec LVO)
b. usmrtené zviera, rozoberať, porciovať: Jeden takí človeg bou̯ tuná a ten ho (prasa) hore bruchom postaviu̯ a potom rezau̯ (Vrbie RUŽ)
6. ostrým nástrojom rozrušovať povrch, robiť zárezy: Krčmár ím písau̯ na rováše - to mau̯ dreuko a na to rezau̯ (Prašice TOP); Žeľezo (na pluhu), co išlo do žemi a rezalo ju, še volalo čereslo (Brezina TRB)
7. csl, miest. zried. bolestivo sa zarezávať, zarývať do tela: Žinka rezala, zarezávala sa do pľiec (V. Lom MK); Tesní kabát reže pot pazuchámi (Lukáčovce HLO); A tutohla bol ten trag a to rezalo (Mor. Lieskové NMV); Reže ho (remeň) f páse (Myjava); Toten gaľer barz uski, me reže na karku (Gelnica)
8. csl ostrým nástrojom usmrcovať, zabíjať: Ouce zme rezaľi, nuž zme maľi gočporu na večeru (Košťany n. Tur. MAR); Ďesa_dvanáctejžňovej zajačke muož rezaťi, dobrej e perkeľ (Čelovce MK); Ja son to viďel, teho kohuta keď rezali (Riečnica KNM); Za śerco me sciska, ked vidzim kuri rezac (Hubošovce SAB)
9. vykonávať chirurgický zákrok, operovať al. pitvať: Kebi dochtori Janovi ňeboli rezali žalúdok, mohou̯ žiť (Návojovce TOP); Razomstajme, ako tam dobehľi, hu rezaľi, tú Maru, chuďinu, sľepuo črevo mala zapáľenuo (Čelovce MK); Každeho, chto vipušči dušu f špitaľu, ta tam takoj režu (Slivník TRB); Aj rezanim už buu̯ (Sobrance)
10. zbavovať pohlavných orgánov, kastrovať (o domácich zvieratách): Belčíg nán dicki žrepcóv rezav (Bučany HLO); Običajne sa rezali dvoročáki žrepce, ročák potom nedoróstóv (Brestovany TRN)
11. vin. miešať
a. rôzne sorty vína: Keť sťe mad dobró víno, mosí rezat šelijaké sorti dokopi (Ludanice TOP)
b. mušt so starým vínom: rezat (Gajary, Kuchyňa MAL)
12. spôsobovať ostrý, štipľavý pocit v ústach (v dôsledku kvasenia): Víno reže (Šintava ŠAĽ); Kvaśna kapusta až rezala v gembe (Dl. Lúka BAR)
13. expr. i neos. pociťovať pálčivú šťipľavú bolesť, štípať: Oši me režú od džímu (Turčok REV)
14. expr. prudko šľahať: Džiždž rezal, zmokli zmo ani miši (Kameňany REV)
15. expr. biť, tĺcť, mlátiť: Každi dzeň reže to dzecko (Gelnica); rezat (Rozbehy SEN)
F. rezau̯ ho hu̯ava-nehu̯ava (Jablonové MAL) - silno, po celom tele; streženeho Pan Boch streže a ľeňiveho kijom reže (Studenec LVO) - každý je odmeňovaný podľa zásluh
16. expr. strieľať na niekoho: Ňeznam skadzi, ľem še objaviľi tri ľetadla a ňetag do nas tam rezaľi, do pokrivi me še pokriľi (V. Kazimír TRB)
17. expr. ostro polemizovať, protirečiť; hrešiť niekoho, presviedčať: Prišieu̯ akísi panošeg a ten potom rezau̯ šetkím reč (Jasenová DK); Do každej nepravdi son na drustve rezala (Skalská N. Ves TRČ)
F. rezaď do krvi (Jasenová DK) - naliehavo presviedčať; zubi na mňe rezala (Sobrance) - ostro ma hrešila
18. expr. ponáhľať sa, utekať: Ľem vźala chustečku a rezala do koscela (Záhradné PRE)
19. expr. živo, rezko hrať: Cigáňe nán celú nodz rezali (Bošáca TRČ)
20. spiš expr. snažiť sa pôsobiť istým dojmom, predstierať: Reže veľku paňśčinu (Markušovce SNV); Onda veľkeho gavaľira reže (Studenec LVO) rezávať opak. k 1, 2, 8: Voždi rezávaľi osem, ďesa_tíh oviec (Socovce MAR); Chodél po dedine ludon rezávad drevo (Kľúčové TRČ); Šráki, na tem sa rezávau̯o drevo (Závod MAL); Šečku zme rezávali na gepl (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Mali takú mašinu, ako sa kedisi sečka rezávala (Mor. Lieskové NMV); O Veľkej noci sa poveki rezávale kozľence na dobrú pečenku (Čelovce MK); rezávat (Lukáčovce HLO)


rezať sa nedok.
1. strsl, zsl (o zuboch) vystupovať z ďasien, prerezávať sa: Režú sa mu (dieťaťu) zubi (Laskomerské BB); Žrepcovi sa už režú zubi, kobola ho ňepripusťí, už bi hu hrízou̯ (Brodzany TOP); Žrébäťi sa zube režu (Cinobaňa LUČ); Režú sa (žriebäťu) zubi (Dubnica n. Váh. ILA); Uš aj zúpki sa mu (dieťaťu) režú (Červeník HLO); Uš sa í (dcérke) režú zubi (Brodské SKA)
2. (o víne) začínať kvasiť: Já som mál najrači také víno, ket sa rezalo, nebolo ani kiselé, ani slatké, dobre sa pilo (Čataj MOD)
3. vsl expr. biť sa, mlátiť sa: Uš śe režu (Sobrance)
4. expr. pchať sa, predierať sa: Takoj śe reže na predok šoru (M. Zalužice MCH)

rezať ndk
1. (nožom, ostrým nástrojom) krájať, odkrajovať, rozrezávať; sekať: pan Yan Benycski rezal desky (MARTIN 1575 VZ); kdy se nam potrawi nedostawalo, obwzlasstnie soly, poslal sem byl mogu manzelku, aby s meg piwniczy kus soly rezala a do pole prinesla (ILAVA 1646); paholek, kdi kapustu rezal, uzrel swe ruki pokrwawene; rezačom, čuo meszku winiczu rezali, d 90 (KRUPINA 1652; 1687); kdo by bez panszkieho dowolenyia klati rezal aneb zbiral, ma daty denarov 12 (L. JÁN 1704); putare vitem: winicu rezati; seco: sekám, rubám, režem (KS 1763); aby sy prutik nerezal ze stromu, kdiš kvitne (PR 18. st);
x. pren Neptunové srdce rezal smutek jak núž (BR 1785) veľmi trápil; (Pane) to srdco mé prelomené a skalnaté rež z swú mocnú sylu (BlR 18. st) skúšaj, posilňuj
2. usmrcovať zarezaním: na yatku krupinsku barany rezal Kmet Gyurcžo (KRUPINA 1689); uridezeno gest, aby arendator, gestli bude letnim časom owce držat a rezat, masarowat, podlužen byl do dediny platit predloženy toliar (FOLKUŠOVÁ 1766);
3. vyrezávať, opracúvať rezaním, vyrývať: incido: rýgi, wyrýwám, režem (WU 1750); zamecznik, kowacz zelezo w ohnj palj, s pilnjkem hladj, struha, prjtiska, reže (Káz 18. st); rozgimegte, z gakowim unawenim, upotenim, remeselnik aneb zlatnik, neokruchany diamant musi rezati, piliti a wihladzowati, ktery gesliže nebude rezany, hladzeny, sprosti toliko kamen wideti a zdati se bude (MK 18. st)
4. kastrovať: castratorius: čo se má rezat, klesscit (KS 1763); davam vam na vedomy, že myskar stolicsny zhrebcov rezati prinde (PRIEVIDZA 18. st)
5. med chirurgicky ošetrovať: lekar, chtegice nekteru neduhu anebo ranu zhogitj, netoliko olegem lahodnim gi maže, ale častokrate y neprigemne tuhe flaistry priklada, nekdj y ranj reže (CS 18. st); r. sa (o zuboch) prerezávať sa, vystupovať z ďasien: bolenj zubuw bjwa, kdy se maljm zuby režu (KoB 1666); sul trenu smessyty, detem pomazaty okolo, když by se gim mely zuby rezaty wen, pugdu snadne, bez bolesty (HL 17. st)

rezať_1 rezať rezať_2 rezať rezať_3 rezať
kričte, ale nechajte ma rezať criez, mais laissez -moi tailler

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu