Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

odchýliť -i -ľ! dok.

1. odkloniť, vychýliť: o. raketu z dráhy

2. trocha otvoriť: o. dvere; o-ený oblok;

nedok. odchyľovať

// odchýliť sa

1. odkloniť sa, vychýliť sa: o. sa z dráhy, zo smeru

2. trocha sa otvoriť: dvere sa o-li

3. odkloniť sa (význ. 2): o. sa od normy spisovného jazyka;

nedok. odchyľovať sa

odchyľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok.

odchyľovať sa -ľuje sa -ľujú sa -ľuj sa! -ľoval sa -ľujúc sa -ľujúci sa -ľovanie sa nedok.

odchýliť -li -lia odchýľ! -lil -liac -lený -lenie dok. 1. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ spôsobiť vybočenie z určeného smeru, zmeniť smer, odkloniť, vychýliť: o. loď na juhovýchod; bolo nutné o. raketu z dráhy; pren. Nemôže to odchýliť celé rozprávanie nesprávnym smerom? [S. Rakús]
2. (čo) ▶ trochu posunúť a uvoľniť niečo (pevné) z istej, často uzavretej polohy: o. dvere, okno, okenicu pootvoriť; podišiel k bráne, že si ju odchýli; Lišiak napne šiju, odchýli papuľu, zuby cerí, fúzmi myká, pozerá mi rovno do očí. [J. Balco]; Matka slabo odchýlila záclonu, rokmi zožltnutú [...]. [L. Ballek] odtiahla; [...] kameň trošku odchýlil a začal rukou šmátrať v diere. [A. Habovštiak]
3. (čo od čoho) ▶ odlíšiť od predpísaného, dohodnutého al. požadovaného stavu: sú príčiny, ktoré môžu vývin dieťaťa narušiť alebo ho o. od normy
4. (koho, čo (od čoho)) ▶ odviesť niekoho, niečiu pozornosť, záujem a pod. od niečoho: chceli ho o. od správnej veci; vyskytla sa okolnosť, ktorá nás odchýlila od nášho pôvodného cieľa
▷ nedok. ↗ odchyľovať

odchýliť sa -li sa -lia sa odchýľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok. 1. (od čoho/z čoho; kam) ▶ vybočiť z daného smeru, zmeniť smer, odkloniť sa, vychýliť sa: loď sa môže o. od kurzu; auto sa odchýlilo od trasy; pilot sa odchýlil z plánovanej dráhy letu; za dedinou sa rieka odchýli východným smerom
2. ▶ trochu sa otvoriť, pootvoriť sa: Poklop sa odchýlil. Zjavila sa v ňom strýkova vyľakaná tvár. [M. Zelinka]; Konečne sa na malom výplatnom okienku odchýlili drevené dvercia. [J. Domasta]
3. (od čoho) ▶ odlíšiť sa od predpísaného, dohodnutého al. pôvodného stavu; nedodržať pôvodný, dohodnutý al. predpísaný stav: o. sa od spisovnej normy; o. sa od obvyklého postupu; strana sa odchýlila od volebného programu
4. (od čoho) ▶ odvrátiť svoju pozornosť, záujem a pod. od niečoho; myšlienkovo, kvalitatívne a pod. sa vzdialiť: o. sa od učenia, od náuky; o. sa od osvedčených hodnôt, od vžitých tradícií; diskutujúci sa odchýlil od témy; táto známa hudobná skupina sa v poslednom albume odchýlila od svojho tradičného zvuku
▷ nedok. ↗ odchyľovať sa

odchyľovať -ľuje -ľujú -ľuj! -ľoval -ľujúc -ľujúci -ľovaný -ľovanie nedok. 1. (čo (odkiaľ; kam)) ▶ spôsobovať vybočenie z daného smeru, meniť smer, odkláňať, vychyľovať: oko odchyľuje svetelné lúče; zábrana odchyľuje vodu z potoka do nádrže; nárazy vetra odchyľujú lietadlo od kurzu
2. (čo) ▶ posúvať a uvoľňovať niečo (pevné) z istej, často uzavretej polohy, trochu otvárať, roztvárať: o. oblok, okenice, veko; ošetrovateľka začala o. závesy na kójach; [...] sotva ich [dvere] odchyľoval, aby mu k nohám položili pokrm, či utreli z podstavca prach. [Š. Žáry]
3. (čo od čoho) ▶ odlišovať od predpísaného, dohodnutého al. požadovaného stavu: niektoré javy odchyľujú správanie človeka od normy
4. (koho, čo (od čoho)) ▶ odvádzať niekoho, niečiu pozornosť, záujem a pod. od niečoho: niektoré faktory odchyľujú politika od zvolenia verejne prospešného riešenia; priveľký zápal odchyľuje jeho myšlienky od podstatných vecí; Príliš mnoho prekážok lámalo ich úsilie, prekrucovalo ich ciele, odchyľovalo ich od ich vôle... [Rb 1985]
▷ dok. ↗ odchýliť

odchyľovať sa -ľuje sa -ľujú sa -ľuj sa! -ľoval sa -ľujúc sa -ľujúci sa -ľovanie sa nedok. 1. (od čoho/z čoho; kam) ▶ odkláňať sa z pôvodnej polohy al. z pôvodného smeru: čln sa odchyľuje od kurzu; os sa odchyľuje od kolmice; vietor sa odchyľoval na východ; strela sa často odchyľovala od cieľa; je dôležité, aby sa piloti neodchyľovali z určených letových zón
2. ▶ trochu sa posúvať a uvoľňovať niečo (pevné) zo zavretej al. uzatváracej polohy, trochu sa otvárať, roztvárať: pery sa mu nepatrne odchyľujú; Po chvíli sa dvere odchyľujú a už to vchádza dnu. [V. Balla]
3. (od čoho) ▶ odlišovať sa od predpísaného, dohodnutého al. pôvodného stavu; nedodržiavať pôvodný, dohodnutý al. predpísaný stav: o. sa od pravidla, predpisu, cieľa; prepísaný text sa odchyľuje od originálu; scenár filmu sa značne odchyľuje od historickej reality; Ak sa mamografický nález odchyľuje od normálu, pozvú vás na opakované vyšetrenie. [Zd 2007]
4. (od čoho) ▶ odvracať svoju pozornosť, záujem a pod. od niečoho; myšlienkovo, kvalitatívne a pod. sa vzďaľovať: mládež sa odchyľuje od našich ideálov; jeho správanie sa odchyľovalo od spoločenských noriem; rečník v rozprave sa odchyľoval od prerokovávanej veci; Už radšej nijaké zmeny nenavrhoval, konal a rozmýšľal podľa ustálenej schémy a neodchyľoval sa od zaužívaného poriadku. [M. Hvorecký]
▷ dok. ↗ odchýliť sa

odchyľovať sa p. odlišovať sa

odlišovať sa byť iným, inakším pri vzájomnom porovnávaní • líšiť sa: údaje sa odlišovali, líšili • diferencovať sa • odchyľovať sa • kniž. rôzniť sa: deti sa veľkosťou diferencovali; ich postoje sa odchyľovali od našich; mienky sa rôznili • byť odlišný • byť odchodný • byť odchylný • byť rozdielny: nechce byť odlišný, odchodný, rozdielny od ostatných

odchýliť, -i, -ia, rozk. -chýľ dok. (čo)

1. pohnúť niečím na bok, vychýliť z rovnej polohy al. z rovného smeru: Odchýlil tvár, oči privrel a spamätal sa. (Jes.)

2. málo otvoriť, pootvoriť; odcloniť: o. dvere, oblok, vrchnák, veko; o. záclonu; Odchýlil stajňu — nič. (Kuk.);

nedok. odchyľovať, -uje, -ujú

|| odchýliť sa

1. (od koho, od čoho i bezpredm.) pohnúť sa nabok, vychýliť sa z rovnej polohy al. z rovného smeru: o. sa od smeru; Liborkovie rýchlo odchýli sa od neho (Pražeňa) a odstúpi. (Tim.)

2. trocha sa otvoriť, pootvoriť sa: dvere sa odchýlili; Oblôčik sa odchýlil. (Gráf)

3. (od čoho) nepridŕžať sa niečoho, nedodržať niečo: o. sa od obvyklého postupu, o. sa od spisovnej normy;

nedok. odchyľovať sa

odchyľovať, odchyľovať sa p. odchýliť, odchýliť sa

odchýliť dk
1. čo, koho (od koho) odkloniť, odvrátiť niekoho, niečo: avertere hostem: odchyliti neprjtela (KS 1763); (Pane), cestu nepráwosti odchyl odé mňa (BlR 18. st)
2. čo trocha otvoriť, pootvoriť niečo: panj pak odhiliwsse dwere maličko, nic gineho neriekla gemu na to; panj dwere odchilila, mluwice ako taka lastowička (MARTIN 1769); odchyľovať ndk k 1: proč se gim (mudrcom) hwezda zmizela, kdiž se ptaly w dwore Herodesa, kde by se mel Spasytel narodity? To Buch učinil k ukazany, že gaknejprw se cžlowek winasnažug s lidsku raddu, a on swu odchiluge (Le 1730); declino: odchýlugi, ohýbugi (WU 1750); averto: odwracugem se, odchylugem; deflecto: wyhjbám s cesti, wystupugem, odstupugem, odchylugem, uchylugem se, s cesti wycházám (KS 1763); k 2: gako ten dwere odchiluwal (BU 1795); odchýliť sa dk
1. odkloniť sa, vychýliť sa: swedek widew, zangesow mu zo sekerow do chrpta, že abi sa bow neodchiliw, bow bi ho snad pretyaw (SELEŠŤANY 1742)
2. od čoho prestať sa správať podľa niečoho, ustúpiť od niečoho, nedodržať niečo: ty odchijliss-ly se od cesti krjže, budess-ly se wzdalowati od wěcy protiwných, Boha stratiss (SK 1697); osobu bezbožného nenj dobre prigati, žebys se neodchylil od prawdj súdu (KB 1757)
3. od koho podviesť, zradiť niekoho: paklyss se odchilila od muže tweho a z gynima sy cyzoložyla (MC 18. st) zradila; -ovať sa ndk
1. k 2: nebo wecy, magjce prigjty, ossklywy sobe a odchiluge se od njch (KoB 1666); odstupugi teda a odchylugi se od cesty nebeske prawdy calvinisti (SP 1696); descisco: odstupugi od toho, čehož gsem se predtim, prwe pridržel, odpadám, odchýlugi se (WU 1750); posilňi sa a bud mocný welice, abis zachowáwal a plnil wšecek zákon: neodchiľug sa od neho ani na prawú, ani na lewu (stranu) (BN 1790)
2. na čo gram skloňovať sa, priberať pádové prípony: wywyšssitel (:superlatív:) a přirownatel (:komparatív:) obadwa se odchilugj na druhau odchilnost přjdawnjch gmén (DM 1780)