Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

bárs, bár

I. spoj. podraď. vyj. prípustkový vzťah, hoci (aj), aj keď, aj keby: b. nie je najmladšia, je ešte stále pekná

II. čast.

1. vyj. hodnotiaci postoj k výrazu: choď b. aj do trantárie

2. uvádza želacie vety, kiež (by), keby len: b. by sa vám šťastne žilo!


bar1 -u m.

1. pult (v reštaurácii ap.) na podávanie nápojov a jedál

2. nočný zábavný podnik

3. mliečny b. bufet s mliečnymi výrobkami; denný b. podnik na rýchle občerstvenie


bar2 -u m. fyz. staršia jednotka barometrického tlaku

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
bár, bárs spoj. i čast.
bar ‑u L ‑e mn. ‑y m.; barový

bar baru L bare pl. N bary m.


bárs, bár čast.

barmicva, bar micva -vy ž. i neskl. ⟨aram.⟩ ▶ (podľa židovskej tradície) slávnostné uvedenie trinásťročného chlapca medzi dospelých mužov; možnosť chlapca vyvolať k Tóre po absolvovaní tohto obradu: stanoviť dátum bar micva; najstarší syn ešte nemal barmicvu


bárs1, bár1 čast. ⟨maď. ~ turk.⟩ 1. obyč. v spojení bárs aj, bár aj ▶ vyjadruje ľahostajnosť, hnev, negatívne pocity; syn. hoci: choď b. aj do tramtárie; Aj mäsiar, aj exekútor, aj úrad, čo chce dane, daj, daj a ty bárs aj skap! [V. Ferko]
2. v spojení bárs by, bár by ▶ vyjadruje pozitívne al. negatívne želanie, nádej v želacích al. zvolacích vetách; syn. kiež (by), keby, keby len: b. by sa vám to podarilo!; b. by sa vám tam šťastne žilo!; Bárs by ma radšej nebolo, zanariekam! [M. Dzvoník]; Bárs by v každom stretnutí každé mužstvo vydalo zo seba maximum schopností. [VNK 2000]
3. v spojeniach bárs by (aj) nie, bár by (aj) nie ▶ zdôrazňuje predchádzajúcu výpoveď a uvádza jej doplnenie, vysvetlenie; syn. akoby aj nie, bodaj by (aj) nie: Zdvihol nahnevane telefón, ktorý ho už od ranného rána rozčuľoval, bár by aj nie, veď je to vari desiaty raz, čo vyzváňa. [A. Plávka]

bárs2, bár2 spoj. podraďovacia ⟨maď. ~ turk.⟩ hovor. ▶ vyjadruje prípustkový vzťah; syn. hoci (aj), aj keď: b. nie je najmladšia, je ešte stále pekná; Ja by si ho nevzala, keby bol bár zo zlata. [A. Ferko]; Radšej však má veselé, hoci búrlivé príbehy, bárs plné pletiek a vášní, len nech sa nekončia tragicky. [L. Ballek]; Dobrý skutok som vykonal, bár aj nič za to nedostanem, ľahšie sa mi bude usínať. [VNK 2003]; Bárs by sme aj prehrali, len nech nám to stačí na postup. [Sme 1996]


bar1 baru L bare pl. N bary m. ⟨angl. ‹ fr.⟩ 1. ▶ zvýšený pult (v reštaurácii a pod.) na podávanie jedál a nápojov: sedieť pri bare; objednať si pri bare jeden koňak
2. ▶ samostatná skrinka al. osobitný priestor v príborníku, v nábytkovej zostave a pod. na liehoviny: domáci b.; Malým kľúčikom otvorila bar, ktorý sa v prívale tlmeného svetla zaleskol zrkadlami. [P. Jaroš]; Preto sa stalo módne, ba vlastne už celkom samozrejmé, mať doma malý príručný bar a v ňom aspoň dve-tri fľašky čohosi na ponúknutie. [NP 1983]
3. ▶ zariadenie na rýchle občerstvenie: denný b.; mliečny b. bufet s prevažne mliečnymi výrobkami; Reštaurácia, denný a nočný bar, ako aj konferenčná miestnosť sú na prvom poschodí. [Vč 1973]; Na vyvýšenom priestore nás tu privíta snack bar. [Vč 1977]
4.nočný zábavný podnik: nabitý b.; majiteľ striptízového baru; navštevovať bary; túlať sa, potĺkať sa po baroch; Kuli plány, ako strávia večer, ktoré tatranské bary stoja za pozornosť. [V. Švenková]
barík, barček -ka pl. N -ky m. zdrob. expr.: Priamo v chate sa nachádza biliardový stôl, mechanický futbal, v spoločenskej miestnosti barík na občerstvenie. [Inet 2004]


bar2 baru pl. N bary m. ⟨gr.⟩ fyz. ▶ násobná jednotka tlaku v sústave SI


Dolný Bar -ného Baru L -nom Bare m.

obec na južnom Slovensku v Dunajskostredskom okrese juhovýchodne od Dunajskej Stredy;

Dolnobarčan, Barčan -na pl. N -nia m.;

Dolnobarčanka, Barčanka -ky -niek ž.;

dolnobarský, barský -ká -ké príd.


Horný Bar -ného Baru L -nom Bare m. obec na južnom Slovensku v Dunajskostredskom okrese juhozápadne od Dunajskej Stredy;

Hornobarčan, Barčan -na pl. N -nia m.;

Hornobarčanka, Barčanka -ky -niek ž.;

hornobarský, barský -ká -ké príd.

-ár/234192±916: konjunkcie 37 bár/37

-ár/234192±916: partikuly 35 bár/35

-ar/88490±276 2.58: substantíva m. neživ. N+A sg. 39119→39188
+29
−38
dar/9385→9393±4 tovar/7005 tvar/6803 požiar/3471 útvar/1821 Žiar/1425→1543
+0
−16
Ikar/746 vývar/744 bar/689 opar/561 pivovar/503 odvar/388 radar/327 (65/5194)

-r/1928473±24392: konjunkcie 1711 skôr/1674 r/37

-r/1928473±24392 37.65: partikuly 134689→134662
+178
−61
takmer/97139 skôr/34674 temer/1539 najskôr/1069 ver/195→168
+178
−61
všakver/38 r/35

bar1 -u m. ‹a < f›

1. zvýšený pult na podávanie nápojov a jedál

2. nočný, často zábavný podnik

3. podnik na spôsob bufetu al. automatu: mliečny b.

4. hovor. domáca skrinka s alkoholickými nápojmi;

barový príd.: b. pult; b-á tanečnica


bar2 -u m. ‹g› fyz. v minulosti jednotka (atmosférického) tlaku


bar3 -u m. ‹a < f› geol. piesčitý, štrkový a i. val vytvorený nánosom vĺn al. prúdmi na morskom dne

bar p. reštaurácia1


bár 1. p. hoci 2. p. kiež


hoci uvádza prípustkovú vedľajšiu vetu; vyjadruje prípustku al. krajnú podmienku • hoc hoci aj hoc aj: hoci, hoc príde neskoro, vždy sa zastaví na slovíčko; môžeš prísť hoc aj zajtraaj keď i keď keď aj: aj keď sa usiluje, nedarí sa munapriek tomu žekniž. navzdor tomu žezastar. vzdor tomu že: napriek tomu, že sa ponáhľal, prišiel neskoročo aj čo i čo hneď čo priam a čo nech aj: čo aj, čo hneď, nech aj všetko urobíš, nepustím ťa; budem ju čakať čo aj, čo priam do ránabár bár aj bárs bárs aj trebárs trebárs aj: zbadali ho, bár, bárs aj, trebárs sa skrýval medzi ľuďmihocijako hocako akokoľvek: hocijako, akokoľvek bol dobrým rečníkom, v tej chvíli nepovedal ani slovanech: nájdu ho, nech sa aj pod zem skryjezastar.: ačpráve (Kalinčiak, Sládkovič, Jesenský)nár.: hoďa hoďas (Šoltésová, Hviezdoslav)nespis. ačkoľvek


kiež uvádza želaciu vetu • kiežby bár bárs nech nech len: kiež, bár(s) sa ti to podarí; kiežby, bár(s) by sme robotu skončili už dnes; nech (len) sa vám bude šťastne žiťkeby keby len: kiežby, keby aspoň nezavadzal; keby len na to neprišlibodajzastar. bohdaj: bodaj by sa vrátili víťazneže: Že sa zdravý vrátiš!


reštaurácia1 pohostinský podnik, v ktorom sa podáva strava • jedáleň (podnik na spoločné stravovanie): reštaurácia, jedáleň 1. cenovej skupiny; diétna reštaurácia, jedáleňstravovňa: chodiť na obedy do stravovnepohostinstvo (reštaurácia nižšej triedy): staničné pohostinstvozastar. reštaurant hostinechovor. al. expr. krčma (jednoduchší podnik na stravovanie) • motorest (reštaurácia s parkovaním a ošetrovaním motorových vozidiel) • koliba čárda (pohostinský podnik s folklórnymi prvkami, špecialitami a pod.) • gril (špeciálna reštaurácia s grilovanými jedlami) • bufet bar bistro snackbar (pohostinský podnik s rýchlym občerstvením) • vináreň (pohostinský podnik, v ktorom sa podáva najmä víno) • piváreň (pohostinský podnik, v ktorom sa podáva najmä pivo) • hovor. kantína (podnik s rýchlym občerstvením najmä v závode, v kasárňach a pod.)

p. aj hostinec, jedáleň

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

bár i bárs

1. čast. (často v spojení bár by) uvádza želacie, niekedy i zvolacie vety al. ich prísudok (= kiež, kiež by, nech, nech len, keby, keby len): Chudobný človek bár by nežil! (Tim.) O, bár by sme i my mali z neho istú časť! (Vaj.)

2. spoj. podraď. uvádza pripúšťacie vety al. výrazy (= aj keď, aj keby, hoci, hoci aj, hoci by aj): Hral na piane, bár menej žartoval. (Vaj.) Dobrí to ľudia, bárs sa ich ten svet bojí. (Botto) Opriem sa bárs na breh. (Hviezd.) Choď bárs desať ráz! (Kuk.)


bar1, -u, 6. p. -e, mn. č. -y m. nočný zábavný podnik;

barový príd.: b-á tanečnica, b. spevák


bar2, -u m. fyz. jednotka tlaku

bár i bárs
I. spoj. podraď. strsl, zsl, spiš vyjadruje prípustkový vzťah alebo (najmä v spojení so spoj. aj) krajnú podmienku; hoci (aj), aj keď, aj keby: Tá zelina rasťie navidomoči, bár zme hu enag zosekávale (Čelovce MK); Bár mám čilej vela roboti, preca len iďem s vami (Hliník n. Hron. NB), Bárz aj me pokutujú, ale ho misím ubič (Kameňany REV); Je veru pekná, bár aj mala trampoti (Rudník MYJ); Bár aj dostaňem, aj tak póďem do kina (Lapáš NIT); Idzem, barz me tam ňevolaľi (Studenec LVO)
II. čast.
1. jstrsl, zsl vyjadruje hodnotiaci postoj k výrazu: Aľe bár aj tento! (Hont. Moravce KRU); Mažmo idž bár aj hneč! (Kameňany REV); Choj bár aj do pekla! (Papradno PB); Ňech sa bár aj zeďere! (Kubrica TRČ)
2. jstrsl, jzsl, vsl uvádza želacie vety (často v spojení. s čast. by); kiež (by), keby len: Bár bi chcelo uš kus popadač! (Brusník REV); Bár be to tag bolo! (Šuľa MK); Bár bi som hu nigdi nebóv videv! (Lukáčovce HLO); Bár bi už bolo po žatve! (V. Bielice TOP); Bar bi śe tak stalo! (Studenec LVO); Barz bi śi zbeśňel! (Kendice PRE); Bar bi sce ňigda ňepoznaľi bidu! (Závadka SOB)


bárs p. bár

bár, bárs
I. spoj
1. prir vylučovacia dvojčlenná; alebo - alebo, buď - buď, či - či, nech - nech: až zemrem a bars i tu aneb w Pezinku pochowana budem (BRATISLAVA 1667); bár wúl, bár osel, bár owca; bár by on messťan, bár pribúzny byl (KB 1757); bár manželka, bár milownica gest; utrumqve: bár to, bár to (KS 1763); merkujíc stále, kedi sa ňejaká loď bár že svojích, bárs druhá jaká nablíži (BR 1785)
2. podr prípustková; hoci čo (aj), keby (aj): bar bi ý w Rime mel seďeti antikrist, pokud ti wssecky znaki neprigdu, potud papež antikristem nenj ani nebude (TP 1691); nebog se, synku, bar by gych sstwero zedly (LIPTOV 1693); bar byl takowy, gakeho sudiss, snad guž sa polepssyl (SKá 18. st); na panske y barz o osmeg hodine pride, za to kara nebiwa (BREZOVICA 1771); bár bi čo počala, ví, že mu dušu víc ňenavráťi (BR 1785); bars by ta laska mala ho y o žiwot priprawity, predca chce Dawida milowati (KP 18. st)
II. čast
1. bár by uvádza želacie vety; kiež (by), bodaj (by): bar bi w tuto hodinu prnesol Pan Boh pana (RADVAŇ 1728); bár by se to nebylo stalo; bár by se rozpukla w gedu ta zlostna žena (KS 1763); bár bi jsťe ju rozveselili (BR 1785); ach, bar bi gsem bil w klasstore zustawal (MK 18. st)
2. bár (i), bár aj vyj. eventualitu, hoc aj, čo aj: haty bol dal gednemv swemv hofferowy popalyt, aby sebe nasel bar proso (s. l. 16. st); čo vic bar aj na potrebu stavania vypytame sobe od urednikov, techdy chudobny gazda mosi hajnikovi položit d 30 (UHROVEC 1776 LP); čo bi ku sskode residentii bilo anebo bar y komukolwek ginemu (KLÁŠTOR p. Z. 18. st)

bárs p. bár


bar [ber] m bot obilnina z rodu mohár Setaria: zrodilo se bru pry magery (BUDATÍN 1642); kupyl som bru na syatya; zemlelo se na kassu prosa a bru (BYTČA 1647; 1677); panicum: ber (NH 18. st); -rový príd: kasse pssenneg a broweg (BYTČA 1677)


ber p. bar

bár bár
bar
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) bar
G (bez) baru
D (k) baru
A (vidím) bar
L (o) bare
I (s) barom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) bary
G (bez) barov
D (k) barom
A (vidím) bary
L (o) baroch
I (s) barmi

Názvy obcí Slovenskej republiky

(Vývin v rokoch 1773 – 1997).
Bar p. Dolný Bar, Horný Bar
432 Dolný Bar DS/TA bratisl. po 1888 pričl. o. Malý Bar; 19601990 pričl. o. Mad.
1773 Modor-Al-Baar, 1786, 18631882, 18921920, 19381945 Albár, 1808 Al-Bár, Albár, 1888 Albár és Kisbár, 19271938, 19451948 Dolný Bar, Albár, 1948– Dolný Bar
Malý Bar: 1773 Kis-All-Bar, Kis-All-Bár, 1786 Albar, Kisch-Albar, 1808 Kis-Bár, 18631882 Kisbár
686 Horný Bar DS/TA bratisl. 1960 pričl. o. Šuľany; 19601988 pričl. o. Bodíky.
1773 Föll-Báár, 1786 Felbár, 1808 Fel-Bár, Felbár, 18631920, 19381945 Felbár, 19271938, 19451948 Horný Bar, Felbár, 1948– Horný Bar
Šuľany: 1773 Süüly, 1786 Schüll, 1808, 1863, 18771948 Süly, 1873 Süll, 19481960 Šuľany

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko BÁR sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 2×, celkový počet lokalít: 2, v lokalitách:
ŽILINA, okr. ŽILINA – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

V obci DOLNÝ BAR (okr. DUNAJSKÁ STREDA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: KOVÁCSOVÁ 15×; MÉSZÁROSOVÁ 12×; KOVÁCS 11×; MÉSZÁROS 10×; ŽILINSKÝ 9×; HURIOVÁ 9×; HORVÁTH 9×; PATASSY 9×; PÓDA 9×; PÓDOVÁ 8×; BERECZKOVÁ 8×; PATASIOVÁ 8×; BÖGIOVÁ 7×; HURI 7×; MOZSÁRI 7×; BERECZK 7×; MARCZELLOVÁ 6×; BORÁROS 6×; MATUSOVÁ 6×; ŽILINSKÁ 6×; BORÁROSOVÁ 6×; HORVÁTHOVÁ 6×; PATASSYOVÁ 6×; VÉGHOVÁ 6×; MARCZELL 6×; MOZSÁRIOVÁ 6×; OLLÉOVÁ 5×; HUSZÁROVÁ 5×; TÓTH 5×; BÖGI 5×; VARGA 4×; NAGYOVÁ 4×; KOHÁRIOVÁ 4×; VÉGH 4×; PATASI 4×; BARÁTHOVÁ 4×; HURY 4×; KRNÁČ 4×; VARGOVÁ 4×; PUHOVÁ 4×; BARTALOSOVÁ 4×; OLLÉ 4×; BARTALOS 4×; KOHÁRI 4×; GAÁLOVÁ 3×; MATUS 3×; PINTÉROVÁ 3×; BAGYANSZKÝ 3×; MARKOLT 3×; TÓTHOVÁ 3×; HÁZI 3×; HUSZÁR 3×; MATUŠ 3×; VIRÁGOVÁ 3×; VIKTORINOVÁ 3×; MENYHARTOVÁ 3×; FÖLDES 3×; ANDICSOVÁ 3×; EGYHÁZI 3×; CSEH 3×; MANGELOVÁ 3×; KOLLÁR 3×; VIKTORIN 3×; AGHOVÁ 3×; JUHÁSZOVÁ 3×; PUHA 3×; CSÖLLE 3×; TAVARIKOVÁ 3×; PONGRÁCZ 3×; NAGY 3×; DÖMÉNYOVÁ 3×; HURYOVÁ 2×; GÉMESIOVÁ 2×; KRNÁCSOVÁ 2×; BACHMAN 2×; PONGRÁCZOVÁ 2×; KÉRYOVÁ 2×; MÁRTONOVÁ 2×; KÉRY 2×; BRÁNIKOVÁ 2×; FEKETEOVÁ 2×; HRNEKOVÁ 2×; BACHMANOVÁ 2×; KRNÁČOVÁ 2×; ANDICS 2×; BORŠOVÁ 2×; BAZSÓOVÁ 2×; DÉKÁNY 2×; HAVEROVÁ 2×; MÁRIK 2×; GRÁFEL 2×; KOHÁRY 2×; ANDREJKOVICSOVÁ 2×; ZEMANIKOVÁ 2×; SZOKOLOVÁ 2×; VAJDA 2×; MARKOLTOVÁ 2×; BAZSÓ 2×; LACZÓ 2×; HRNEK 2×; HÁZIOVÁ 2×; EGYHÁZIOVÁ 2×; OLLÁRI 2×; PASZTORIKOVÁ 2×; SZEVECSEK 2×; TURCSEK 2×; OLLÁRIOVÁ 2×; SZOMOLAI 2×; SZABÓ 2×; LAMPERTOVÁ 2×; KOLLÁROVÁ 2×; BÍRÓ 2×; GYÉRIKOVÁ 2×; LAMPERT 2×; DÖMÉNY 2×; HAMAROVÁ 2×; BARÁTH 2×; FEKETE 2×; VASS 2×; BAGYANSZKÁ 2×; GYÉRIK 2×; FÖLDESOVÁ 2×; TURCSEKOVÁ 2×; DERZSI 2×; AGH 1×; MANGEL 1×; BLAHOVÁ 1×; CSIBOVÁ 1×, ...
V obci HORNÝ BAR (okr. DUNAJSKÁ STREDA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: NAGY 39×; NAGYOVÁ 34×; ALMÁSIOVÁ 18×; MÉSZÁROS 18×; LELKES 17×; FEKETEOVÁ 16×; SOÓSOVÁ 16×; SOÓS 16×; HORVÁTH 16×; MÉSZÁROSOVÁ 14×; VARGOVÁ 13×; FEKETE 12×; HORVÁTHOVÁ 11×; ALMÁSI 11×; VARGA 10×; LELKESOVÁ 10×; NÉMETHOVÁ 9×; HERVAY 9×; OZOGÁNY 9×; HELLEROVÁ 9×; BODÓOVÁ 8×; HERVAYOVÁ 8×; ZSIGRAI 8×; GÖNDÖROVÁ 8×; HELLER 8×; VÉGHOVÁ 8×; HORENOVÁ 8×; BREZOVSKÁ 7×; HORINOVÁ 7×; CSIBA 7×; CSETÉNYI 7×; DEÁK 7×; TÓTH 7×; CSIBOVÁ 7×; HALÁSZ 7×; KARDOS 7×; VAJASOVÁ 7×; FARKAS 7×; KOVÁCSOVÁ 7×; VÉGH 6×; KÓSOVÁ 6×; FARKASOVÁ 6×; VILÁGIOVÁ 6×; ZSIGRAIOVÁ 6×; BODÓ 6×; BOTLÓOVÁ 6×; BOTLÓ 6×; KARDOSOVÁ 6×; OZOGÁNYOVÁ 6×; KOVÁCS 6×; ÁLLÓ 5×; SZALAYOVÁ 5×; VAJAS 5×; VÍGHOVÁ 5×; CSÖLLE 5×; DÚC 5×; GEILER 5×; IGARI 5×; PERÉNYIOVÁ 5×; VILÁGI 5×; KISSOVÁ 5×; CSÖLLEOVÁ 5×; STARÁ 5×; STARÝ 5×; BUGÁR 4×; CSETÉNYIOVÁ 4×; SZIGETIOVÁ 4×; FEGYVERES 4×; VIDA 4×; KÓSA 4×; BREZOVSKÝ 4×; HALÁSZOVÁ 4×; ERÖSOVÁ 4×; CSÉMY 4×; HORENA 4×; FEGYVERESOVÁ 4×; TÓTHOVÁ 4×; BÓDISOVÁ 4×; HORINA 4×; ÁLLÓOVÁ 4×; VÍGH 4×; BÓDIS 4×; VIDOVÁ 4×; IGARIOVÁ 4×; HERBERGER 4×; KISS 4×; JAKUBČÍKOVÁ 4×; HOLODA 4×; PUHOVÁ 4×; GÖNDÖR 4×; HERBERGEROVÁ 4×; SZALAY 3×; ŠUVADA 3×; SZŐCSOVÁ 3×; ZÁVODSZKÁ 3×; BUGÁROVÁ 3×; SÁNKA 3×; DÉGNEROVÁ 3×; CSÖLLEY 3×; DOMONKOS 3×; ERŐS 3×; LÉPES 3×; ARANYOSI 3×; TRSŤANOVÁ 3×; OZSVALDOVÁ 3×; KRÁZEL 3×; KATONOVÁ 3×; ÉRSEK 3×; SÁNKOVÁ 3×; VÁRADIOVÁ 3×; SZIGETI 3×; TRSŤAN 3×; BUKOVSZKY 3×; KÁNYOVÁ 3×; BOJTOŠOVÁ 3×; TAKÁCSOVÁ 3×; JALAKŠA 3×; ÁGH 3×; ZSIGRAY 3×; VALASEKOVÁ 3×; ZSIGRAYOVÁ 3×; PÉK 3×; ERÖS 3×; LÉPESOVÁ 3×; LENTULAY 3×; PERÉNYI 3×; HUSVÉTHOVÁ 3×; SYNEKOVÁ 3×, ...

Zvukové nahrávky niektorých slov

alebo vyšší ako 10 bar ou supérieure à 10 bar
bar a na mnohých bar et à de multiples
bar, psi alebo iné bar, psi ou autres
nezávislých reštauráciách a baroch les restaurants et bars indépendants
obezitu a barové stoličky obésité et des tabourets de bar
reštaurácií a bare de restaurant et de bar sont
tlaku o 1 bar väčšom une pression de 1 bar
z reštaurácií a barov partir de restaurants et de bars
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu