Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nosáľ -ľa pl. N -li G -ľov m. (človek)

nosáľ G a A -ľa pl. N a A -le G -ľov m. (zviera)

nosáľ¹ -ľa pl. N -li G -ľov m. expr. ▶ človek s veľkým nosom; syn. nosáň, nosáč¹: Už sa nepamätáš, ty nosáľ nosatý? Neboj sa, ja som ťa hneď spoznal. [L. Ťažký]

nosáľ² -ľa pl. N -le G -ľov m. expr. ▶ veľký, dlhý al. krivý nos, nosisko: chlap s červeným nosáľom

nosáľ³ G a A -ľa pl. N a A -le G -ľov m. 1. ▶ kaprovitá ryba so štíhlejším telom a s typickým dlhým mäsitým rypákom, pod ktorým sú oblúkovité ústa, žijúca v tečúcich vodách: loviť nosále; Nosále vozia vo vozoch po okolitých dedinách a predávajú ich. [M. Zelinka] □ zool. nosáľ sťahovavý Vimba vimba
2. ▶ menšia všežravá bystrá šelma z čeľade medvedíkovitých s chobotovito predĺženým ohybným nosom, obývajúca Južnú Ameriku a Strednú Ameriku: ak sa nosále od malička chovajú v domácnosti, zvyknú si aj na človeka □ zool. nosáľ červený Nasua nasua

nosáľ 1. p. nosáň 2. p. nos 1

nosáň expr. človek s veľkým nosom • expr.: nosáč • nosáľ

nos 1. výčnelok medzi čelom a ústami, čuchový orgán: dlhý nos; dýchať nosom • expr.: nosáľ • ňucháč • ňucháľ (Lazarová) • hovor. pejor. ňufák: chlap s veľkým ňufákom • pejor.: frniak • frňúz • raťafák (obyč. veľký nos) • hovor. expr.: šnufák • šnupák

2. p. predok²

nosáľ, -a m.

1. expr. (mn. č. -li) nosatý človek (Fel., Vám.);

2. zool. (mn. č. -le) druh kaprovitých rýb (Vimba vimba)

nosáľ², -a, mn. č. -le m. expr. dlhý nos: (Noštek) nijako nepripomínal lekárov nosáľ. (Laz.)

nosáľ m.
1. čiast. strsl, miest. zsl, vsl expr. nosatý človek, nosáň: Cala rodzina su nosaľove (Žakarovce GEL); nosáľ (Slov. Pravno MAR); nosál (Brodské SKA, Stráže n. Myj. SEN, V. Bielice TOP); nosaľ (Studenec LVO)
2. výstupok na spodnej ploche škridly: nosál (Bošáca TRČ)