diktovať nedok.
1. predriekať (text) na písanie: d. žiakom látku
2. mocensky predkladať, prikazovať, nariaďovať, predpisovať: d. ceny; kolonizátori d-li národom
3. určovať postup, zacielenie, vyžadovať, podmieňovať: d. tempo hry; rozum d-je nevzdať sa
diktovať [d-] -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok.
diktovať [d-] -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tujúci -tovaný -tovanie nedok. ⟨lat.⟩ 1. (čo; komu čo; do čoho) ▶ predriekať text, ktorý treba zapisovať: d. žiakom nové učivo; d. sekretárke list; d. do stroja, do počítača; Predstavte si divadelného kritika, čo by svoj referát diktoval nahlas v izbe. [P. Karvaš] 2. (čo; komu čo; ø) ▶ z pozície moci nariaďovať; syn. prikazovať, predpisovať: veľmoci diktovali kolóniám; víťaz volieb diktuje podmienky; zahraničná firma diktuje tvrdé požiadavky; kto dáva peniaze, ten si za ne diktuje; Diktuje mi každý deň, čo si mám obliecť, čo mám variť. [Ľ. Repáň] 3. (čo; komu) ▶ vyvolaním istej situácie al. dosiahnutím istého stavu určovať postup, priebeh, chod niečoho: d. tempo hry; zvyk človeku diktuje; Radšej ako nohavice nosievala sukne a topánky s vysokými podpätkami, už to samo akoby jej diktovalo spôsob správania. [E. Dzvoník] ▷ dok. k 1 ↗ nadiktovať
nadiktovať [-d-] -tuje -tujú -tuj! -toval -tujúc -tovaný -tovanie dok. 1. (čo (komu)) ▶ zrozumiteľne prečítať text, ktorý má počúvajúci doslovne zapísať; uviesť niekomu isté údaje na ich zaznamenanie: n. žiakom diktát; n. sekretárke list; n. testament, závet nechať úradne spísať náležitosti týkajúce sa dedičstva; nadiktujte mi, prosím, svoju e-mailovú adresu; nadiktovaný text je bez chýb; Ešteže našiel atramentovú ceruzku, zašpicatil ju, nadiktoval odkaz. [J. Balco]; Pred pár rokmi ma jedna pani poprosila, aby som jej nadiktoval čísla do športky. [NB 2007] 2. (komu, čomu čo/s vedľajšou vetou) ▶ prinútiť niekoho konať istým spôsobom, prikázať, uložiť, predpísať; syn. nariadiť: štát nadiktuje školám učivo, učebné osnovy; nikomu nemožno n., aby sa tešil zo života; Prijal všetko, čo mu nadiktovali. [A. Hykisch] ▷ nedok. ↗ diktovať
diktovať nedok. ‹l›
1. (komu čo; čo) predriekavať na zapisovanie: d. pisárke list do stroja; učiteľ d-uje žiakom
2. (komu čo; čo) predpisovať, prikazovať, rozkazovať, nariaďovať: d. (si) podmienky
3. autoritatívne riadiť, samovoľne rozhodovať: nedáme si d., chceme spolurozhodovať
diktovať p. predriekať, porov. prikázať 1
predriekať hovoriť al. čítať nahlas s cieľom, aby to iní opakovali • zried. predpovedať: predriekať, predpovedať modlitbu • diktovať (predriekať text na písanie): diktuje študentom učivo
rozkazovať dávať rozkazy • prikazovať: rád rozkazuje, prikazuje, čo treba robiť • nakazovať • nariaďovať: nakazovali, nariaďovali mu robiť nový projekt • ukladať • nakladať • dávať za úlohu: stále mu ukladajú, dávajú za úlohu, aby sa učil • narúčať • expr. komandovať: Nekomanduj toľko! • pejor. poručníkovať: nie som dieťa, aby mi ktosi poručníkoval • diktovať • oktrojovať • dekrétovať (administratívne rozkazovať): dekrétovať postupy prác
vnucovať násilím spôsobovať, aby niekto niečo prijal, aby nejako konal • nanucovať • natískať • vtískať: vnucoval, vtískal nám svoje názory • diktovať: reklama nám diktuje, čo si máme kúpiť • prikazovať • nariaďovať (príkazmi vnucovať): nariaďujú nové opatrenia • kniž.: imputovať • dekrétovať • oktrojovať: oktrojovali pracovníkom nové poriadky • expr.: pchať • strkať: nasilu pchať, strkať niekomu odmenu • fraz. expr. vtĺkať/tĺcť do hlavy (niekomu niečo)
diktovať, -uje, -ujú nedok. (čo, komu)
1. predriekať, predčítavať text, ktorý má niekto písať: d. pisárke list; d. do stroja, do pera;
2. prikazovať, rozkazovať, nariaďovať, ukladať: d. politiku, d. ceny; Odpísala mu tak, ako jej srdce diktovalo. (Urbk.) Odkýval sudca, čo diktovali páni. (Žáry)
diktovať nedok. 1. predriekať text: Diktuj mi a jä budem písat! (Rozložná ROŽ); Starejší mladím (na svadbe) diktuvau̯ (V. Maňa VRB) 2. rozkazovať: Velmi rád diktuval druhím, no von sám nižd nevedel robit (Val. Belá PDZ)
diktovať ndk lat, diktírovať lat/nem 1. predčítavať má niekto písať: mistr neb učitel dictuge (KoB 1666); tomu učjme, co Duch sw. apoštolowi Paulowi do pera dyktyrowal (SR 17. st); ma se gjm (žiakom) y neco diktowati (BZ 1749); túto knižečku gá sem diktuwal aneb druhému k peru mluwil (VP 1764) 2. prikazovať, nariaďovať: (buričovi) asnad žena tyto pletky dictovala (TP 1691); prawo dictuge, aby ty, ktery wrchnosty se protiwy, k lepssimu smyslu priwedeny byli (PONIKY 1793)