Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pôvod -u m.

1. začiatok, vznik existencie niečoho: p. sveta, p. rodiny, skladba neznámeho p-u

2. národná, rodová a iná príslušnosť: p-om Slovák; občan cigánskeho p-u; rasový p. rasová príslušnosť

3. príčina vzniku: p. sporu, choroby

pôvod -du pl. N -dy m.

pôvod 1. začiatok existencie, vzniku niečoho • kniž. proveniencia: vykopávky náradia domáceho pôvodu, domácej proveniencie • genéza: genéza človeka • prameň • zdroj: prameň, zdroj príjmov

2. spoločenská, národná a iná príslušnosť • rod: otec je pôvodom, rodom Nemec

vznik prvá fáza jestvovania (op. zánik): vznik života na Zemi, vznik štátu • začiatok (čas vzniku, prvé obdobie): začiatky stavby • kniž. zrod: byť v štádiu zrodu • kniž. zrodenie: zrodenie človeka • pôvod • genéza (prvá fáza a okolnosti, miesto jestvovania): pôvod sveta; genéza jazyka • tvorba: tvorba nádorov, krviniek

začiatok prvá priestorová al. časová fáza niečoho (op. koniec): začiatok obce, začiatok vyučovania • zriedkavejšie počiatok: na počiatku 20. storočia • kniž. prvopočiatok (úplný začiatok): prvopočiatky nového hnutia • vznik (začiatok jestvovania): vyšetrovať vznik požiaru • prameň: prameň zla • príchod: príchod zimy • pôvod (začiatok existencie): pôvod sveta • genéza: genéza ľudových zvykov • nástup: nástup novej éry • štart (začiatok pretekov): chybný štart bežca • úvod: úvod listu • predohra: pijanstvo býva predohrou rodinných sporov • kniž.: zrod • zrodenie: zrod, zrodenie štátu • kniž. úsvit: na úsvite dejín • kniž. zárodok: zárodok lásky • obyč. pejor. semeno • poet. semä: semeno zloby

zdroj miesto, odkiaľ sa niečo čerpá, získava, z čoho niečo vychádza; čo spôsobuje vznik, jestvovanie niečoho: vodný zdroj, zdroj energie, zdroj príjmov; zdroj starostí • prameň: liečivý prameň, naftový prameň; prameň informácií • žriedlo: horúce, termálne žriedlo; žriedlo bohatstva, poznania • kniž. studnica: príslovia sú studnicou ľudovej múdrosti • ohnisko: ohnisko nákazy • pôvodca: pôvodca nešťastia • pôvod: pôvod príjmov • doklad • dokument: historické doklady, dokumenty • základ: nájsť spoľahlivý základ

p. aj základ 3

pôvod, -u m.

1. začiatok existencie niečoho, miesto al. čas vzniku, východisko: p. sveta, p. hornín; p. druhov (v biológii), p. slova; Kalinčiakova rodina má svoj pôvod v Dolnej Orave. (Mráz) Táto kniha bola prvým rytierskym románom vytlačeným v Španielsku a všetky ostatné majú v nej svoj pôvod. (Fel.)

2. národná, rodová, spoločenská al. iná príslušnosť: p-om Slovák, Čech, Nemec; básnik slovenského p-u (Gráf); proletársky, meštiacky, šľachtický p.; triedny p. triedna príslušnosť; látky organického (anorganického) p-u; horniny sopečného p-u; bielkoviny rastlinného (živočíšneho) p-u;

3. zastar. podnet, popud k vzniku niečoho; dôvod, príčina vzniku niečoho: Nuž je už nebohá, aby som jej neublížil, ale ona bola pôvod všetkého. (Taj.) Tráva je pôvod vlahy (v zemi). (Kuk.)

pôvod m. i pôvodok m. expr. príslušnosť k národu, rodu: Srp to bou̯, srpskiho puovodu (V. Lom MK); On_e tuší_maďarského póvodu, aľe faín človek, ten hinžiľier (Čičmany ŽIL); Aňi póvodeg ňemá podarení (Bošáca TRČ)

pôvodok p. pôvod

pôvod [pô-, pú-] m
1. podnet, popud na vznik niečoho: eyhle, toto telo gest pokrm čerwuw, prebiwani žab, puwod a mech smradu, smrti lupež (MK 18. st)
2. pôvodca: teg weczy pan Bůch gest mstitelem, ktereg neni puowodem, ale hrichu neni puowodem (TC 1631); Kryste, genž swatých poctiwost angelůw půwod a sprawce wssetkých lidských behůw (CC 1655); Ondreg Holy z častkj teg zlosti puwod bil a zlost tu začal (KOŠECA 1740); nepowidagte, krestane mili, zebi toho knizata zemske a pani puwod bili (MS 1758)
3. začiatok existencie niečoho, miesto al. čas vzniku, východisko: gehož (človeka) po půwodu rodyčka, matka aneb baba do kolibky klade (KoA 17. st) po pôrode; puwod aneb počatek toho umeny wyžssjho y nižssjho ma se hledati w zgewenj božjm (HeT 1775); wino gedine bile a čerwene gest, nachodi se y ginich barwi, kterich puwod mnostwi wsseligakich missáni častek zemskich biwa (PR 18. st); adespoti rumores: negisteho puwodu chyr (LD 18. st)
L. mať, vziať p. pochádzať: w Panoniy neyprw cysar Probus winym kmenem krásne račil wysaditi, odtud puwod w Uhrych magj wynohrady (WSt 18. st); hadka, která puwod swug w Londjne wzala, kterú kdo uhadne, dostane 18 zlatých (ID 18. st)
4. národná al. rodová príslušnosť: w tomže Wissnom Kubine natolko znami sme nebili, takže sme puchod (!) nass, gak skrze genealogie, ano y gine swedomj literne proukazati a doswečiti prinuteny (T. TEPLÁ 1747); kdibichom newedeli, že od smrtedlneho čloweka splozen gest, mjsta by pochibowaňj ňemelo, že (Mentor) bozkeho gest puwodu a sinem aňeb nikdi nezestaragjcjho se Bachuse; geden gest rod, geden puwod wssech po celem okrsslku sweta rozptjlenjch lidj (PT 1796)
5. žalobník: actor: půwod, žalobník (VTL 1679)

povod p. pôvod