Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ústrety v príslov. spoj. ísť, vyjsť niekomu v ú. oproti;

pren. vyhovieť (význ. 1), neprekážať;

v ústrety predl. s D vyj. cieľový vzťah, smerovanie: ísť, kráčať v ú. (ne)šťastiu

ústrety v príslov. spoj. ísť, vyjsť, vychádzať... niekomu v ústrety

v ústrety predl. s D

ústrety len v spojeniach ísť, vyjsť, vychádzať v ústrety (komu) oproti: „Čože ste nám doniesli?“ prihováram sa jej a idem jej v ústrety. (Taj.) Zrakom prechádzam po nástupišti. Nik mi neprišiel v ústrety, nik ma nečaká. (Al.); pren. vychádzať, vyjsť v ú. (komu, zried. i čomu) pomátať, pomôcť, byť na pomoci niekomu, niečomu, napomáhať niekoho, niečo: Vychádzal mu v každom smere ochotne a priateľsky v ústrety. (Zgur.) Muž bol prekvapený, že ja sama vychádzam jeho zvedavosti v ústrety. (Bedn.); isť v ú. (čomu) smerovať k niečomu; ocitať sa pred niečím: isť v ú. šťastiu (nešťastiu), šťastnej budúcnosti; Viem, že len zlému idem v ústrety (Tim.) že len zlé ma očakáva.

ústret, ústrety prísl spoj
L. bežať, ísť, prísť, pospíchať, vybehnúť, vychodiť v ú.; mať v ú. naproti, oproti: cirkew catholicku sem tupil, ba radneg bich byl Turka nebo psa w ustrety mel, nežli gedneho z jezowituw; Ssimun, mocny a sylny muž gim w ustrety ssel (SP 1696); (kuruci) kdežto na kostel maly uderit, w ustrety maly panske vozy, a tak na tom tenkrát prestaly (JASENICA 1710); w ustrety mu wychody wssyckny serafinj (PoP 1723-24); kteremu (kramárovi) swedek w ustrety wibehnuwsse, hnedky se ho dowedal, kdobi to tam zbity bil (TURIEC 1729); (sv. Štefan) widel y sameho Krysta w ustrety sobe pospichagiciho; když bil Androdus pred swogim panem utikal, prissel mu w ustrety lew (MS 1758); (žena) yhned bezala gemu (Kuzmovi) w ustreti (PUKANEC 1789); dusse ma, sama pougdess do kragny naznameg, kdezto w ustrety budess miti ohawne larwy a potwori (MK 18. st)