hlísta ž. (chľísta)
1. csl cudzopasný červ v črevách: Chlapä je choruo, má hľísti (Krivá DK); A potom zisťili, že má - no tedi sa to hovorilo hlísta (Svätoplukovo NIT); Ofce maju menteľice a hľisti (Smižany SNV); chľísta (Kociha RS)
L. stavcová hlísta (Bošáca TRČ), pantľikova hľista (Drábsko RS) - pásomnica
F. ďiouča je ťenkuo ako hlísta (Pukanec LVI), cenka jag hľista (Záhradné PRE) - o veľmi chudej osobe; hlísta sa mi ošťala (Košťany n. Tur. MAR), hlísta se mu oščela (Kameňany REV) - o horčine v ústach pri nadbytku žalúdočnej šťavy
2. strsl, spiš druh červa, zool. dážďovka zemná (Lumbricus terrestris): Bou̯ mokrej rok, tak sa chľíste viorávale (Hradište LUČ); Po dažďi máme na dvore pľno hľíst (Čierny Balog BRE); Pujdzeme na ribi, aľe eśči sebe muśim hlisti dagdzi nakopac (Letanovce SNV)
F. viťahova_ca ako hľísta na díš (Rim. Píla RS) - zívať, preťahovať sa; koho raz hat pokusau̯, ta śe i hľisti boji (Udavské HUM) - na zlú skúsenosť sa ťažko zabúda; hlístička ž. zdrob. k 1: Kúb mu barmeloví cuker na hlísľiški (Revúca); hlístisko ž. zvel. expr. k 2: To či bula velká hlíščisko (Kameňany REV)
chlísta p. hlísta