manžeta -y -žiet ž.
1. vyznačené zakončenie dolného okraja rukáva al. nohavíc: široké, úzke m-y; nohavice bez m-žiet
2. vec podobná manžete: gumová, tesniaca m.;
manžetový príd.: m. gombík; tech. m. piest;
manžetka -y -tiek ž. zdrob.
manžeta -ty -žiet ž.
manžeta -ty -žiet ž. ⟨fr.⟩ 1. ▶ pruh látky prišitý k odevu a zakončujúci dolný okraj rukáva košieľ, blúzok, búnd, vetroviek; vyhrnutá obruba na konci nohavíc: široké, úzke manžety; kožušinové, čipkové, vyšívané manžety; jednoduché manžety zapínajúce sa jedným prišitým gombíkom; dvojité, francúzske košeľové manžety zapínajúce sa voľnými manžetovými gombíkmi; blúzka s čipkami na manžetách; nohavice bez manžiet; pobehoval popri brehu s vyhrnutými manžetami na nohaviciach 2. odb. ▶ vec podobná manžete, obyč. niečo utesňujúca, obopínajúca, chrániaca a pod.: tesniaca m. vetracej, odpadovej rúry; gumená m. rýchlostnej páky a ručnej brzdy; zváračské rukavice s manžetou; nafúknuť manžetu tlakomera ▷ manžetka -ky -tiek ž. zdrob.: detská košieľka s manžetkami; upečené rebierka sa podávajú s papierovou manžetkou na kosti
manžeta -y ž. ‹f›
1. zakončenie rukáva na dolnom konci; ohrnutá obruba nohavíc
2. čo pripomína manžetu: kvetináč s ozdobnou m-ou; stroj. tvarované tesnenie z kože, gumy, tkaniny a pod. utesňujúce pohyblivú strojovú súčasť v pracovnom priestore (napr. piest vo valci);
manžetový príd.: m-é gombíky; – stroj. m-é tesnenie
manžeta, -y, -žiet ž.
1. širšia, obyč. vyhnutá obruba na konci rukávov al. nohavíc: kožušinové, čipkové, vyšívané m-y; nohavice bez manžiet;
zastar. samostatný pás zo škrobeného plátna, nosený kedysi na rukávoch pánskych košieľ: tvrdé m-y;
2. predĺžená zápästka na rukaviciach;
3. ochranný rukáv na predlaktie (napr. u žiakov, úradníkov);
4. široký plátený pás, obyč. biely, ktorý príslušníci VB ako usmerňovatelia miestnej dopravy nosia na pravom rukáve;
5. ozdoba z krepového papieru na kyticiach al. kvetináčoch;
6. tech. gumový prstenec používaný na utesňovanie (napr. pri vodovodnom vedení);
manžetový príd.: m-é gombíky na spínanie manžiet; tech. m. piest, m-é tesnenie; ovoc. m-é očkovanie
manžeta, manžetľa i manžetňa ž. 1. širšia obruba na konci rukávov al. na spodku nohavíc: Čil sa nosia blúzňe z manžetlami (Návojovce TOP); Chlopi nosiľi pamutovo košuľi, višivani manžeti (Brezina TRB); manžeta (V. Bielice TOP); manžetňa (Ploštín LM); manžetla (Lukáčovce HLO) 2. zastar. samostatný pás zo škrobeného plátna, ktorý kedysi nosili na rukávoch pánskych košieľ: Tvrdí golier a manžeti si odepau̯ (Bánovce n. Bebr.) 3. kolár. obruč na hlave vozového kolesa: manžetla (St. Turá NMV) 4. stol. guľatý rám s vyrezávaným okrajom na upevnenie dreva pri vystruhovaní: manžeta (St. Turá NMV); manžetka ž. zdrob.: Ňekerí sceli tuplované manžetki (Malacky); manžetový príd. k 2: manžetoví gombík (Kameňany REV)