Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prisahať nedok. skladať prísahu: p. na svoju česť; p. niekomu vernosť; krivo p.

// prisahať sa formou prísahy uisťovať o pravdivosti niečoho: p-l sa, že tam nebol

prisahať -há -hajú -haj! -hal -hajúc -hajúci -hanie nedok.

prisahať sa -há sa -hajú sa -haj sa! -hal sa -hajúc sa -hajúci sa -hanie sa nedok.

prisahať sa uisťovať o niečom formou slávnostného vyhlásenia al. formou sľubu s odvolaním sa na Boha, Bibliu a pod. • prisahať • zaprisahávať sa: prisahal (sa), že rodinu pomstí; prisahá (sa), zaprisaháva sa, že do domu viac nevkročí • veriť sa • zaverovať sa: musel sa pred všetkými veriť, zaverovať, že on to neurobil • božiť sa: boží sa, že sa polepší • dušiť sa (o pravdivosti niečoho uisťovať slovami na moj dušu): stále sa duší, ale nik mu už neverí • zaklínať sa • kliať sa (prisahať sa formou kliatby): zaklína sa, že radšej zomrie, akoby mala porušiť sľub • nár. hromiť sa (Kálal) • expr. biť sa do pŕs (uisťovať o niečom vytŕčavým vyhlasovaním)

prisahať, -á, -ajú nedok. (komu čo, na čo) slávnostne uisťovať o pravdivosti niečoho al. sľubovať niečo s odvolaním sa na niečo posvätné: p. vernosť svojej žene, svojmu mužovi; p. vernosť vlasti; p. na svoju česť, na zástavu; A budeš na to prisahať, chlapče? (Kal.) Bohuotcu prisahám, že sa priahať viac nedám. (Jes.) Prisahám tu pri svetlej pamiatke ... (Ráz.);

opak. prisahávať, -a, -ajú

|| prisahať sa formou prísahy dôrazne uisťovať o pravdivosti niečoho, zaklínať sa, božiť sa: Musel sa prisahať, že je najedený. (Kuk.) Prisahal sa na všetko, čo mu bolo milé a sväté, že to už viac neurobí. (Jégé)

prisahať nedok.
1. skladať prísahu ako potvrdenie pravdivosti nejakej výpovede al. vážnosti sľubu (obyč. s odvolaním sa na niečo posvätné): Prisehau̯ maťeri, že vécej do krčmi ňevojďe (Dol. Lehota DK); Bou̯ bech prisahau̯ aj na ostron dreve, že son to jej ňebou̯ (Ozdín LUČ); Svedog najprú prisahá a poton svečí (Návojovce TOP); Číl už máloďe prissahajú na klakátku (Chocholná TRČ); Vernost prisahali až do smrci, a teda už mosí opuscid oca, matku (Dechtice TRN); Tu ci priśaham, že mi na ňu aňi ňeopatrel! (Bracovce MCH); prisahať falošne (Bobrovec LM)
2. uzatvárať manželstvo v kostole, sobášiť sa: Buda f kosceľe priśahac (Dl. Lúka BAR); A dzifka śe vidava tu, priśahac tu budze (Fintice PRE); Ked zme priśahaľi f kosceľe, ta zme sebe daľi taki oboviazek, že do śmerci sebe verni budzeme (Terňa SAB); Vun bul rusnak, ta priśahaľi u Falkušouci u cerkvi (Bracovce MCH)

prisahať sa nedok.
1. potvrdzovať pravdivosť výpovede al. vážnosti sľubu s odvolaním sa na niečo posvätné, dušovať sa, božiť sa: Vi sťe jenna cigánka, lebo sa prissaháťe a priton klameťe! (Lapáš NIT); Za každím slovom sa prissahali a čŕkali na šeckí strani (Červeník HLO)
2. vydávať sa, sobášiť sa: Mi śe priśahala petnastim roku (Sobrance)

prisahať ndk
1. čo, na čo slávnostne uisťovať o niečom, prísahou potvrdzovať niečo: Walentowy Krčmowy, co prysahal s Mackom Ruskom a s Brtkom, žie mu dlužen byl Beno Laynyk (P. ĽUPČA 1589); (dedinčania) niesmeli prisahat na to, že ribencze nielapali (JASENICA 1704); Gregusska kdj sa Judou powadyila, wipoličkowala gu a zatim oblokom wilietla, a na to y prisahali obidwa (KRUPINA 1722)
L. falošne, krive, skrivodlive p. nepravdivo svedčiť: pejero: falessne, krywe prisahám (KS 1763); gesli by skriwodliwe prisahala (PUKANEC 18. st); p. na svoju dušu, na svoju konscienciu potvrdzovať prísahu zaklínajúc sa zatratením svojej duše, svedomia ak to nie je pravda: gjnych wecy mimo knych že sem newjdel, múžem stokrat prisahat na mau knezku conscientij (TEPLÁ 1637); Sstewo prysahal na swogu dussu, že Čyssmar Andrass wsecko wyce platyl (KOVARCE 1670); p. na božích mukách, na čele, na hlave, na temeni prisahať priložením ruky na niečo na zvýšenie hodnovernosti prísahy: (Vaško Rusnák) tak vyznal a tym spusobem, yako on (Križan) gemu na hlawe prysahal (TRENČÍN 1584); ge hotowy gesste na temanj prisahat fatens, že ge ucžastnjcza Kohudka teg krawe (KRUPINA 1695); doklada fatens, že ge hotowi chrame božgem na božjch mukach prisahat, že (JASENICA 1704); gestly by se Vanyowa w tom tagjla, že geg na čele smye prysahat (TURIEC 1770); ďábel žádáwa čloweka, abi nad kolem na zemi wiritém prisáhal (BN 1790) aby sa v opačnom prípade na tom mieste prepadol
2. čo komu sľubovať niekomu niečo s odvolaním sa na niečo posvätné: my konssele prysahame Panu Bohu žywemu, w Trogiczy gednemu, že w tomto nassem vrade chceme dobre wecy welebity a zle tupity (P. ĽUPČA 1564); (Ján Palúcky) se pohrozil na tohoto fatensa mlovicze: Bohu prisaham, že te vipalym (LIPTOV 1634-66); w Baranj Palowem dome prisahala sem diablowy a panom sem ho zwala; ukazal se my (diabol) w parsume muskem yako mladenecz a prisahala gsem mu, že mu budem služitj (KRUPINA 1675); ad sacramentum jus jurandum adigere: k prisaze prinutili, aby wernost prisahal (WU 1750); poweďel Yákob: Tehdy my prisahág. Prisahal mu Aezau a prodal práwo prworozené (KB 1757)
3. koho zaväzovať niekoho prísahou: od meče, kdi p. Brusnika prisahali, czechnikom dal d 24 (ŠTÍTNIK 1657); (diabol) slibowal nam penize, ano y dawal na wino y prisahal nas, že mi zaprieme Pana Boha (KRUPINA 1675); negprwe pak sameho cechmystra magy takto prysahaty (CA 1698); swedkoweg panj Anna Sandor mluwila, ze hu any prisahat nebudu (V. ČEPČÍN 1757)
4. koho s kým prísahou spojiť niekoho: yuhas chtel, aby prisahana byla s njm hnedki dewka, ale nechtela geg matka priwoliti (JELŠAVA 1668)
5. neuvážene skladať prísahu a tým hrešiť: z každim se waditi, lhati, omluwati, zlorečit, proklinati, prisahati (SK 1697); mnozi plni zadosti tela, klagi, prisahagi, ližu, klamu (SS 18. st) zaklínajú p. sa dk
1. (pred kým, na kom, komu) prísahou potvrdzovať, zaprisahávať sa (pred niekým): Klampa Martin prisaha se, ze nebosstikowy Ozwaldowj wiplatil fl 100 (MALŽENICE 1621); tuto luku, na ktereg sem se prisahal, kosiewati dawal Wrbowskj Ferenc; musela sem Matyassowj sa prysahaty, že nepowyem to, cžuo my chcze powedat (KRUPINA 1643; 1694); pred swedkom prysahal sa pan Ivanka Ferencz, že newedel o tom (DRAŽKOVCE 1714); (Zuzana Lélečka) na hole swe koleno padnuce na mne prysahala se, že sem gych (peniaze) len ga wzal (HORŠA 1773)
L. prysachat se czeme na swogu dussu, ze my o tom nyst newieme (KRÁĽOVÁ 1573) dovolávať sa svedectva svojej duše na znak pravdivosti; (okradnutý človek) ma swu nohu koniowi na lewu nohu wstupiti a ma swogi lewu ruku koniowi k prawemu vchu sahnuti a ma se na hlawie koniowi przysahati, ze ten kuon geho wlastni byl y gest (ŽK 1473) na zvýšenie hodnovernosti prísahy
2. často a bezdôvodne sa zaklínať: opat Hor nikdy se neprisahal, nikdy nelál (SK 1697); čo osoži, že hospodar sluzebnikom swim prisahati, lati se zakazuge, on pak sam pro kazdu wec malu do tisic striel lage, na kazde slowo se prisaha a diablom oddawa (MS 1758); -ávať sa frekv k 1, 2: ku častemu prisahaňi ňeotwirag usta, kdo se často prisahawa, lharstwo mluwi zhusta; naplňi se z ňeprawosťu y pomstwu dostawa, kdo se zleg običege často prisahawa (GV 1755)