Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hotoviť nedok. pripravovať, chystať, hotovať: h. obed, svadbu

// hotoviť sa pripravovať sa, hotovať sa: h. sa na cestu

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
hotoviť ‑í ‑ia nedok.; hotoviť sa

hotoviť sa -ví sa -via sa hotov sa! -vil sa -viac sa -viaci sa -venie sa nedok.


hotoviť -ví -via hotov! -vil -viac -viaci -vený -venie nedok.

hotoviť sa -ví sa -via sa hotov sa! -vil sa -viac sa -viaci sa -venie sa nedok. hovor. zastaráv. (kam; s neurčitkom) ▶ robiť prípravu na uskutočnenie niečoho; syn. pripravovať sa, chystať sa: h. sa na cestu; O štvrtej sa nám treba hotoviť do šichty. [A. Hykisch]; Stará mať sa hotovila prísť s nevestou. [H. Zelinová]; No, hotovte sa, chlapci, o chvíľu po nás príde auto. [L. Hagara]dok.prihotoviť sa


hotoviť -ví -via hotov! -vil -viac -viaci -vený -venie nedok. hovor. zastaráv. (čo) 1.dávať niečo do stavu vhodného na uskutočnenie, na použitie; syn. pripravovať, chystať: h. dcére svadbu; h. hostinu, slávnostný obed; hotoví pre ženu prekvapenie; Zháňali zbrane, cvičili chlapov, hotovili strelivo. [A. Lacková-Zora]; Keď išli ráno chlapi hotoviť do hory drevo, vtedy jedávali drobky. [V. Šikula]
2. ▶ obyč. ručnou, remeselnou prácou niečo vyrábať; syn. zhotovovať: Každé ráno som stružlikal, hotovil kolísku synovi, ktorý mal prísť. [V. Mináč]; Eliáš Sojka obojručným nožom hotoví zo štiepov parcelačné kolíky. [B. Tinák]; V garbiarskych dielňach sa hotovila koža na čižmy, topánky, kováčske zástery. [V. Ferko]
dok. k 1prihotoviť, k 2zhotoviť

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

brať sa 1. uskutočňovať odchod • poberať sa zberať sa odchádzať: berie sa, poberá sa, zberá sa, odchádza domov, lebo je už neskoroodoberať sa odberať sa (na isté miesto): odoberá sa na spánokísť (preč) • expr.: pakovať sa pratať sa sypať sa: choďte preč, pakujte sa, practe sa odtiaľto, sypte sa už

p. aj ísť 1

2. začínať nejakú činnosť • dávať sa priberať sa púšťať sa chystať sa pripravovať sa: brali sa, dávali sa, priberali sa s chuťou do roboty; do učenia sa berie, púšťa hneď zrána; chystá sa, pripravuje sa na cestuzberať sahovor.: hotoviť sa hotovať sa vyberať sa: hotujú sa, vyberajú sa na dovolenku, k vodehovor. zastaráv. richtovať sa: do všetkého sa dlho richtujechytať sahovor. lapať sa: ochotne sa chytá, lapá do každej roboty

3. cirkevne al. úradne potvrdzovať vzájomné spolužitie • uzatvárať/uzavierať manželstvo mať sobáš uzatvárať/uzavierať sobáš sobášiť sa: brali sa, mali sobáš v máji; berú sa, uzatvárajú manželstvo na radnici, v Dóme sv. Martinamať svadbu svadbiť sa (mať svadobný obrad a svadobnú hostinu) • fraz. ísť pred oltár: zajtra idú pred oltárkniž. vstupovať do stavu manželského


hotovať, hotoviť p. chystať


hotovať sa, hotoviť sa p. chystať sa, poberať sa 1, 2


chcieť 1. mať vôľu, chuť, úmysel niečo robiť • hodlať mieniť: chce, hodlá zvíťaziť; Čo teraz chceš, mieniš robiť?zamýšľať pomýšľať mať v úmysle (zdôrazňuje sa úmysel niečo robiť): Kedy zamýšľate, pomýšľate odísť?plánovať mať plán (mať úmysel uskutočniť niečo v neskoršej budúcnosti): plánujeme, máme plán ísť na dovolenku do hôrchystať sa hotoviť sa strojiť sa priberať sa (mať úmysel niečo bezprostredne uskutočniť): chystám sa, hotovím sa ostať; priberal sa, strojil sa napísať listzastrájať sa (vystatovačne prejavovať úmysel niečo uskutočniť): zastrájal sa prestať fajčiť

2. mať pocit potreby niečoho • želať si priať si: chcem, želám si, prajem si, aby bol v dome pokojzastaráv. ráčiť: Ráčite ešte niečo?žiadať žiadať si vyžadovať požadovať (zdôrazňuje sa nástojčivosť al. nevyhnutnosť potreby niečoho): žiadam, vyžadujem poriadok na pracoviskutúžiť (mať pocit potreby prejavovaný túžbou): túži, chce sa zveriť matkepáčiť sa ľúbiť sa (obyč. v rozkazovacej, opytovacej al. podmieňovacej vete, často s neurčitkom): keby sa ti páčilo, ľúbilo, môžeš prísť; Bude sa vám páčiť vína?

3. porov. želať


chystať dávať niečo do stavu vhodného na uskutočnenie, použitie niečoho • pripravovať strojiť: chystá, pripravuje, strojí slávnostnú večerupriprávať vystrájať: pripráva, vystrája deti na výlethovor.: hotoviť hotovať: hotoví synovi svadbuhovor. zastaráv. richtovaťsubšt. štelovať: richtovať nevestu; štelovať hobľovačkuorganizovať plánovať mať plánkniž. proponovať (zamýšľať niečo uskutočniť a obyč. robiť v tom smere isté kroky): organizujú, plánujú odvetu; proponovať jazykové kurzysnovať snuť osnúvať (tajne chystať): snuje, osnúva plány, intrigykniž. spriadať (tajne chystať niečo zlé): spriadajú proti nám úkladyexpr.: variť piecť kutiť (tajne chystať): ktovie, čo tam varia, pečú, kutia


chystať sa robiť prípravu na uskutočnenie niečoho • pripravovať sa strojiť sa: chystá sa, pripravuje sa, strojí sa na svadbuvystrájať sahovor.: hotoviť sa hotovať sa: vystrája sa, hotoví sa na cestuhovor. zastaráv. richtovať sasubšt. štelovať sa; priberať sabrať sazberať sadávať sa (začínať niečo robiť): priberá sa, zberá sa do upratovania; ženy sa veselo dávajú do robotyzastrájať sa (vystatovačne prejavovať svoj úmysel niečo urobiť): zastrája sa prestať fajčiťmať sa: mali sa už na odchodpoberať sa vyberať sa vydávať sa (chystať sa na cestu)


poberať sa 1. chystať sa odísť, chystať sa na cestu • zberať sa: poberá sa, zberá sa do Tatierbrať sa: berie sa od nás prečvydávať sa vystrájať sa chystať sa: lastovičky sa už vydávajú, chystajú do teplých krajovvypravovať sa: vypravuje sa na dlhú túruodoberať sa (odniekiaľ): odoberajú sa už domovuberať sa: nevedno, kam sa tak odrazu začali uberaťhovor.: hotoviť sa hotovať sa: už sa hotovia, hotujú na cestu

p. aj brať sa 1

2. pripravovať sa a začínať niečo robiť • zberať sa priberať sa: poberajú sa, zberajú sa rodine pomôcť; priberá sa do robotybrať sa: berie sa do praniachystať sahovor.: hotoviť sa hotovať sa: chystá sa, hotuje sa rúbať drevopúšťať sa dávať sa: púšťa sa, dáva sa písať úlohy, púšťa sa, dáva sa do písania úlohchytať sahovor. lapať sa: nevesta sa chytá, lapá každej roboty

3. p. ísť 1


zastrájať sa robiť prípravy na nejaký čin (obyč. škodiaci inému) • chystať sa strojiť sa: už dlho sa zastrájajú, chystajú, stroja, že sa nám pomstiapripravovať sa hotoviť sa: hotoví sa žalovať na nászahrážať sa vyhrážať sa vystrájať sa hroziť sa (vyslovovať ako hrozbu): zahrážajú sa, vyhrážajú sa, že nás zbijú; vystrájali sa nám bitkouexpr. kasať sa: mužstvo sa kasá, že zvíťazínár. kustriť (sa) (Kálal)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

hotoviť, -í, -ia i hotovať, -uje, -ujú nedok. (čo) pripravovať, chystať: hotoviť večeru, drevo; Anča hotovila koláče. (Tim.) Na tebe je rad, dievča. Hotuj čepiec! (Kuk.);

dok. prihotoviť, nahotoviť

|| hotoviť sa i hotovať sa pripravovať sa, chystať sa: hotovil sa na odchod (Fig.); hotuje sa na cestu (Tim.);

dok. prihotoviť sa

hotoviť i hotovať nedok. csl pripravovať, chystať: Hotoviu̯ sa, že puojďe ešťe aj na svaďbu (Krivá DK); Puojďeme narano Pod zeľenuo drva hotuvať (Dol. Lehota DK); Ďuro už ďesi hotoví, a ti ľen f krčme visedávaš (Čičmany ŽIL); Pošol hotovidz drevo do ľesa (Dl. Lúka BAR)
L. hotovit perini (Val. Dubová DK) - chystať svadbu


hotoviť sa i hotovať sa nedok. lipt, top robiť prípravy na niečo, pripravovať: Hotovil sa mu obloki povitĺkať (Or. Biely Potok TRS); Uš sa dva ťížňe hotujeme do vás (Mur. Lehota REV); Treba sa ti už hotuvat (Likavka RUŽ); hotuvať sa (Koniarovce TOP)

hotovať, hotoviť ndk chystať, pripravovať: nass spolusused utekl se jest przed nas, svu veczy ta hotujicz (HLOHOVEC 1544 SLL); hotowilj sme wečeru; kazala hotowiti ohen, aby gesti hotowila (KRUPINA 1695; 1716); hlemeyzde šarlatowe, co šarlat se sprawuge a hotowi (KoA 17. st); swedek gedličinu hotowil (ZÁBORIE 1732); praeparatio: chystání, strogeni, hotoweni (KS 1763); Marta kuchinu slaunu hotovila (SS 18. st);
x. pren utrhač zubi swe hotuge (SJ 18. st) pripravuje sa na ohováranie; h. sa chystať sa, pripravovať sa: abychme se na rakoss hotowylj (NOVÁKY 1564 KL); z nemalu praczu a nakladkem se hotugicze (BUDATÍN 1648); djtky k budaucy lekcý nech se toliko podwečer hotugj (BZ 1749); bellum parare: k wogně se hotowiti (WU 1750)

hotowiť hotowiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P, P (poza) – R z r. 1994, 2006, 2021*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu