Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

dobiela, do biela prísl.

dobielučka, pís. i do bielučka, pís. i dobielunka, pís. i do bielunka prísl.

doboha, do boha cit.

dobronzova, do bronzova prísl.

dohája, pís. i do hája cit.

dohája, pís. i do hája prísl.

dohrdzava, pís. i do hrdzava prísl.

dohroma, pís. i do hroma cit.

dochuti, do chuti prísl.

do¹ predl. s G 1. ▶ vyjadruje smerovanie dovnútra priestoru vymedzeného ako objekt al. ako plocha, do niečoho, na niečo: vojsť do izby; nazerať do okna; vchod do domu; ísť do hory; vložiť pekáč do rúry; uložiť dieťa do postieľky; ísť do mesta, do dediny; nasadnúť do auta; zísť do pivnice; vziať pero do ruky; prejsť do protismeru; hľadieť do zeme; pozrieť sa do očí; do uší mi fučí studený vietor; plesnúť si do dlaní; vrhnúť sa mužovi do náručia; odísť do cudziny; odlet divých husí do teplých krajín; kráčať namáhavo do kopca; posunúť si klobúk nižšie do čela
2. ▶ vyjadruje spôsob, akým je niečo usporiadané do nejakého tvaru, do nejakej formy: do mesiačika ohnuté perá na klobúku; sukne strihané do zvona; domčeky učupené do venca; maľovať si ústa do srdiečka; stočiť si vlasy do drdola; žať obilie do riadkov; húžvať papier do guľky; chodba prechádzala do úzkeho koridoru; stiahnuť tvár do vrások; zhrčiť sa do klbka; Nad hlavou rozkrútil valašku, do osmičky, do kola, popod nohu. [J. Horák]
3. ▶ vyjadruje miestne ohraničenie deja: umyť sa, vyzliecť sa do pása; vypiť pohár až do dna; porezať sa až do kosti
4. ▶ vyjadruje časové ohraničenie deja: sedieť vonku do noci/do mrku; bol preč od svitania do večera; do hodiny tu musíš byť; do smrti na niečo nezabudnúť; ostať do konca; v úrade je dva razy do týždňa; do roka sa oženiť; chodievať domov raz do týždňa; navštevuje rodinu niekoľkokrát do roka □ do [skorého] videnia pozdrav pri lúčení
5. ▶ vyjadruje časový rozsah deja; syn. za, počas: v úrade je dva razy do týždňa; do roka sa oženiť; chodievať domov raz do týždňa; navštevuje rodinu niekoľkokrát do roka
6. ▶ vyjadruje účel, cieľ nejakej činnosti al. veci: dať do opravy; vziať niekoho, niečo do opatery; pozvať niekoho do tanca; ísť do dôchodku; kamienok do zapaľovača
7. ▶ vyjadruje väzbu pri slovesách: miešať sa do cudzích vecí; zaľúbiť sa do spolužiačky; pustiť sa/dať sa do práce; bolo mu do smiechu/do plaču; obliecť sa do nohavíc, do pyžamy; upadnúť do bezvedomia; pridať do kroku; prispievať do novín
8. ▶ vyjadruje väzbu pri substantívach: vstup do Európskej únie; cesta do finále; chuť do jedla/do reči/do života; cena do súťaže; námet do diskusie; lístok do divadla
◘ fraz. do čerta al. do frasa zahrešenie vyjadrujúce hnev, roztrpčenosť, nespokojnosť hovoriaceho; do haliera úplne: vyplatiť niekoho do haliera; splatiť dlh do haliera; do omrzenia al. do nekonečna stále, ustavične, opakovane spôsobom, ktorý roztrpčuje prítomných: spievať, vykrikovať, hádať sa do omrzenia al. do nekonečna; do toho! pokrik pri povzbudzovaní; do vôle veľmi veľa, dostatočne: mať niečoho do vôle; vytancovať sa do vôle; zalyžovať si do vôle

do² čast. ▶ vyjadruje približnosť, nedosiahnutie hranice stanovenej obyč. číselným výrazom; syn. asi: prichystať do šesťdesiat kraslíc; zahynulo do tritisíc ľudí; zajali do tisíc vojakov; v autobuse nás bolo do dvadsať; skratkou tam prídete do desiatich minút

do³ neskl. s. ⟨tal.⟩ hud. ▶ prvá solmizačná slabika

do neskl. s. ‹t› hud. prvá solmizačná slabika (pôvodne ut)

ďaleký [ďa-, deľa-] príd
1. priestorovo al. časovo vzdialený: beze wssettkeho dalekeho odkladany; toto žeby se nieotahowalo na daleky termin (SITNIANSKA 1597; 1602); na delakych strmych holach robievame (BOCA 1771-72 LP)
2. siahajúci do diaľky, dlhý: daleku cestu mel Spasitel (ZA 1676); daleke odvažky vojenske (VÝCHODNÁ 1678 LP)
3. príbuzensky vzdialený: przitele blizssczy neb daleczy (P. ĽUPČA 1564); blisky ani deleky pritel (JELŠAVA 1597 E); na ď-o prísl výraz na veľkú vzdialenosť, do diaľky: giduce po ceste prawo na daleko držiceg (KRUPINA 17. st); na daleko pohlédám (KS 1763); -o [-le-, -ľa-; deľa-], ďalece prísl
1. vo veľkej vzdialenosti; na veľkú vzdialenosť: host daleko bydleczy (ŽK 1473); od Trnawy daleko (LEDNICA 1561); odstuptež wssychňy ode mne daleko (CC 1655); (svedok) biwsse delako (TURIEC 1711)
F. pan daleko a Buh wysoko (KRASŇANY 1585) pomoci sa nedočkáš
2.
L. tak d., jak d., tak ď., že tak veľmi, do takej miery, do tej miery, natoľko, že: zbrugi muoz kazdy wziti wedle prawa tak daleko, ze mohu zbrogi nest, gestli by gim prwe byla potrzeba (ŽK 1473); (tomu) sem y sam tak dalecze nerozumiel (D. NIVA 1562); nebolo tak delako do uwrati worano (LIPTOV 1674); zlost lidska, gak dalako se rozssirugess (SJ 18. st)
F. tak d. (to) prišlo udalosti sa tak vyvinuli: gezliže bi tak delako prislo (LEŠŤ 1715); ď. prísť veľa dosiahnuť: vikladala mu, jak daleko juž prišél, že dcéru dobrodinca požádává (BR 1785)
3. (pri porovnávaní) oveľa, značne: chebdy gest daleko inzssy nezly bez (MT 17. st); ozdobu daleko prewissuge (PP 1734); -osť ž vzdialenosť, diaľka: meřič země meři wysokost weže aneb dalekost mist čtwrhranikem aneb prutem (OP 1685); budowanj a pracowanj wssudi slussne dalekosty gedno od druheho wzdalene (MB 1759 E); do domu pre dalekost nemozu prist (HRANOVNICA 1782)

dávny príd jestvujúci v starých časoch, pred mnohými rokmi; niekdajší, voľakedajší, starodávny: (grunt) predkuw dawnych vzywa (ĎURČINÁ 1551); w cžasiech dawnych (L. TRNOVEC 1563); dluch dauni zaplatily (BOJNICE 1565); (svedkyňa) newge sa rozpamatat, bywsse gjž wecz dawna (BENICE 1756)
L. d-ym časom, od d-eho času, od d-ych časov/rokov oddávna, dávno: dawnim czasom ta vez bi mohla ku dobremu konzy priwedena bity (BREZNO 1590); od dawneho czasu nicz neslissicze o Wassich Milostiach (ORAVA 1668); od dawnjch časuw bezj nesnaze (SC 17. st); od dávnych rokou nakladky nevynahrazuju (BOCA 1771-72 LP); -o, -e prísl
1. pred dlhým časom, kedysi: wsak sem ja dawno swikl czinity pro dobre luzy (BUDATÍN 1450); gdie stie biely dauno praua zadaly, tedie bie sie bielo dawno prauo stallo (MARKUŠOVCE 1566); wssak sem gich (peniaze) gia dawne wratila (ILAVA 1632)
L. neveľmi d., nie tak d. nedávno: summu, kterussto Wasse Milost mne ne tak dawno poslala (H. BEŇADIK 1579); newelmj dawno, len od rokow osemnastj (LIPTOV 1676); stranky guš dawno predešle (statok) mezy sebu rozdelely (OVČIARSKO 1739) dlho predtým
2. oddávna, dlho, dlhý čas: gemu dawno powinowata byla f 2 d 25 (MOŠOVCE 1589); my wčil tak žigeme, gako dáwno sme byli zwykli (KS 1763); d-o s dávna minulosť: za dawna chlapcy swe wlasy obetuwaly (KrP 1760); od dawneho dawna panstwo gich (Sedliská) uziwa (PLAVNICA 1771) odpradávna; -osť ž dlhý vek, dlhé trvanie: pre dawnost weliku (KLOBUŠICE 1691); čas chluby se swau dawnostu (SK 1697)

drobný príd
1. malých rozmerov, malý: korita drobnie (s. l. 1552 E); kozyek barancžych drobnych (LIETAVA 1607); gine drobne acquisitie (BYSTRIČKA 1763) bežné
L. povinen bude (dať) drobneho ckla do roku 2500 (LIKAVA 1629 2) skleného riadu; od drobneg roboty (TRENČÍN 1729) bežnej, často sa vyskytujúcej; drobné zbožj prodáwám (KS 1763) rozličný tovar; d. dobytok, statok, hyd, d-é stádo menšie domáce zvieratá (ovce, kozy, ošípané, hydina ap.): dobytek drobný y weliky (ŽK 1517); ya sem stado drobne pasawal (P. LEHOTA 1641); drobný dobytek, yakožto cžtiry sswagny a gedno prasa (KRUPINA 1692); drobneho hidu bilo we mlinoch kapunuow a sliepek nr 20 (ŽILINA 1725); chliewi tolike, gako pre dwe krawj a drobnj statek (LIPTOV 1735-38); d. peniaz, d-á minca suma nižšej hodnoty: puol druheho sta peněz drobnych (TRENČÍN 1526 E); dweste zlatich drobnei mincze vherskei (NECPALY 1564 E); cžerwenich zlatich nro 22, drobnei summy fl 15 (RUDNO 1609) v drobnych; nedostatek uherskeg minczy drobnich peniazy (KRUPINA 1644);
2. jemný: psecas, pluvia minuta: drobný dessť (VTL 1679); drobný welmy prassek (RT 17. st); kučzma z drobneg wlny (KRUPINA 1721); aspergere tritis salibus: z drobnú solú pokropiti; vox suppressa: útly hlas, drobný hlas slabý (KS 1763); subst d-é m pl
1. drobné veci: slanjnu, maslo y gine drobnye (ŠTÍTNIK 1647);
2. drobné peniaze, mince: tolar geden twrdy a drobnych pol zlateho (ŽILINA 1610)
3. malé domáce zvieratá, napr. prasce: drobnye dwornye poruczam Jankowy pet, brawa, samyczu a try drobnye (KRUPINA 1685)
4. droby, drobky: drobne z husy (ILAVA 1663); na d-o/-e, po d-e/-u, po d-om prísl výrazy k 1: rozsekal na drobno niekolko walou (TURIEC 1616 E) na kúsky; myeli penize na drobnye ale za sto zlatych (SKALICA 1649) v drobnych; nelen po drobnu, ale sem gemu po dwanaczt y po cztrnaczt tallerow posielal (PREŠOV 1666) po kusoch; dežmarom cžo nadawal po drobnom krcžmar (KRUPINA 1695); čo trunku po drobne widal (M. KAMEŇ 1721) v malých množstvách; na drobno sstjpag, rubag (KS 1763); k 2: wezmy žihlawy, utlč na drobno (RT 17. st); -o [-o, -e] prísl k 1: zeliny usekag drobno (RT 17. st); diffindere humum minute: drobne pokusowati, podrobiti (KS 1763); k 2: prassek welmy drobno utri (RT 17. st); topeničku s chleba ztluč drobne (RN 17.-18. st); -osť ž
1. malá bežná vec: o drobnosťách pak ani gen zminki gsem nemal (BPr 1787) o podrobnostiach
2. jemnosť: parvitas arenae: pisečna drobnost (KS 1763)

dušný² príd majúci ťažkosti s dýchaním, dýchavičný: od kassle y ginich nečistot dussnych (HL 17. st) dýchacích; kteri kun gest dussni (RG 18. st); subst d. m kto má záduch: (praslička) kasslawe a dussne oprawuge (HL 17. st); (je) d-o vetná prísl: kdo nemuze dychaty a komu ge dussno (Le 1730); -osť ž, -o s záduch: ktož by gj (blajvajs) otrawu prygal, kassle, čka, suchost yazyka cyty, kusany w žaludku y bolest, dussno (HL 17. st); maiorana dobra gest proty dussnosty (MT 17. st); sslakowite flusy a dussnosti na prsach se rozmahagi (NK 1721); dyspnoea: záduch, dussnost, dychawičnost (KS 1763)

dvojný príd dvojaký: láska tato dwogny (k Bohu a k blížnemu) bude-li w srdcý umiragjcýho, ten sstasliwě umre (SK 1697); na d-o prísl výraz na dve strany: bipartito: dwogako, na dwogno (KS 1763)