Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prah -u m.

1. spodok dverného otvoru: prekročiť p., stáť na p-u;

pren. začiatok: na p-u novej epochy; na p-u nového roka; na p-u smrti pred smrťou

2. skalnatá prekážka v rieke, cez kt. voda prepadúva; geogr. dlhý a plochý chrbát na morskom dne tvoriaci rozsiahly vodný predel

3. hranica, medza, rozhranie: psych. p. vedomia; anat. nosový p.; fyz. p. citlivosti

každý nech si pred svojím p-om zametá nech sa stará o svoje veci;

prahový príd.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
prah ‑u m.; prahový

prah -hu pl. N -hy m.

-ah/78819±3 5.69: substantíva m. neživ. N+A sg. 66994 vzťah/28702 obsah/14660 rozsah/5593 zásah/4650 dosah/4274 ťah/2156 prah/1800 výťah/1589 svah/867 Utah/542 nocľah/523 krčah/514 záprah/363 (12/761)

hranica 1. myslený rad bodov rozdeľujúci isté administratívne celky, územia: prekročiť hranicerozhranie rozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dvoma štátmikniž. pomedzie: dedina na slovensko-moravskom pomedzílínia: demarkačná líniaarch. čierťažvoj. slang. čiara: slúžiť na čiare

2. miesto, obdobie medzi dvoma javmi, úsekmi: veková hranicarozhranie rozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dňom a nocoumedzníkkniž. míľnik: medzník vo vývine spoločnostikniž. pomedzie: byť na pomedzí života a smrtipredel priedel: predel storočia, spoločenský priedelpsych. prah: prah vedomia

3. krajné vymedzenie niečoho: prekračovať hranice slušnostimedza: všetko má svoje medze

4. p. stôs


prah p. hranica 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

prah, -u m.

1. spodok dverí al. doska naň pribitá: prekročiť p.; Na prahu stajne videl sedieť Paľka. (Kuk.); pren. Navždy jej zakážte prekročiť prah rodičovského domu (Urb.) prísť domov;

stav. drevený trám vodorovne uložený na zemine, murive al. na priečnych trámoch a slúžiaci ako podklad nejakej drevenej konštrukcie; priečna stavba na dne koryta rieky, určená na výškovú stabilizáciu dna koryta

otĺkať cudzie p-y chodiť po cudzích ľuďoch; Nech si každý len pred svojím vlastným prahom zametá nech sa stará len o svoje veci.

2. kniž. (v časovom určení len s predl. na) na začiatku: na prahu stredoveku, novoveku; na prahu nového roku; na prahu života (Vans., Kuk., Gab.); na prahu sedemnásteho storočia (Vlč.);

3. skalnatá prekážka v potoku al. rieke, ktorá spôsobuje penenie vody: Voda tvorila prahy, potom sa hneď strácala medzi balvanmi. (Fel.);

geogr. podmorský chrbát dvíhajúci sa v sedimentačných priestoroch na počiatku vrásnenia; pásmová vyvýšenina utvárajúca rozsiahly vodný predel;

4. anat. nosový p. hranica medzi predsieňou nosa a vlastnou dutinou;

5. odb. najnižšia medza, hranica; psych. p. vedomia hranica, pri ktorej si uvedomujeme i najmenšie zmyslové podráždenie;

prahový príd.: psych. p. popud popud minimálnej intenzity, ktorý ešte zmysly zachytia

prah m.
1. csl (zvýšený) spodok dverného otvoru: Treba na prah ešťe jednu dosku pribiť, ľebo popo_té dvere akosi prefukuje (Socovce MAR); Prah zme takí maľi, takíto zvejše, tag ho museu̯ prekračovaťi (Polichno LUČ); Keť prišla mladá ňevesta do domu prvuo, tag hu uš tam kuchárka čakala zo sekerou na prahu a do prahu rúbala, že hu ňepusťí (M. Lehota NB); Na prahu stál a tak sa prizeral na nás (Ochtiná ROŽ); Chlapci skočeli k tomu prahu, či je tá ihla ozaj tam (Okrut PB); Zostau̯ stát ve dverách na prahu (Hlboké SEN); S plníma kíbli sa doknísal aš po prach, tan sa potkól (Brestovany TRN); Dajceže mi tu odihnudz na tim prahu! (Letanovce SNV); Bosorki mu porobeľi, popodľevaľi mu kadzejeke čuda pot prah do chiži (Rankovce KOŠ); Žena stojala na prahu a kedz ho uvidzela, ta začala lac, že gu komu chodzi u noci (Jenkovce SOB)
F. prach prekročic (Dl. Pole BYT), pres prach prekročit (Stupava BRA), prestúpit ces prach (Dechtice TRN) - vstúpiť (niekam dovnútra); prah domu neprekročí (Kľúčové TRČ) - nevyjde von; ňigdi viacej ňeprekročím váš prach (Paludza LM), tvaj prah moja̋ noha va̋dz neprekroší (Chyžné REV) - už nikdy k vám neprídem; prahi okĺkať (Košťany n. Tur. MAR), otĺkať cudzie prahe (Pukanec LVI), cudzé prahi vitúkat (Bošáca TRČ), na cudzich prahoch śe potikac (Studenec LVO) - a) chodiť po žobraní b) pracovať u cudzích, slúžiť; previasť (niekoho) šes prach (Revúca) - dopustiť sa podvodu voči niekomu, oklamať, podviesť; každí nech si zametá prec_cvím prahon (Trenč. Závada TRČ), každi naj zamita pred vlastnim prahom (Brezina TRB) - každý nech sa stará o seba
2. jedno z brvien ohraničujúcich holohumnicu: Boľi takie drevenie tĺki, dala som si to na humno, tam zme maľi takí mocní prah a tam potom som dobre vimláťila ľän (Žaškov DK); Brvno ohraňičujúce mlatovňu ból prach (Bošáca TRČ)
3. deb. rukoväť, držadlo na gelete: Geľeta má tiež dúški, dve obruče a prach, čuo sa za to drží (Brezovica TRS) prahový príd. k 1: Prahovú dosku dajťe tvrdú, nak sa tag ňeďerie! (Pukanec LVI); Prahová deska mosela bi_c tvrdého dreva, abi sa friško nezešlapala (Zvončín TRN)


prahový p. prah


prah p. prach

prah m spodná, obyč. drevená časť dverí: limes jannuae, vulgo: prach na dwerech (TURIEC 1588); dwere magj prach a nadpražy (OP 1685); Sandor Laszlo od prahu izbeneho k stolu issiel (V. ČEPČÍN 1757); ga som na prahu sedel (PUKANEC 1788);
x. pren wtom mrtwe tielo wen z prahu bilo winesseno (CA 1579) z domu; mezy práhama mesta twého gésti ho (mäso z čistých zvierat) budess (KB 1757) v meste
F. prikazany mass napsaty na wrchnim prahu na dwerich domu tweho (Le 1730) mať stále pred očami; len z p-u pozdraviť, zavoňať niečo poznať iba povrchne: chlapci, kteri z prahu gen zawoňali philosophiu; gako spozorowat múže, kterj gen y z prahu pozdrawyl knyhj nasse (PP 1734); když otec synačka s prutem k dobremu ponuka, potem syn skrze žebráňi prahi ňeotluka (GV 1755) nepotuluje sa, nechodí žobrať; smrt twoja juž je prede dwermi, na prahu (CDu 18. st) celkom blízko; ty, ktere aspon pres prach pro slowo božj prekročjtj nechtegi, ale radeg doma spia (CS 18. st) nechcú sa ani trochu namáhať; -ový príd: limentinus: prahowy (KS 1763)

Prah Prah Práh Práh
prah
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) prah
G (bez) prahu
D (k) prahu
A (vidím) prah
L (o) prahu
I (s) prahom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) prahy
G (bez) prahov
D (k) prahom
A (vidím) prahy
L (o) prahoch
I (s) prahmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

ho čakala na prahu l'attendait au seuil de
na prah laboratória, kde au seuil du laboratoire
obilím, prijímajú na prahoch blé, reçoivent au seuil
objavil sa na prahu parut sur le seuil
pes ležal na prahu chien, couché sur le seuil
prah laboratória, kde zbožný seuil du laboratoire le pieux
prahu dverí do foyeru le seuil du foyer
zastaviac sa na prahu en s'arrêtant sur le seuil
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu