prah -u m.
1. spodok dverného otvoru: prekročiť p., stáť na p-u;
pren. začiatok: na p-u novej epochy; na p-u nového roka; na p-u smrti pred smrťou
2. skalnatá prekážka v rieke, cez kt. voda prepadúva; geogr. dlhý a plochý chrbát na morskom dne tvoriaci rozsiahly vodný predel
3. hranica, medza, rozhranie: psych. p. vedomia; anat. nosový p.; fyz. p. citlivosti
● každý nech si pred svojím p-om zametá nech sa stará o svoje veci;
prahový príd.
prah -hu pl. N -hy m.
hranica 1. myslený rad bodov rozdeľujúci isté administratívne celky, územia: prekročiť hranice • rozhranie • rozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dvoma štátmi • kniž. pomedzie: dedina na slovensko-moravskom pomedzí • línia: demarkačná línia • arch. čierťaž • voj. slang. čiara: slúžiť na čiare
2. miesto, obdobie medzi dvoma javmi, úsekmi: veková hranica • rozhranie • rozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dňom a nocou • medzník • kniž. míľnik: medzník vo vývine spoločnosti • kniž. pomedzie: byť na pomedzí života a smrti • predel • priedel: predel storočia, spoločenský priedel • psych. prah: prah vedomia
3. krajné vymedzenie niečoho: prekračovať hranice slušnosti • medza: všetko má svoje medze
4. p. stôs
prah p. hranica 2
prah, -u m.
1. spodok dverí al. doska naň pribitá: prekročiť p.; Na prahu stajne videl sedieť Paľka. (Kuk.); pren. Navždy jej zakážte prekročiť prah rodičovského domu (Urb.) prísť domov;
stav. drevený trám vodorovne uložený na zemine, murive al. na priečnych trámoch a slúžiaci ako podklad nejakej drevenej konštrukcie; priečna stavba na dne koryta rieky, určená na výškovú stabilizáciu dna koryta
● otĺkať cudzie p-y chodiť po cudzích ľuďoch; Nech si každý len pred svojím vlastným prahom zametá nech sa stará len o svoje veci.
2. kniž. (v časovom určení len s predl. na) na začiatku: na prahu stredoveku, novoveku; na prahu nového roku; na prahu života (Vans., Kuk., Gab.); na prahu sedemnásteho storočia (Vlč.);
3. skalnatá prekážka v potoku al. rieke, ktorá spôsobuje penenie vody: Voda tvorila prahy, potom sa hneď strácala medzi balvanmi. (Fel.);
geogr. podmorský chrbát dvíhajúci sa v sedimentačných priestoroch na počiatku vrásnenia; pásmová vyvýšenina utvárajúca rozsiahly vodný predel;
4. anat. nosový p. hranica medzi predsieňou nosa a vlastnou dutinou;
5. odb. najnižšia medza, hranica; psych. p. vedomia hranica, pri ktorej si uvedomujeme i najmenšie zmyslové podráždenie;
prahový príd.: psych. p. popud popud minimálnej intenzity, ktorý ešte zmysly zachytia
prah m. 1. csl (zvýšený) spodok dverného otvoru: Treba na prah ešťe jednu dosku pribiť, ľebo popo_té dvere akosi prefukuje (Socovce MAR); Prah zme takí maľi, takíto zvejše, tag ho museu̯ prekračovaťi (Polichno LUČ); Keť prišla mladá ňevesta do domu prvuo, tag hu uš tam kuchárka čakala zo sekerou na prahu a do prahu rúbala, že hu ňepusťí (M. Lehota NB); Na prahu stál a tak sa prizeral na nás (Ochtiná ROŽ); Chlapci skočeli k tomu prahu, či je tá ihla ozaj tam (Okrut PB); Zostau̯ stát ve dverách na prahu (Hlboké SEN); S plníma kíbli sa doknísal aš po prach, tan sa potkól (Brestovany TRN); Dajceže mi tu odihnudz na tim prahu! (Letanovce SNV); Bosorki mu porobeľi, popodľevaľi mu kadzejeke čuda pot prah do chiži (Rankovce KOŠ); Žena stojala na prahu a kedz ho uvidzela, ta začala lac, že gu komu chodzi u noci (Jenkovce SOB) F. prach prekročic (Dl. Pole BYT), pres prach prekročit (Stupava BRA), prestúpit ces prach (Dechtice TRN) - vstúpiť (niekam dovnútra); prah domu neprekročí (Kľúčové TRČ) - nevyjde von; ňigdi viacej ňeprekročím váš prach (Paludza LM), tvaj prah moja̋ noha va̋dz neprekroší (Chyžné REV) - už nikdy k vám neprídem; prahi okĺkať (Košťany n. Tur. MAR), otĺkať cudzie prahe (Pukanec LVI), cudzé prahi vitúkat (Bošáca TRČ), na cudzich prahoch śe potikac (Studenec LVO) - a) chodiť po žobraní b) pracovať u cudzích, slúžiť; previasť (niekoho) šes prach (Revúca) - dopustiť sa podvodu voči niekomu, oklamať, podviesť; každí nech si zametá prec_cvím prahon (Trenč. Závada TRČ), každi naj zamita pred vlastnim prahom (Brezina TRB) - každý nech sa stará o seba 2. jedno z brvien ohraničujúcich holohumnicu: Boľi takie drevenie tĺki, dala som si to na humno, tam zme maľi takí mocní prah a tam potom som dobre vimláťila ľän (Žaškov DK); Brvno ohraňičujúce mlatovňu ból prach (Bošáca TRČ) 3. deb. rukoväť, držadlo na gelete: Geľeta má tiež dúški, dve obruče a prach, čuo sa za to drží (Brezovica TRS) prahový príd. k 1: Prahovú dosku dajťe tvrdú, nak sa tag ňeďerie! (Pukanec LVI); Prahová deska mosela bi_c tvrdého dreva, abi sa friško nezešlapala (Zvončín TRN)
prahový p. prah
prah p. prach
prah m spodná, obyč. drevená časť dverí: limes jannuae, vulgo: prach na dwerech (TURIEC 1588); dwere magj prach a nadpražy (OP 1685); Sandor Laszlo od prahu izbeneho k stolu issiel (V. ČEPČÍN 1757); ga som na prahu sedel (PUKANEC 1788); x. pren wtom mrtwe tielo wen z prahu bilo winesseno (CA 1579) z domu; mezy práhama mesta twého gésti ho (mäso z čistých zvierat) budess (KB 1757) v meste F. prikazany mass napsaty na wrchnim prahu na dwerich domu tweho (Le 1730) mať stále pred očami; len z p-u pozdraviť, zavoňať niečo poznať iba povrchne: chlapci, kteri z prahu gen zawoňali philosophiu; gako spozorowat múže, kterj gen y z prahu pozdrawyl knyhj nasse (PP 1734); když otec synačka s prutem k dobremu ponuka, potem syn skrze žebráňi prahi ňeotluka (GV 1755) nepotuluje sa, nechodí žobrať; smrt twoja juž je prede dwermi, na prahu (CDu 18. st) celkom blízko; ty, ktere aspon pres prach pro slowo božj prekročjtj nechtegi, ale radeg doma spia (CS 18. st) nechcú sa ani trochu namáhať; -ový príd: limentinus: prahowy (KS 1763)