Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

jeden -dného, jedna -ej, jedno -ého mn. m. živ. jedni [-n-], m. neživ., ž. a s. jedny čísl. zákl.

1. vyj. číslo a počet 1: j. človek, j. žiak, j-a žena, hluchý na j-o ucho, je j-a hodina, pracovali tam dve ženy a j. muž; pri samostatnom používaní má obyč. podobu muž. rodu: j., dva, tri ... pri počítaní; j. a j. je dva; stav stretnutia je tri – j. (j-a); j. z podstatných znakov; v mn., pri pomn. a pri podst. m. označujúcich páry a viazané množstvo má plat. skup. čísl.: j-y nožnice; j-i rodičia; j-y zápalky

2. tvoriaci celok, celistvý: črpák z jedného kusa dreva; hovor. vypiť niečo na j. dúšok naraz

3. totožný, ten istý, spoločný: pracujú v j-om podniku, sú z j-ej dediny, narodili sa v j-om roku

4. v dvojici jeden – druhý vyj. vzájomnosť al. striedanie stránok: pomáhali j. druhému; j. robí a druhý spí

5. má význ. neurč. zám. istý, nejaký, akýsi, ktorýsi: j-ho rána, j-o ráno; žil raz j. kráľ; bol tam ešte s j-ým (človekom)

6. hovor. vyj. mnohosť, úplnosť, samý, číry: telo j-a rana, ruky j. mozoľ

7. má zdôrazňovaciu funkciu: všetci do j-ho bez výnimky; ani j. (neostal nažive) vôbec nikto

8. jedno v plat. podst. m. jedna vec: j. neviem pochopiť

9. jedno v plat. vetnej prísl.: (mne) je to j. (mne) na tom nezáleží; to máš j. na tom nezáleží

10. dodáva výrazu citové zafarbenie: ty huncút j.!

11. expr. v spoj. jeden jediný (pís. i jeden-jediný), j. jedinký zdôraznene vyj. minimálny počet: ja už nepoviem jedno jediné (jedno-jediné) slovko

● j-ým úderom naraz; j-ým úderom, j-ou ranou zabiť dve muchy naraz urobiť dve veci; postaviť všetko na j-u kartu všetko riskovať; j-ým slovom skrátka; byť j-ou nohou v hrobe a) veľmi starý b) chorý; počúvať j-ým uchom nepozorne; v j-om kuse bez prerušenia; byť j-ej mysle rovnako zmýšľať; byť s niekým j-a ruka podporovať sa navzájom; ťahať za j. povraz rovnako konať; hádzať všetko do j-ho vreca rovnako posudzovať; j-ým uchom dnu a druhým von nevšímať si počuté; mne je to j-o nezáleží mi na tom; expr. všetko je to j. čert rovnaké; j. (ťahá) čihi, druhý hot(a) nezhodnú sa; j-a lastovička nerobí leto; expr. šaty j-a radosť veľmi pekné; byť na jednej lodi (s niekým) v rovnakej situácii; j. lepší, horší ako druhý sú rovnakí; j-o s druhým dovedna; rozprávať j-o na druhé tárať; j. (stojí) za devätnásť, druhý bez j-ho za dvadsať sú rovnakí, rovnako zlí

jedenapolkrát, jeden a pol ráz čísl. násobná príslovková

jeden G, A živ. jedného A neživ. jeden (v matematike) i neskl., jedna -nej, jedno -ného čísl. základná

jedenkrát, jeden raz čísl. násobná príslovková

jedenapolkrát, jeden a pol ráz čísl. násobná príslovková ▶ násobenosť stavu, procesu, vlastnosti číslom jeden a pol: úmrtnosť stúpla j.; zisk spoločnosti sa zvýšil j.; elektrický motor s j. vyšším výkonom; náklady na výrobu vzrástli jeden a pol ráz

jeden jedného, jedna jednej, jedno¹ jedného čísl. základná 1. ▶ vyjadruje číslo a počet 1: jeden gram, kilometer, bajt; jeden výtlačok, exemplár; jeden záber, detail; jeden muž; jedna žena; jedno dieťa, dievča; jedno z dvojčiat; jedno balenie cigariet; plienky na jedno použitie; náklady na jedno nemocničné lôžko sú vysoké; ešte jedna zaujímavosť, perlička, kuriozita ešte niečo navyše; jeden, dva, tri... (pri počítaní); jeden a jeden je dva; dva mínus jeden je jeden; jeden delené jeden je jeden; päť krát jeden je päť; stav stretnutia je tri - jeden hovor. jedna; vybrať si jedného z viacerých □ div. divadlo jedného herca divadelné predstavenie realizované jedným hercom, monodráma □ iba/len jeden jediný: ostal jej len jeden syn; ani jeden žiadny, nikto (z tých, ktorí prichádzajú do úvahy): neprišiel ani jeden zahraničný hosť
2. ako súčasť zlomkovej číslovky jeden a pol ▶ vyjadruje číslo a počet 1 1/2, jeden celok a jednu polovicu (takého istého) celku: jeden a pol metra; jeden a pol milióna; jeden a pol šálky vody
3. blíži sa významu neurčitého číslovkového zámena ▶ v spojeniach s číslovkou dva vyjadruje neurčitý, približný (obyč. chápaný ako malý) počet niečoho; syn. niekoľko, zopár: jeden-dva dni pár dní; jeden-dva prípady zopár prípadov; jeden či dvaja diváci skoro nikto; poskočiť v tabuľke o jedno-dve miesta; Tento veľký dlh nie je možné zvládnuť za jeden-dva roky. [Pc 1999]
4. blíži sa významu prídavného mena ▶ tvoriaci celok, celistvý: koryto z jedného kusa dreva; odev z jedného kusa nezošitej látky □ napísať niečo jedným ťahom bez prerušenia
5. blíži sa významu prídavného mena ▶ známy hovoriacemu, ale vedome nemenovaný; syn. určitý, istý: jedného dňa, jedného rána, jedno ráno sa objavil; jedna kamarátka ju pozvala na prázdniny; v jednom období bol dokonca idolom mládeže; Prišiel sem jeden taký pupkoš fúzatý, ale milý, a prehovoril ma, aby som s ním šiel na stavbu. [L. Ťažký]
6. blíži sa významu vymedzovacieho zámena ▶ totožný, rovnaký; syn. ten istý: susedia z jedného dvora, mesta; spolužiaci z jednej triedy
7. ako súčasť dvojčlenného výrazu jeden - druhý blíži sa významu podstatného mena ▶ vyjadruje vzájomnosť, odlišnosť, vylučovanie, striedanie stránok: j. dobrý, druhý zlý; j. po druhom, za druhým postupne; j. začne, druhý dopovie; choroba sa dá liečiť u jedných, no nie u druhých; pomáhajú j. druhému; prechádzať, preskakovať z jednej veci na druhú neuvážene, chaoticky konať; stoja j. proti druhému sú nepriateľskí; urobiť niečo z jedného dňa na druhý (podozrivo) rýchlo; vynára sa jedna kauza za druhou; zapaľovať si, pripaľovať si jednu od druhej priveľa fajčiť; zvaľovať vinu jeden na druhého vzájomne sa obviňovať
8. blíži sa významu vymedzovacieho zámena ▶ vyjadruje úplnosť, výlučnosť nejakej vlastnosti, nejakého javu; syn. samý: telo jedna rana, modrina
9. jedno¹ blíži sa významu podstatného mena (vo funkcii predmetu) ▶ jedna vec: j. mu nemôžu vyčítať - zmenu postojov; j. majú spoločné: minulosť; jedno neviem pochopiť, prečo ľudia mrhajú svojím drahocenným časom
10. expr. vo zvolacích vetách ▶ zdôrazňuje obyč. negatívne hodnotenie: ty huncút j.!; somár, zbojník j.!; potvora jedna!; Všivák jeden! Žobráčisko! Do snehu si ľahne opitý! [S. Rakús]
◘ fraz. jeden krajší než/ako druhý/od druhého všetci sú veľmi pekní; jeden lepší/horší [vtáčik] ako/než druhý sú si podobní, sú rovnako zlí; sú jeden ako druhý (obaja), všetci sú rovnakí; jedno druhé to i ono, všeličo; jeden jediný al. jeden jedinký a) aspoň: stačí jedno jediné slovo b) so slovesom v zápore ani jeden, žiadny: neuviedol jeden jediný dôkaz; byť jednou nohou v hrobe a) byť veľmi starý b) byť veľmi chorý; byť na jednej lodi mať spoločný problém, byť spoločne v určitej neľahkej situácii (týkajúcej sa nielen jednotlivca, ale viacerých); byť s niekým jedna ruka byť v dobrom vzťahu, podporovať sa; byť/stáť s niekým v jednom šíku byť s niekým zajedno, spolu; bývať/žiť s niekým pod jednou strechou mať spoločné obydlie, bývať spoločne; [adept, súper, nepriateľ] číslo jeden al. hovor. [adept, súper, nepriateľ] číslo jedna ktorý je na prvom mieste, najdôležitejší; hádzať/hodiť všetkých/všetko na jednu hromadu/hŕbu al. hádzať/hodiť všetkých/všetko do jedného vreca pripisovať rovnaké (obyč. negatívne) vlastnosti všetkým ľuďom z určitej skupiny al. javom z určitej kategórie, nevidieť rozdiely medzi jednotlivými ľuďmi, javmi, rovnako posudzovať; [ide mu to] jedna radosť práca sa mu dobre darí; ide mu to jedným uchom dnu, [a] druhým von a) nechce niečo počuť b) nevšíma si počuté; je to na jedno kopyto je to rovnaké; jeden krk mám, aj ten dám som presvedčený, že je to tak, ako hovorím; stavil by som sa, že je to tak; jeden o koze, druhý o voze každý rozpráva o niečom inom, takže sa nemôžu dohodnúť; jeden [stojí] za osemnásť, druhý bez dvoch za dvadsať sú rovnakí, obyč. rovnako zlí; jeden [ťahá] čihi/čihí, druhý hota nevedia sa dohodnúť, nezhodnú sa; jeden vedľa druhého usporiadane; jeden z mála vzácny; jedna báseň a) niečo dokonalé, vynikajúce b) niečo veľmi chutné; jedna noha tu, [a] druhá tam a) ponáhľaj sa b) zabehni tam a ihneď sa vráť; jedna pani povedala neoverená správa, informácia; jedného krásneho dňa raz, niekedy; jedno s druhým dovedna, podmienene, navzájom prepojene; [povedať, prečítať niečo] jedným dychom naraz, takmer bez prestávky; [tvrdiť, dodať, povedať niečo] jedným dychom hovoriť súčasne veci, ktoré si navzájom odporujú; [urobiť niečo] jedným šmahom a) veľmi rýchlo b) ľahko; každý jeden (s dôrazom) skutočne každý, všetci (do jedného): nad tým by sa mal zamyslieť každý jeden z nás; [vypiť, prečítať, povedať niečo] na jeden dúšok al. [vypiť, prečítať, povedať niečo] jedným dúškom naraz, bez prerušenia; hovor. [urobiť, vykonať, splniť niečo] na jeden šup hneď, na jeden raz; patriť jeden druhému ľúbiť sa; hovor. pletie sa mu to jedno cez druhé mýli sa; hovor. pliesť sa/motať sa jeden druhému pod nohami/popod nohy navzájom si prekážať; počúva jedným uchom je nepozorný, nesústredený; rozprávať/hovoriť/kričať jeden cez druhého prekrikovať sa; rozprávať/hovoriť jedno cez/na druhé al. pliesť/mlieť/tárať jedno cez/na druhé nerozvážne, bez zmyslu hovoriť; staviť/postaviť všetko na jednu kartu všetko riskovať; ťahať za jeden povraz svorne konať; expr. vraziť/vylepiť niekomu jednu dať niekomu facku; všetci do jedného všetci bez výnimky; zabiť dve muchy jednou ranou naraz urobiť dve veci; zatvoriť/privrieť jedno oko byť zhovievavý voči niečomu; rozpráv. žil/bol raz jeden kráľ ustálené spojenie používané v úvode rozprávkového deja (rozprávková formula) ◘ parem. bez jednej lastovičky bude leto al. jedna lastovička nerobí leto jeden prípad nerozhoduje; jeden za všetkých, všetci za jedného je dobre postupovať svorne

jedenkrát, jeden raz čísl. násobná príslovková 1. ▶ vyjadruje násobenosť deja, stavu, príznaku, vlastnosti číslom jeden: j. päť je päť; j. denne; j. do mesiaca; j. v živote len výnimočne; j. súdne trestaný bitkár; vzduchovkou j. vystrelil smerom do dvora; Podľa mojich informácií popradský primátor bol u ministra nie jeden raz, ale hneď šesťkrát. [VNK 2001]
2. blíži sa významu príslovky ▶ v istom čase, dakedy, raz: j. viac, inokedy menej vydarený televízny cyklus; j. sa ponosoval, že sa zle cíti; j. prišiel domov nečakane skôr a ja som nemala nič na večeru
◘ fraz. tisíc a jedenkrát veľmi často ◘ parem. [je] lepšie jedenkrát vidieť, ako stokrát počuť treba sa presvedčiť

jeden 1. p. rovnaký, spoločný 2 2. p. jediný, posledný 2

jediný vyjadruje minimálny počet • jeden • sám: prišiel jediný, jeden, sám (op. každý, mnohí, všetci); matke zostal len jediný, jeden syn; zachránila sa len ona jediná, sama • ojedinelý • osamotený • osihotený: jediný, ojedinelý, osamotený, osihotený druh • unikátny • jedinečný (jediný svojho druhu): unikátna, jedinečná rastlina • zastaráv. samojediný • expr. zastaráv. samojedinký: samojediný obývaný domček • monopolný (ktorý má výlučný monopol): monopolný výrobca tohto tovaru • ostatný • zvyšný • zvyšujúci • posledný (jediný, ktorý ešte zvýšil): požičal aj ostatné, posledné, zvyšujúce peniaze; jediné, posledné celé topánky • expr. jedinký

porov. aj sám 1

nejaký ktorý nie je bližšie určený; ktorý nemá presne určené vlastnosti, presne určenú mieru al. počet • dajaký • voľajaký • hovor.: dáky • dákysi • voľáky: Priveď so sebou aj nejakého, dajakého, voľajakého priateľa!; dnes neprídem, mám dajaké, dáke, voľáke povinnosti; Už si mu vyplatil dajaké, dáke peniaze? • akýsi • ktorýsi • poet.: kýsi • kýs' (neznámy, a preto bližšie neurčený): hľadal ťa tu akýsi človek; trpí na nejakú, akúsi záhadnú chorobu; akýsi, ktorýsi spisovateľ raz napísal, že… ; démon kýs' škaredý (Krasko) • istý • určitý • jeden • hovor. istýsi (známy, ale bližšie neurčený): dovolenku strávila s istým, jedným pánom; dohodli sa na istých, určitých kompromisoch; bol raz jeden kráľ • hocijaký • akýkoľvek • hovor. bársaký • hocaký (nie je dôležité, aký): Nevieš o nejakom, hocakom, akomkoľvek priváte?; zaspievaj nejakú, bársakú, hocakú pieseň • hovor. taký (ktorý má približnú mieru al. počet): príď o taký týždeň • expr.: aký-taký • koľký-toľký (vyskytujúci sa v presne neurčenom menšom množstve): zostala mi aspoň aká-taká nádej; mám z poľa aspoň koľký-toľký úžitok

niektorý označuje osobu al. vec, ktorá je z viacerých (jedna) presne neurčená al. ľubovoľná • voľaktorý • daktorý: knihu ukradol niektorý, voľaktorý z nás; daktorí sa domnievajú, že sú najschopnejší • ktorýsi (so zdôraznením neurčitosti, nejasnosti): v ktorýsi deň ťa prídem navštíviť • ľubovoľný • jeden • niekto • ktosi • dakto • voľakto (iba o jednej osobe, veci): povedal to jeden, niekto, ktosi, dakto z vás; hráč si vyberie niektorú, ľubovoľnú figúrku • zried. ktorý: Ak sa ktorí z nás čo i len pohnú, uvidia! • dajeden • nejeden; mnohí • viacerí • istí (o množine osôb, vecí): nejeden z nás je presvedčený, že má pravdu; mnohí, viacerí si myslia, že vyhrajú; mnohé, viaceré, isté jedlá nemôže jesť • hovor.: poniektorí • podaktorí • podajedni (o množine osôb, vecí): poniektorí, podaktorí (z vás) sú skromní; poniektoré, podaktoré, podajedny dievčence odišli • jedni – iní (vo dvojici al. pri vyratúvaní): jedni odišli, iní zostali; niektoré, jedny sú pekné, iné škaredé

posledný 1. ktorý je na konci v poradí (časovom al. miestnom), za ktorým už nič, nikto nenasleduje (op. prvý) • ostatný: dobehol posledný, ostatný; posledný, ostatný deň v roku • konečný: vystúpil na konečnej zastávke; posledné, konečné štádium (op. začiatočné) • záverečný (ktorý býva v závere, tvoriaci záver, koniec; op. prvý, úvodný): záverečné čísla programu, záverečná časť seriálu • finálový (posledný a rozhodujúci): finálový zápas • odb. finálny (týkajúci sa finále, poslednej časti, obyč. hudobnej skladby): finálny tón, akord • koncový • zastar. pokonný: posledný, pokonný súd

2. jediný, ktorý zvýšil, zostal • ostatný: zbúrali aj poslednú, ostatnú pamiatku; bojoval do posledných, ostatných síl • jediný • jeden (posledný za istých okolností): zostala ti už len posledná, jediná, jedna možnosť • zvyšujúci • zostávajúci: predali aj posledný, zvyšujúci, zostávajúci kus

3. ktorý sa vzťahuje na veľmi blízku minulosť, pochádzajúci z nej; ktorý bol naposledy aktuálny • ostatný • nedávny: v poslednom, ostatnom čase sa necítim dobre; posledné, ostatné, nedávne udalosti ho celkom zlomili • najnovší: šaty ušité podľa najnovšej módy • najmódnejší • najmodernejší: posledný, najmódnejší, najmodernejší model • najpopulárnejší: posledný, najpopulárnejší hit

4. expr. spoločensky, sociálne a pod. najnižšie postavený (o človeku) • expr. ostatný: tvári sa ako posledný, ostatný chudák

rovnaký ktorý sa vo všetkom zhoduje s nejakým iným (op. odlišný, rozdielny); ktorý sa nemení, zostáva ten istý (op. premenlivý, nestály) • zhodný • totožný • identický: rovnaké, zhodné obrazce; majú rovnaké, totožné záujmy; identické predstavy, názory • ten istý • taký istý: chodia do tej istej triedy, dostal taký istý darček • jednaký: jednaká kvalita • rovný: deliť rovným dielom • jeden: bolí ma stále na jednom mieste • spoločný: objaviť spoločné znaky rozličných druhov • súhlasný: výpovede svedkov sú súhlasné • jednotný • uniformný • konformný: jednotný, uniformný odev; jednotné, uniformné, konformné myslenie • rovnocenný (rovnaký v hodnote, význame, úrovni a pod.): rovnocenné postavenie • rovnoznačný • lingv. synonymný (o slovách s rovnakým významom) • rovnozvučný • rovnozvuký • lingv. homonymný (o slovách s rovnakou hláskovou, zvukovou podobou) • odb.: homologický • homológny: homologický, homológny rad • nemenný • nemenlivý • ustálený (vždy rovnaký): ich spôsob života je nemenný, nemenlivý, ustálený • nezmenený: nezmenený poriadok • nezmenšený (rovnaký veľkosťou, množstvom): nezmenšený počet • typizovaný: typizované výrobky • odb. súradný: súradné pojmy • stály • konštantný: jeho životné hodnoty sú stále, konštantné • monotónny • jednotvárny (rovnaký, bez zmien, oživenia): monotónny, jednotvárny kraj; jednotvárna práca

samý 1. vyjadruje výlučnosť, úplnosť nejakej vlastnosti al. nejakého javu a pod. • čistý • úplný: telo samá, čistá, úplná rana • hovor. jeden: košeľa jedna diera • iba • len • všetko: deti – iba, len, všetko chlapci – sa im vydarili

p. aj úplný, číry 2

2. p. stelesnený 2

spoločný 1. ktorý sa týka dvoch a viacerých; ktorý patrí viacerým, je viacerými konaný, využívaný (op. individuálny) • kolektívny • skupinový: spoločná, kolektívna, skupinová práca; spoločné, kolektívne záujmy • hromadný • kniž. korporatívny (obsahujúci veľký počet niečoho): hromadné ubytovanie, hromadný hrob, korporatívny odchod z rokovania • práv. zastaráv. kumulatívny: kumulatívna žaloba • všeobecný • verejný • kniž. pospolitý (op. súkromný): všeobecné dobro; verejný prospech, záujem (op. osobný); pospolité veci; spojený: dosiahnuť cieľ spojenými silami

2. ktorý je pre dvoch, viacerých al. pre všetkých jeden a ten istý • rovnaký • zhodný: majú spoločné, rovnaké záujmy (op. odlišné); napriek generačným rozdielom mali spoločný, zhodný názor na vec • totožný • súhlasný: spájal ich totožný pohľad na problém; súhlasná výpoveď svedkov (op. rozdielna, odlišná) • ten istý • taký istý • jednaký • jeden: deti chodia do tej istej triedy; zistil, že majú také isté problémy; sú absolventmi jednakej, jednej školy

p. aj rovnaký

jeden, jedna, jedno, mn. č. jedni, jedny čísl. zákl. (v mn. č. má význam zákl. číslovky len pri pomn. podst. menách): (j-y husle, šaty, topánky)

1. vyjadruje číselnú hodnotu čísla 1; používa sa a) pri zdôrazňovaní: Takrečeno za jednu zimu ošedivel. (Kuk.) Jedna lastovička nerobí leto. (prísl.)

● všetci do j-ého všetci bez výnimky; za jeden-dva dni za krátky čas; hovor. jednou ranou zabiť dve muchy jedným činom urobiť dve veci; postaviť všetko na j-u kartu všetko riskovať; j-ým slovom skrátka; hovor. daj mu j-u facku; už je jedna (= 1 hodina); zastar. za jedno po prvé: Zuzka sa už na celom tele triasla. Za jedno zimou, za druhé rozochvením. (Taj.); expr. jeden jediný, jeden jedinký len jeden: j. jediný (j. jedinký) raz, j. jediný (j. jedinký) pohľad; zastar. jeden každý (Kal.) každý; b) keď ide o jednu vec, ktorá sa obyčajne vyskytuje dvojmo: slepý na j-o oko, hluchý na j-o ucho, krivý na j-u nohu

● byť j-ou nohou v hrobe byť blízko smrti; počúvať j-ým uchom, na j-o ucho nedbalo, bez záujmu; c) vo viacnásobnom vetnom člene: pracovali tam dvaja chlapi a j-a žena; d) keď sa vyníma jedna osoba al. jednotlivá vec z celku: j. z najlepších pracovníkov, j. z podstatných znakov; e) pri citovom dôraze: Ty potvora jedna! Ty jeden huncút!

● (až) j-a radosť výraz používaný na vyjadrenie subjektívneho vysokého hodnotenia deja, vlastnosti al. množstva (veľmi dobre, veľmi pekne, veľmi dobrý, veľmi pekný, veľa a pod.), napr.: pláva (až) jedna radosť, šatôčky (až) jedna radosť;

2. celistvý, nepretržitý, ustavičný, neprerušený: črpačka z j-ého kusa dreva; hovor. vypiť na j. dúšok, j-ým dúškom naraz, bez prerušenia

● hovor. v j-om kuse, j-ým ťahom bez prerušenia, naraz;

3. zvýrazňuje totožnosť a blíži sa významu zámena ten istý, tenže: pracujú v j-om podniku; sme z j-ej dediny; sú v j-ých rokoch rovnako starí; jedávať z j-ej misy z tejže, zo spoločnej

● byť j-ej mysle rovnako zmýšľať; sú j-a duša žijú v úplnej zhode, v porozumení; bývať pod j-ou strechou (s niekým) v tom istom dome; hovor.: byť s niekým j-a ruka podporovať sa navzájom; ťahať za j. koniec, povraz rovnako zmýšľať a robiť; na j-om brde utkaní (Gab.) (o ľuďoch) rovnakých záujmov a rovnakého zmýšľania; hádzať všetko do j-ého vreca všetko rovnako hodnotiť; do j-ého mecha dúchať (s niekým) mať spoločný záujem; odísť j-ým vrzom v tom istom čase, súčasne; mne je to j-o nezáleží mi na tom; to je j-o; vyjde to na j-o je to to isté; nebolo mu všetko j-o nebolo mu to ľahostajné; všetko j-o, hovor. všetko (je to) j. krám, j. čert všetko je rovnaké; robiť všetko na j-o kopyto rovnako;

4. v spojení jeden druhého, druhému atď. vyjadruje vzájomnosť, striedanie: pomáhali si j. druhému; hriali j. druhého; robiť niečo j-o za druhým, j za druhým v poradí; stále, nepretržite; j-o s druhým i to i to, oboje; j. nad druhého pretekajú sa; kričať j. cez druhého prekrikovať sa navzájom;

5. v spojení jeden... druhý blíži sa významu ukaz. zám. ten, tento: jedni prišli, druhí odišli; j. väčší huncút ako druhý obidvaja rovnakí

● j. čihi, druhý hota každý ináč;

6. blíži sa významu neurč. zám. istý, nejaký, akýsi, ktorýsi: j-ého rána, j-o ráno raz ráno; Bola raz jedna krajina. Žil raz jeden kráľ (v rozprávkach). Jedného dňa popoludní sa ohlásila pred bránou trúba. (Jégé); v ľudovej reči sa podst. meno niekedy vynecháva a spodst. jeden, jedna nadobúda význam „akýsi človek, akási osoba“: bol som tam ešte s j-ým (= človekom); tam to jedna (= žena) hovorila;

7. hovor. samý, číry, nič iného ako: telo j-a rana; ruky j. mozoľ; dom bol j. plameň;

8. v spojení ani jeden zosilňuje zápor, vôbec nik, nič: Ani jednému neskrsla v duši myšlienka. (Jégé)

9. spodst. jedno¹ jedna vec: len jedno banujem (Krno);

10. jedno-druhé zám. neurč. voľačo, to i to, všeličo: iste sa jedno-druhé dozvieme (Jégé)

edna p. jeden

edno p. jeden

edon p. jeden

jeden, jedna, jedno čísl. zákl. (edon, edna, edno)
1. csl vyjadruje číslo a počet 1: Mávala som aj tri starie husi na plemä, aj eného gunára (Čelovce MK); Neni f tí_hnízdáh ani jedného prasata! (Ružindol TRN); Do jednoho dolka śe ruci jedna presada (Sokoľ KOŠ)
F. dajťe mi ľen pod edon zup! (Rim. Píla RS) - máličko; biď edné duše (Rim. Píla RS) - rozumieť si; šicko mi na jedno (Studenec LVO) na ničom mi nezáleží; zmahac śe od jednej loški (Sobrance) - od začiatku; šicko rucadz do jednoho mecha (Brezina TRB) - nerobiť rozdiel; je z ňim jedna ruka (Brezina TRB) - súdržný; jednim razom (Studenec LVO) - naraz, raz
2. csl celistvý, neprerušený: Racochi mosá biď z jenného kusa dreva (Chocholná TRČ)
F. jenním kusom hrajú fodbal (Sereď GAL) - bez prestávky, stále; na jednu kosu skosit (Dúbravka BRA) - naraz, bez prestávky; v jedném kusi (Stráže n. Myj. SEN) - stále; jedním vrzom (Bodorová MAR) - spolu
3. novohr, vsl ten istý, tenže, rovnaký, spoločný: Dovena choďia do enej triedi (Mašková LUČ); Dvaja boli takí starší, skoro jenného veku (Podmanín PB); I v jednim roku i v jedni_meśacu śme buľi narodzene (Sokoľ KOŠ)
F. šicko na jedno kopito (Brezina TRB) - tak isto, rovnako; madz hlaz jag jeden (Fintice PRE) - čistý, jasný, pekný
4. csl neurč. zám. blíži sa významu istý, nejaký, ktorýsi: A jeden ďeň, iba ke_ca mu miž biela zjaví a nosí f pisku dukáti (Lipt. Mara LM); Naráz išól jeden chlap, raupšic, do pola (Ružindol TRN); Tu jeden bul parobek, eśči ňebul aňi na asentirku (Fintice PRE); Jednoho dňa nas pozbiraľi maďarski šandare a nas poslaľi na vojnu (V. Zalužice MCH); Vona śe spľichcila z jednim vojakom (Lastovce TRB)
F. co to za jeden? (Dl. Lúka BAR) - kto je to?
5. csl v spoj. jeden (na) druhého, jeden druhému vyjadruje vzájomnosť, striedanie: Už jedna druhej fše poraďiľi, torie zeľini sta dobrie (Žaškov DK); Tí klase dal oprociva jeden druhému (Ružindol TRN); Dvomi viložeľi naňho nohi a jeden druhoho trimaľi za nohi z rukami (Rankovce KOŠ)
F. brechaľi jedno na druhuo ako psi (Žaškov DK) - nepekne na seba vykrikovali; uťekau̯ jede_naprieg druhieho (Dol. Lehota DK) - ozlomkrky
6. spodst. jedno, jedna vec, má zdôrazňovaciu funkciu: Ľem jedno mi žaľ, žem ftedi teho koňa ňekupil (Dl. Lúka BAR)
7. strsl, vsl vyjadruje vzájomnosť al. striedanie stránok; to i ono, kadečo: Pozreľi si jedno-druhuo (Prievidza); Huski predaľi, handľovaľi, jedno-druhi, jag mohľi, tag naz hodovaľi (Sobrance); Figľovaľi ma, jedno-druhi (M. Zalužice MCH); eno-druhuo (Hor. Strehová MK)
8. vyjadruje vzájomné porovnávanie stavu; po prvé: Jedno uš ste vi neni mladí, moja neni zdravá (Ružindol TRN)

jedna p. jeden

jedno p. jeden

jeden [-en, -on] čísl zákl
1. označuje počet 1 (obyč. len na spresnenie, odlíšenie, vyčlenenie z celku al. na zdôraznenie): geden plasstik (ŽK 1481); kazeme gednemv z nas, aby se optal (BYTČA 1484 SČL); jačmene gedno lukno (ŽILINA 1583); gedny nohawice (PLIEŠOVCE 1585); (kôň) na gedno oko slepý (RÁZTOČNO 1613); až potom w gedneg priležitosti wssel sem do bibliotheky (SPa 1716) raz; ti si geden pes (V. KUBÍN 1740);
x. náb o prigimánj pod gedným spusobem (IA 1708) v podobe chleba;
L. len geden geďjnký ráz (TRNAVA 1702); pre nedostatok zdravia meho jednym slovom lazar (NEMŠOVÁ 1712 LP) skrátka povedané; byli se ozbrogili, aby ge do gedneg nohi posťýnali (PP 1734) všetkých; všecci do gedného (BR 1785) úplne všetci; (ani) j. vôbec nik, nič: ani gedneg babky nedal (ANTOL 1597); gedneho snopa zbožia nezustalo v stodolach (LOVČA 1682 LP)
F. ani pod j-u dlaň, ani na j. necht, ani za j-ého psa chvost ani najmenej, vôbec: ani pod gednu dlaň (KOŠECA 1718); ani za gedneho psa chwost ne ge dlužen (KRUPINA 1731); ani na geden nehet od obzwlasstnych cnostj swogjch neodstupil Moyzyus (PiA 1782); starček, který nad hrobem chodi, gednu nohu w hrobě má (WU 1750); ňečo za geden gross držati nepokladať za nič; lepssy gest wčil geden wrabec, nežly zagtra gedna labuta (KS 1763)
2. celistvý, nepretržitý, neprerušený: unicolor: gednég bárwi (KS 1763)
L. j-ým razom, j-ým dúškom naraz: jednym razom i vyse pet zlatych na vine prepije (DRIENČANY 1683 LP); continenti spirita: gednym dusskom (KS 1763)
3. rovnaký, spoločný, ten istý: ceremonye ne u wsseckjch gedne gsu (KoB 1666)
L. z gednim umislem (JELŠAVA 1691) jednomyseľne; w gedno se shromážditj (RB 1713) dovedna; zdrawi z nakaženimj w gedno zustawati museli (KT 1753) spolu; Ambrosius a Augustín w geden zmisel prissli (GŠ 1758) zhodli sa; rovnať sa s kým v j-o práv dohodnúť sa: gestlyze se nebudu mocz rownat Matthelesowy synowe (s) Ssramko Martinowymi syny w gedno (JELŠAVA 1604)
F. gedneho času byti (KS 1763) rovnako starí; bývať, byť na j-om chlebe s kým spoločne hospodáriť: gest na gednom chlebe s nym (TRENČÍN 1603); Jano ze zeninim otczem biwal na gednom chlebe w geho dome (ČACHTICE 1747); na gedno kopyto nabytj rovnakí; gednů metlů dwe izby zamjesti vybaviť dve veci naraz, jednou ranou zabiť dve muchy (SiN 1678); dva psi pri jednom koštiali nemohú být (VP 1764)
4. jeden - druhý, jeden - jeden, jeden - iný vyj. vzájomnosť al. striedanie: geden druheho napadne (ŽK 1473); gedne strane geden a druhey druhi dali sme list (TRENČÍN 1483); gedni vkazowali gednam, druzi druham (P. ĽUPČA 1591); (vinice) su spolu gedna wedle druheg (KRUPINA 1685); yedno po druhom opakowat trikrate (SKALICA 1729) za sebou; gedni môžu obstat pri tom platu, gedni pak na horšich nemožu obstavat (SELEC 1716 LP); geden a geden gazda od gedneho octala rocžite oszem zlaty platil (MYSLENICE 1768) každý; gruntowé z gedneg ruky do druheg prissli (Kur 18. st)
L. dluhu se nazbiralo giedno s druhim na piaty a na dwaczaty zlatich (NOVÁKY 1705) spolu, dohromady
F. geden gako druhy; geden tak, druhý onak; geden na wůz, druhy z woza; geden ssige, druhý pára; žadna psota sama nenj, gedna druhu rada honj nešťastie nechodí samo (SiN 1678)
5. významom blízke neurč. zám. nejaký, akýsi, ktorýsi: w gednem domie naybliz wedle domu rychtarzoweho (ŽK 1473); gedna osoba zenska (BÁNOVCE n. B. 1555); gedon dobrj czlowek (H. JASENO 1600); gedného dňa (KB 1756)
6. v spoj. s číslovkami vyj. približný údaj, asi: pred gednimi dwoma roky (V. ČEPČÍN 1600); biwsse na sedliacztwi za gedno dwaczat rokou (KALAMENY 1676); čgernich klincow gedno tisic (TRENČÍN 1735)
7. jedno - druhé zám neurč voľačo, všeličo: truhlička, do ktorég gedno-druhé kladu (KS 1763)