Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ľahký ľahší príd.

1. kt. má relatívne malú váhu, hmotnosť, op. ťažký: ľ. kufor; ľ-á tkanina jemná; ľ-á pôda pórovitá; ľ. priemysel vyrábajúci spotrebné predmety; ľ-é strojárstvo vyrábajúce menšie stroje a prístroje; voj. ľ. guľomet s ľahkou hlavňou; šport.: ľ-á atletika súhrn časti atletických disciplín (behy, skoky, chôdza, hody a vrhy)

2. nevyžadujúci veľkú námahu, op. ťažký: ľ-á úloha, ľ. zárobok

3. pokojný, bezstarostný: ľ. spánok, ľ-á smrť, ľ-á myseľ

4. (o oblečení) určený na teplejšie počasie, tenší: ľ-é šaty, ľ. kabát

5. bez ťažkostí stráviteľný, menej výdatný, op. ťažký: ľ-á strava, ľ. obed; ľ-é víno s menším obsahom alkoholu

6. kt. má slabý účinok; mierny, slabý: ľ. mráz, ľ-é zranenie, ľ. trest; ľ-é → drogy; hud. ľ-á doba neprízvučná

7. lahodne pôsobiaci, svižný: ľ. krok; ľ-á hudba určená na zábavu

8. majúci negatívne mravné kvality: ľ-é mravy; ľ-á žena; viesť ľ. život

● ľ. ako pierko veľmi; byť ľahší o niečo (napr. o sto korún) prísť o niečo; minúť; nech mu je zem ľ-á rozlúčka s mŕtvym; mať ľahkú ruku zručne písať; s ľ-ým srdcom bez zábran; brať, vziať, zobrať niečo na ľ-ú váhu zľahčovať, podceňovať, zľahčiť, podceniť; mať ľ-ú hlavu a) nemať starosti b) mať jasnú myseľ;

ľahko ľahšie prísl. k 1 – 7 i vetná prísl. k 1, 2: ľ. kráčať; ľ. sa to povie; ľ. sa môže stať, že ...; s tebou je ľahšie dá sa dohodnúť

● je mu ľ. na srdci, pri srdci, okolo srdca je veselý, spokojný;

ľahkosť -i ž.

ľahko 2. st. ľahšie prísl.

ľahko 2. st. ľahšie prísl. 1. ▶ bez vynaloženia (väčšej) námahy, bez ťažkostí, jednoducho; syn. poľahky, pohodlne, hravo; op. ťažko: ľ. nadobudnutá korisť; ľ. zarobené peniaze; ľ. sa dostať do domu; ľ. si overí fakty; nedostatky sa dajú ľ. odstrániť; učili sa veľmi ľ.; jedinú dcéru tak ľ. za hocikoho nedá; Záhady sa ľahko rozplynú, keď sa im bližšie prizrieme. [J. Blažková] rýchlo
2. ▶ v malej miere, v malom rozsahu; s malou intenzitou; syn. zľahka, trochu, mierne; op. silno: má ľ. zvlnené vlasy; ľ. sa dotknúť ruky; zavládla ľ. depresívna nálada; dvaja požiarnici sa ľ. zranili nie vážne
3. ▶ spôsobom určeným na teplejšie dni, naľahko; slabo, nedostatočne: byť ľ. oblečený; ľ. vystrojení sa vybrali na túru
4. ▶ svižným, pružným pohybom, spôsobom: ľ. chodiť, skákať, tancovať; vznáša sa ľ. ako vták; Umytý a oblečený som v očarení vyšiel von a nesmierne ľahko kráčal ulicou. [A. P. Mráz]
5. iba v prísudku (komu s neurčitkom) ▶ vyjadruje, že subjekt vykonáva dej za priaznivých okolností: ľ. jej je koketovať; ľ. im je kritizovať, keď sami futbal nehrajú
6. iba vo vetnom základe (komu) ▶ vyjadruje psychický stav bez starostí, bez problémov, stav duševnej pohody; syn. dobre: zrazu mi bolo ľ. a cítila som sa dobre; myslíš, že mi bolo ľ.?; vám bolo ľ., lebo ste vedeli do čoho idete, čo vás čaká; Ockovi bolo ľahko. Bol majster v zabúdaní. [J. Šimulčíková]
7. ▶ pripúšťajúc silnú možnosť realizácie deja, s veľkou pravdepodobnosťou, šancou: ľ. sa to môže stať; človek sa ľ. nachytá; voz ľ. vhupne do výmoľa; Celkom ľahko môže byť iba polnoc. [J. Pohronský]
◘ fraz. ísť/brať sa/pobrať sa kade ľahšie odísť preč, ujsť, stratiť sa; je mu ľahko pri srdci/na srdci/na duši/okolo srdca je veselý, spokojný; to mu [tak] ľahko neprejde nezostane bez trestu; vám sa [to] ľahko hovorí ste v inej situácii ◘ parem. kto chodí do mlyna, ľahko sa zamúči človek sa rýchlo stane takým ako tí, s ktorými sa stýka; ľahko prišlo, ľahko išlo/odišlo čo sa bez námahy nadobudne, obyčajne sa aj rýchlo minie; ľahšie [je] haniť, ako spraviť; ľahšie [je] povedať, ako urobiť
▷ na ľahko ↗ naľahko

bezstarostne bez pocitu zodpovednosti za niekoho, za niečo, bez akýchkoľvek starostí • ľahko • pohodlne • šťastne: žije si bezstarostne, ľahko • pokojne: pokojne, bezstarostne odišiel z domu • veselo • hovor. dínom-dánom • expr. lárom-fárom: peniaze len tak veselo, dínom-dánom rozdával; chodia len tak lárom-fárom po uliciach • zastar. fidélne

p. aj ľahko

ľahko 1. nevyžadujúc námahu al. nespôsobujúc ťažkosti, bez námahy, bez ťažkostí (op. ťažko) • poľahky: ľahko, poľahky vyliezol na strom • pohodlne • hravo • hladko: pohodlne, hravo zvládol všetky úlohy • hovor. v pohode: v pohode sme všetko stihli • zaľahko: nebolo mu zaľahko odpovedať na otázky • zľahka: ľahko, zľahka sa prehupol cez plot • hovor. expr. spakruky: spakruky urobil všetko, čo od neho žiadali • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko • poľahučky • poľahunky: ľahučko, ľahunko, poľahučky pribehol do cieľa • zried. spoľahky (Švantner) • zried. naľahko (Kukučín) • nespis. snadno • priľahko (príliš, veľmi ľahko)

porov. aj ľahký 2

2. bez starostí • bezstarostne: žije sa mu ľahko, bezstarostne • dobre • príjemne: ľahko, dobre, príjemne mu je na duši • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko

3. v oblečení určenom na teplejšie al. teplé dni; spôsobom príznačným pre takéto oblečenie • naľahko • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko: ľahko, naľahko vystrojení odišli na túru; prišlo mladé, ľahučko oblečené dievča • tenko • letno: tenko, letno sa obliekla a vyšla na ulicu • vzdušne: vzdušne oblečená žena vošla do obchodu • nedostatočne • slabo: do vrchov prišli nedostatočne, slabo oblečení • priľahko (príliš, veľmi ľahko)

4. s malou intenzitou (op. silno, dôrazne) • zľahka: ľahko, zľahka sa dotkol matkinej ruky • slabo • mierne • trocha • trochu: slabo, mierne zapálená rana ho bolela • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko • zľahučka • zľahunka • zľahulinka: ľahučko, zľahunka ju pohladkal po vlasoch

porov. aj ľahký 3

5. prejavujúc ľahkosť v pohyboch, s ľahkosťou • svižko • svižne • lahodne: ľahko, svižko, svižne kráčala po chodbe; lahodne, ľahko sa vykrúcala v tanci • expr.: ľahučko • ľahunko • ľahulinko

6. porov. ľahký 4

slabo 1. vyjadruje malú mieru, intenzitu; v malej miere, s malou silou, intenzitou (op. silno, veľmi) • málo: slabo, málo dotiahnutá skrutka • trocha • trochu • nepatrne • nevýrazne: hlas sa jej trochu, nepatrne zachvel; nevýrazne natreté obočie • chabo: chabo sa brániť • skromne • poskromne • kniž. sporo: ovocné stromy zarodili skromne, poskromne; sporo zúrodnený kraj • nedostačujúco • nedostatočne • skúpo • zried. poskúpe • podnormálne • podpriemerne: nedostatočne, skúpo zavlažené polia • jemne: niekto jemne, slabo zaklopal na oblok • expr.: slabučko • slabunko • slabulinko • slabuško • chabučko • chabunko: slabučko, slabunko zvýšená teplota; slabuško, chabučko odporovať nátlaku • expr.: skromnučko • skromnunko • skromnulinko: skromnučko, skromnunko vyhriata miestnosť • expr.: biedne • úboho • mizerne: biedne, úboho, mizerne osvetlená chodba • poslabšie (trocha slabo): poslabšie sa rozbehol • prislabo • primálo (príliš slabo): prislabo, primálo posolená polievka • nespráv. nevalne

porov. aj slabý 1, 3

2. nespĺňajúc al. nesplniac isté požiadavky, kritériá; nevyhovujúcim spôsobom (op. dobre) • nedostatočne • nedostačujúco • nepostačujúco • neuspokojivo • neuspokojujúco: slabo, nedostatočne zabalený tovar; nedostačujúco, nepostačujúco, neuspokojivo preukázal svoje vedomosti • ľahko • naľahko: v takej zime bola ľahko, naľahko oblečená • chabo • expr.: biedne • úboho • mizerne • fraz. nemastno-neslano: vie sa iba veľmi chabo, biedne lyžovať; úboho, mizerne sa pripravil na skúšku • expr.: slabučko • slabunko • slabulinko • slabuško: iba slabučko, slabunko vie po anglicky • chatrne (slabo a biedne): chatrne zariadená izba • hovor. poslabšie (trocha slabo): zatiaľ pláva poslabšie • prislabo (príliš slabo): prislabo zorganizované podujatie • nespráv. nevalne

porov. aj slabý 2

tenko 1. s malou hrúbkou, na malú hrúbku, na tenké kúsky (op. hrubo) • natenko, pís. i na tenko (op. nahrubo): tenko, natenko natretý chlieb; tenko, natenko nakrájať salámu • ľahko • slabo: do vrchov odišli ľahko, slabo oblečení • expr.: tenučko • tenunko • tenulinko • tenuško • natenučko • natenunko • natenulinko • natenuško, pís. i na tenučko atď: (na)tenučko, (na)tenulinko vyvaľkané cesto

2. (o zvuku) s vysoko, obyč. slabo znejúcim tónom • fistulovo: spieva tenko, fistulovo • expr.: tenučko • tenunko • tenulinko • tenuško: komár mi tenučko, tenunko píska okolo ucha

porov. aj tenký 3

3. porov. tenký 2

trocha¹ 1. vyjadruje malé množstvo (op. veľa, mnoho) • trochu • málo: vypil trocha, trochu, málo mlieka • neveľa • nemnoho • niekoľko • koľko-toľko: zjedol neveľa, nemnoho polievky; našiel iba niekoľko dubákov • riedko • hovor. poriedko: jabĺk sa urodilo riedko, poriedko • skúpo • kniž. sporo • zried. nedosť: skúpo, sporo zakvitnutý strom • skromne • hovor. poskromne: do batoha si vložil skromne, poskromne jedla • niečo • dačo • čosi • voľačo: na cestu si niečo, dačo našetril; zostalo tam ešte čosi, voľačo chleba • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: natrhal troška, trošičku, trošinka trávy • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: na dne zostalo máličko, málinko vody • expr.: byľku • štipku • kvapku • kvapka • kvapôčka • skromnučko • skromnunko • skromnulinko: do polievky pridala byľku, štipku korenia; vypil kvapku vína • expr. zamak, pís. i za mak • fraz.: mačný mak • za mačný mak

2. vyjadruje okolnosť malej miery, malej intenzity; v malej miere, do istej miery (op. veľmi, veľa) • trochu • málo: trocha, málo si privstal • neveľa • nemnoho • koľko-toľko: neveľa, nemnoho nám pomohli • nepatrne: nepatrne sa usmiala • neveľmi • nepríliš • zried. nedosť: neveľmi, nepríliš si pomohol • skromne • poskromne: skromne, poskromne si oddýchol • slabo • chabo • skúpo • kniž. sporo: slabo, chabo, sporo vykúrená izba • jemne • ľahko • zľahka: jemne, ľahko, zľahka ho pohladila po vlasoch • hovor. ako-tak: ako-tak si polepšil • kúsok • expr.: kúsoček • kúštik • kúštiček: daj do kúsok, kúštik vyššie • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: troška, trošička, trošinku sa bála • expr.: máličko • máličičko • málinko • málilinko • málučko • málučičko • málunko • málulinko: máličko, málinko, málulinko sa zlepšil • expr.: byľku • štipku • kvapku • kvapôčku: od zimy byľku, štipku vyrástla • expr.: skromnučko • skromnunko • skromnulinko • expr. zamak, pís. i za mak • fraz.: mačný mak • za mačný mak

3. vyjadruje malý časový rozsah, krátky čas; na krátky čas • trochu • chvíľu • chvíľku • expr. chvíľočku • hovor. nezaveľa: trocha, chvíľu, chvíľku si zdriemnuť • nachvíľu • nachvíľku: ešte chcel nachvíľu, nachvíľku zostať • kúsok • expr.: kúsoček • kúštik • kúštiček: prídem kúsok, kúštik neskoršie • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku: troška, trošičku, trošilinka sa oneskoril • fraz. na skok: prišla iba na skok

voľne 1. tak, že je možný istý pohyb, bez upevnenia, nie tesne (op. pevne, tuho) • zvoľna: voľne, zvoľna dotiahnutá skrutka • zľahka: šál má zľahka prehodený cez plece • pohyblivo: druhá časť je pohyblivo pripojená • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko

2. podľa vlastnej vôle; bez obmedzenia, bez prekážky • slobodne • ľubovoľne: môžu sa voľne, slobodne pohybovať; má právo voľne, ľubovoľne nakladať so svojím majetkom • nehatene • neobmedzene • nespútane • neviazane: obchod sa nehatene, neobmedzene rozvíja v trhovom hospodárstve; správa sa príliš nespútane, neviazane • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko

3. bez napätia, nie stiesnene, nie meravo • uvoľnene: vonku sa voľne, uvoľnene nadýchol • ľahko • príjemne: bolo jej ľahko, príjemne na duši • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko

porov. aj voľný 6

4. malou rýchlosťou, pomalým tempom; s postupnou zmenou istého stavu, vlastnosti • pomaly • zvoľna • pozvoľna: balón voľne, pomaly stúpa k nebu; vlak sa zvoľna, pozvoľna dáva do pohybu • postupne • mierne: vrchy sa postupne, mierne zvažujú do doliny • ležérne • hovor. komótne • expr.: voľnučko • voľnunko • voľnulinko

zľahka 1. bez vynaloženia energie, bez námahy, bez dôrazu (op. sťažka) • ľahko (op. ťažko): zľahka, ľahko si poradil so všetkými problémami • jemne • zvoľna: jemne, zvoľna stisol matkinu ruku • nenásilne: nenásilne, zľahka ho vytisol z dverí • expr.: zľahučka • zľahunka • zľahulinka • ľahučko • ľahunko • ľahulinko: zľahučka, ľahunko si odhrnula vlasy z čela • expr.: jemnučko • jemnunko • jemnulinko • jemnuško: jemnučko, jemnunko pohladkal dcéru po vlasoch

2. v malej miere • trocha • trochu • málo • nepatrne: zľahka, trocha otvorila oči; málo, nepatrne sa uklonil • jemne: od prekvapenia jemne zdvihla obočie • expr.: zľahučka • zľahunka • zľahulinka • ľahučko • ľahunko • ľahulinko: zľahučka, ľahunko ju pobozkal • expr.: troška • trošku • trošička • trošičku • trošíčka • trošíčku • trošinka • trošinku • trošilinka • trošilinku • máličko • málinko • málilinko • jemnučko • jemnunko • jemnulinko • jemnuško: trošička, trošilinku, máličko, jemnunko sa jej zakrútila hlava

3. nedbajúc na niečo v potrebnej miere; svedčiac o tom • nedbanlivo • nedbalo: zľahka, nedbanlivo si prehodil kabát cez plecia • nestrojene • nenútene • ležérne: ležérne vyfúkol kolieska dymu;„To je maličkosť“, povedal nestrojene, nenútene.

4. pohybovo rýchlo a šikovne • ľahko • svižko • svižne: zľahka, ľahko vyskočil na múr; svižko, svižne sa rozbehol za električkou • pružne • vrtko • obratne: pružne, vrtko vybehnúť hore schodmi; obratne sa vyšplhať na strom • rezko • bystro • hybko: rezko, bystro, hybko sa prehupli cez prekážku

5. p. voľne 1

ľahko p. ľahký

ľahký, 2. st. ľahší príd.

1. majúci malú váhu (op. ťažký): ľ. vozík, ľ-á noša, ľ-é teleso, ľ. ako pierko; ľ. kov majúci malú špecifickú váhu; ľ. olej, ľ. benzín majúci menšiu hustotu; ľ-á tkanina vyrobená z jemného materiálu; voj. ľ-é delo malého kalibru; voj. ľ. guľomet ľahko prenosný; voj. ľ. tank menší; voj. ľ-é delostrelectvo; ľ. priemysel vyrábajúci spotrebné predmety; ľ-é strojárstvo vyrábajúce menšie stroje a prístroje; šport. ľ-á váha v pästiarstve, v zápasení, vo vzpieraní váha stanovená od určitej hranice po určitú hranicu; ľ-á atletika súhrn určitých športových disciplín; metr. ľ-á doba taktu nedôrazná, neprízvučná, arza; hud. ľ-á doba neprízvučná; ľ-á pôda, ľ-á tehla pórovitá; ľ-é cesto kypré; byť o niečo ľahší menej vážiť, pren. žart. prísť o dačo, stratiť dačo; ľ. vzduch čistý

● nech mu je zem ľ-á želanie pokoja mŕtvemu; brať niečo na ľ-ú váhu naľahko, nepripisovať dačomu dôležitosť, význam a pod.; mať ľ-ú ruku zručne, ľahko písať; s ľ-ým srdcom spokojne;

2. dajúci sa bez ťažkosti, bez námahy uskutočniť, dosiahnuť, nie obťažný; jednoduchý: ľ. zárobok, ľ. spôsob; ľ-á vec, ľ-á pomoc, ľ-á úloha; ľ-á reč ktorá sa dá ľahko naučiť; mať ľ-ú prácu s niečím, s niekým málo práce;

3. pokojný, tichý; bezstarostný: ľ. život, ľ-á smrť, ľ-á myseľ; ľ-é svedomie

● hovor. mať ľ-ú hlavu nemať starosti; arch. pánboh mu daj ľ-é odpočinutie želanie pokoja nebohému;

4. (o odeve) určený na teplejšie ročné obdobia, na jar a na leto, vzdušný, tenký: ľ. odev, ľ-á sukňa, ľ-é šaty;

5. ľahko stráviteľný: ľ-á strava, ľ-é jedlo, ľ-é mäso; ľ-é víno s menším obsahom alkoholu,

6. majúci slabý účinok, mierny, slabý; malý: ľ. mráz, ľ. mrak, ľ. tieň, ľ. vetrík, ľ. úsmev, ľ. trest; ľ-é zranenie, ublíženie;

7. svižký, pružný: ľ. krok;

pren. vzletný, lahodný (op. vážny, ťažký): ľ. verš, ľ. rytmus; ľ-á hudba estrádna, tanečná; ľ-á komédia menej náročná, zacielená predovšetkým na zábavu;

8. majúci pochybné mravné kvality: ľ-á žena, ľ-é mravy;

ľahko, 2. st. ľahšie prísl.

1. bez námahy, bez ťažkosti: ľ. zrozumiteľný, poznateľný, čitateľný, ľ. si domyslieť, ľ. sa to povie, ľ. sa hovorí, špina ľ. pustí, ľ. si s dakým, s dačím poradiť, ľ. sa môže stať, ľ. dokázať dačo, ľ. sa učiť, ľ. dačomu, dakomu odolať;

2. rýchlo: ľ. zabúdať, ľ. sa vzdať; ľ. zápalný;

3. bezstarostne: ľ. mi je na duši, na srdci;

4. trochu, málo: ľ. sa usmiať, ľ. podfarbený;

5. (o obliekaní) vzdušne, naľahko: ľ. sa obliekať;

6. svižne, pružne: ľ. kráčať;

ľahkosť, -ti ž.

1. pružnosť, svižnosť, hybkosť: kráčať, pohybovať sa s ľ-ou;

2. vzlet, nenútenosť, lahodnosť; zručnosť: ľ. pera, ľ. verša; robiť dačo s ľ-ou

lafko p. ľahko

ľahko (2. st. ľahšie, miest. zsl ľahkejšie, vsl, miest. zsl ľahčejšie)
I. prísl. (ľechko, ľeko, ľefko, lafko) csl
1. naprázdno, bez nákladu: Če_zimu sa priahaju do ľachka, do prázniho voza (Lišov KRU)
2. bez ťažkostí, jednoducho, bez námahy: Aľe mládenci ďiouku mladejmu zaťovi ňevidaľi tag ľachko (Lešť MK); To sa aj ľächko pralo, to zhrebnuo (Žaškov DK); Narobení chlap sa zvalil a kebi aj na poleni ležal, nodz lafko prespal (Dol. Súča TRČ); Koleso moselo biť kročité, abi sa tag lachko ňevivalilo (Nedanovce TOP); Buľi šicke pot slamu z dachami tak, že mohľi ľefko zhoric (Margecany GEL); Hňeśka ľekčejši, bo mame koruni, aľe ftedi češko bulo (Babie GIR); A pražec (ľan) taki bul ňiši, podatňejši a ľehčejši śe robilo (Baldovce LVO); Ňeška še ľekši žije (Brezina TRB)
F. ňeber si to tag ľachko (Košťany n. Tur. MAR) - nesprávaj sa bezstarostne; lachko mu biu̯o do peku̯a, ked mieu̯ čerta kmotra (Senica) - bol zvýhodnený v istej situácii; lachko poviédat, ale ťaško vikonat (Bošáca TRČ) - na uskutočnenie zámeru treba vynaložiť istú námahu; ľeko brac, češko dac (Babie GIR) - dať je ťažšie, ako niečo prijať; ľechko do psoti spadnuc, ľem češko z ňej vijsc (Vranov) - chyba sa ťažko napráva; ja bez ňej barz ľechko budu (Sobrance) - zaobídem sa bez nej
3. rýchlo: Zme sa zhováraľi, zabávaľi ľebo zme si čítaľi kňiške, žebe nán čaz ľakšie prešou̯ (V. Lom MK); To zme bili lachko zjednatí (Mokrý Háj SKA); Náš kamas lachčiéj zabehne jako vi, stará osoba (Myjava); Velice lachko skonal (Bošáca TRČ)
F. šól kaj ľachčie (Brvnište PB), utekal kadi láchčej (Smolinské SEN) - ušiel, rýchlo sa stratil; peňeži ľekši puščaju dolu vodu (Brezina TRB) - bezstarostne míňajú, utrácajú; lachko ťečé voda, ľachčié ale škoda (Bošáca TRČ) - majetok si treba chrániť
4. nie vážne (o zdravot. stave): Bol ľekčejši poraňeni (Čižatice KOŠ)
5. menej výdatne (o strave):
F. ket sceš spat slatko, večeraj lachko! (Červeník HLO) - nejedz veľa ani ťažko stráviteľné jedlo na noc
II. čast. čiast. jzsl azda, vari, snáď: Rezácé handri ešče aj mi lachko voladze máme (Bučany HLO); Tedi se_mohel mad lachko aj sedem roki (Dubová MOD); Nevím, prečo tá bapka nedošli, lachko íh volačo nadešlo (Vištuk MOD); On tam lachko ani neból (Brezová p. Brad. MYJ); Lachko aj Matej nám krádel sliépki (Myjava)

lefko p. ľahko

lechko p. ľahko

lekčejše p. ľahko

leko p. ľahko

ľahko, ľahce [ľa-, le-] prísl
1. bez námahy, bez ťažkostí, op. ťažko: ya toto psanj k Wasseg Oppatrnosty odeslal, nemohuce zanechat tak lehce na krace Wasseg Mudrosty (ŽIAR. n. H. 1590); pakli by mlady Balass proti otcy swemu niečo nepobozneho wypustil, ne tak lechce ma gemu prepačeno byti (S. ĽUPČA 1605); prestiehugte se do zemj egipskeg, abi ste lachčeg žitj mohlj; (Pálfy) uznal wrtkawost peniezy, že sa lachko zakotulagu a nikdy spatky nedokotulagu utratia, minú sa (KT 1753); kdo lachko wery, lachko biwa ossaleny (JASOV 1755) veľká dôverčivosť sa nevypláca; kdy by (artikuly) u nektereho czechmistra w drewenem stawany boly, lachko skrz ohen skazu mohly wzity (CA 1759); widy, že y gini sa posta, a tak lachcegssi pust swug znese (SJ 18. st)
2. rýchlo, skoro: (boli) okolo lechko hrmotajících potokuw pod zeleními stromami (BR 1785); (vdova) skoro a lachčge umre (PR 18. st)
3. (o výbave, odeve) naľahko: magice gednu dceru Messko, Susannu, kdy gu chtel za muž wjdawat, ona nechcegice tak sprostě a lachce gjtj, že nemela ssát y gjnssich potrebnich wecý ((BYTČA) 1682)
L. veles: lechce odeny kdo gest (HD 1706-07) ľahkoodenec
4. mierne, slabo: od woza lachczie naplneneho (TRENČÍN 1731); wesmy prahu skoczkoweho, zmiszay z cinamonem, lechko purguje flegme (RO 18. st)
5. ľahkovážne, ľahkomyseľne, ľahkoverne: my pak tomu welmy se diwugeme, ze Oppatrnosty Wasse tak lechcze swim poddanym werzy (MOŠOVCE 1567 KL); tak lechce ma gemu prepačeno byti (S. ĽUPČA 1605); leviter: lahko, nestále, ledabylo (KS 1763); abj hrobj otcowske sobe lechce newazyly (CS 18. st)
6. je, bolo ľ. vetná prísl (o fyzickom al. duš. stave človeka) dobre: pakli by Wassie Milosti nebylo lehczeg (UHROVEC 1545); gak láhko býwá wernég dussi (BlR 18. st)

lehce p. ľahko