vinič, -a m. bot. drevnatá ovíjavá rastlina z čeľade viničovitých: divý vinič (Parthenocissus Planch.), divý vinič popínavý (P. inserta) nepestované, divo rastúce druhy; v. hroznorodý (Vitis vinifera), v. americký (V. labrusca) ušľachtilé pestované druhy; ich plody sú strapce sladkých bobúľ, hrozná, z ktorých sa lisuje a vyrába víno;
viničový i viničný2 príd.: viničová besiedka (Vaj.) obrastená viničom; viničný prút (Žáry); Viničné hlavy ženú viac do hrozna než na prútie. (Heč.); viničná slávnosť (Kuk.) s. vinobrania