Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

usúdiť -i dok. urobiť si úsudok, dospieť k záveru: z toho u-l, že nemá zmysel čakať;

nedok. usudzovať: na základe toho možno u., že vo voľbách nezvíťazia; u. na úroveň hospodárstva

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
usudzovať ‑uje ‑ujú nedok.

usudzovať -dzuje -dzujú -dzuj! -dzoval -dzujúc -dzujúci -dzovaný -dzovanie nedok.

domnievať sa mať istú predstavu o niečom • nazdávať sa nazdať sa: domnievam sa, nazdávam sa, že prídumať domnienku byť v domnienke žiť v domnienke mať dojem: žil v domnienke, mal dojem, že má dobrého priateľa, ale sklamal samyslieť myslieť si (po rozumovej úvahe): myslela (si), že už je neskoro na návštevukniž. mieniť: mienil, že príde včasusudzovať uzatvárať uzavieraťkniž. konkludovať (robiť závery): z toho možno uzatvárať, že životná úroveň stúplakniž. súdiť: súdil, že stavba stojí na zlých základochpočítať rátať: počítal s tým, že mu pomôžupredpokladať tušiť domýšľať si domýšľať sa (predpokladať výsledok): predpokladal, domýšľal si, že zvíťazíexpr.: hútať si šípiťkraj. mívať si (Kukučín)nár. predkladať si (Kukučín)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


myslieť 1. rozumom postihovať javy a dávať ich do vzťahov • uvažovať: myslel na problémy v škole; uvažoval o práciexpr. hútať: hútal o priateľochpremýšľať rozmýšľať zamýšľať sa (dôkladne posudzovať všetky okolnosti): premýšľal o tom, čo bude robiť; zamýšľal sa nad riešením problémuexpr.: rozdumovať rozhutovať prehutovaťkniž. dumať: rozdumoval, dumal o zmysle životahovor. expr. páliť: dobre mu to pálihĺbať filozofovať rozjímať (zoširoka al. do hĺbky): filozofoval o láskečasto expr. meditovať (v tichosti) • často iron. mudrovať (pritom rozprávať): prázdne mudrovaniepejor. dogmatizovať (dogmaticky, nekriticky myslieť) • hovor. pejor. špiritizovať: zbytočne špiritizuješpoet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)

2. mať vo vedomí • mať na mysli: myslí na deti, má na mysli detimať na zreteli mať na pamäti pamätať (zároveň udržiavať v pamäti): má na zreteli výskumný program; na to sme nepamätalikniž. tanúť na mysli/na rozume (byť predmetom rozmýšľania): stále mu čosi tanie na mysliexpr. vŕtať: niečo mu vŕta v hlavemieriť zameriavať sa (s istým cieľom): viem, kde mierite; zameriaval sa na jej ochoturozumieť chápať mieniť (mať vo vedomí zmysel niečoho): Čo pod tým rozumieš?; mienil o tom inakkniž. ponímať: ponímal to inakpredpokladať počítať rátať (myslieť s istým očakávaním): počíta, že sa to dá

3. uvažovať o budúcnosti • zamýšľať pomýšľať: myslí na odchod zo zamestnania, zamýšľa, pomýšľa odísťmieniť mať v úmysle: mieni, má v úmysle predať domchcieť (s vôľou uskutočniť to): chce pracovať v zahraničíkalkulovať (vypočítavo): kalkuloval, že na tom zarobí

4. mať istú mienku, názor, úsudok • myslieť si mieniť: myslel (si), že prídu; mienil, že má pravduusudzovať zmýšľať: usudzoval, že neodíde; zmýšľal o ľuďoch dobreexpr. hútať (si)expr. zried. hútkať (si)kniž. súdiť: hútal (si), že mu zavolajú; Čo o tom súdiš?domnievať sa mať domnienku byť v domnienke nazdať sa nazdávať sa predpokladať (myslieť si čosi, čo nie je overené): domnieval sa, nazdával sa, že ju pozná, ale mýlil sakraj. mívať (si) (Kukučín)obmýšľať sa (Šoltésová)poet. zastar. mnieť (Hviezdoslav)


nazdávať sa očakávať, že sa niečo stane • nazdať sa domnievať sa mať domnienku byť v domnienke: nazdával sa, nazdal sa, že naňho zabudli; nie je taký, ako sa všetci nazdávajú, domnievajúpočítať rátať: počítal, rátal, že dedičom bude sámmyslieť (si) predpokladať usudzovať predvídaťkniž. mieniť (zároveň o tom uvažovať): myslel si, usudzoval, že zvíťaziatušiť domýšľať si domýšľať saexpr.: hútať si šípiť (predpokladať výsledok): tušil, domýšľal si, že to nezvládne; šípil, že sa čosi stane


usudzovať p. domnievať sa


zmýšľať 1. mať istý názor na niečo, mať isté presvedčenie o niečom • myslieť (si) mať mienku: zmýšľa, myslí (si) o každom iba dobre; Akú máš mienku, ako zmýšľaš o veci?cítiť (mať presvedčenie, názor): cíti, zmýšľa slovensky, humanistickykniž.: súdiť usudzovať: nevedno, čo o mne súdia, usudzujú iníuvažovať: je to ľavicovo uvažujúci človek

2. mať istý zámer, úmysel • zamýšľať: zmýšľa, zamýšľa urobiť dobrý obchodmať v úmysle pomýšľaťzastar. obmýšľať chystať sa strojiť (sa) hodlať: tuší, že s ním majú niečo v úmysle, že pomýšľajú, chystajú, stroja sa urobiť niečo nedobré; Čo hodláte podniknúť?uvažovať (úvahou prichádzať k istému rozhodnutiu): uvažuje o odchode

3. p. vymýšľať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

usúdiť, -i, -ia dok. (bezpredm. i so spoj. že) dospieť k istému názoru, nadobudnúť istý názor; urobiť záver: Z toho možno usúdiť, aké prísne boli skúšky. (Heč.) „I on sa trápil,“ usúdil Mate. (Kuk.) Rozumne usúdil, že sú to iba výstrelky detských rokov. (Zúb.) Po tejto príhode sa usúdilo, že topole musia preč. (Vans.);

nedok. usudzovať, -uje, -ujú

usúdiť dk
1. dospieť k istému názoru, urobiť záver: kteri bi pak to sebe zlechčzil, ten bude pokutowan pokutu cyrkewnu a potom y pokutu cessnu, to sme usudily a za hodnu wecz bity uznaly (CA 1698); co geden pápež za dobré usudj, druhý to zrussyti neb promeniti narjditi muže (IA 1708); senatus contrarium sensit: radnj pánj gináč usudili (WU 1750); obogna obec meska obecne dobre wihledawagjc usudila, že ty obywatele, ktery privatne salasse držga, y na potom držati budu (PONIKY 1796)
2. (súdnym) rozhodnutím prisúdiť: s tich samich penizy usudil slawnj magistrat na mogu dywku Juditu polowicu (BARDEJOV 1698); dedyna ma wislat hagčou do haga, ktery by gemu drewa ukazaly na tolko, nakolko by gazdowya potrebneho byty mu usudily (ZÁBORIE 1714); pocztywe prawo usudylo geg pokuty w trlyczy za try hodyny sedet (P. BYSTRICA 1749); do arestu y na tortutu usudzena sem bila (LIPTOV 1757) odsúdená; usudzovať ndk k 1: (hodovníci) čob pre obecné dobre lepšé a prospešňejšé bilo, na spúsob delphištskích kňezňičék z trojnožních stolcuv usuzovali (BR 1785); usuzuwati smíte, že Klemens pápež bil gedem z gedowiteg záwisti otráwený (BA 1789); k 2: tridentský snem usuzuge pre faráruw sto dukátuw ročiťe (BPr 1787); usudzúvať frekv k 1: statuere: vsuzúwati (PD 18. st)

usudzowať usudzowať

Zvukové nahrávky niektorých slov

usudzovať: →speex →vorbis
pôvodný záver a usudzuje conclusion initiale et considère
, čo takto usudzovali ceux qui penseraient ainsi
tiež usudzujú, že zvýšenie estiment également que l'augmentation
usudzuje, že nórske orgány estime que les autorités norvégiennes
usudzuje, že oznámená reforma conclut que la réforme notifiée
usudzuje, že tento aspekt considéré que cet aspect
usudzuje, že tento rámec considère que ce cadre
usudzujú, že tieto podmienky considèrent que ces conditions
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu