Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ničiť nedok.

1. spôsobovať skazu, poškodzovať, kaziť, nivočiť; pustošiť: n. knihy, šatstvo, n. si zdravie

2. zabíjať, hubiť, zneškodňovať: n. škodcov, hmyz; zbrane hromadného n-enia

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ničiť ‑í ‑ia nedok.

ničiť -čí -čia (ne)nič! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok.


ničiť sa -čí sa -čia sa (ne)nič sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok.

ničiť -čí -čia (ne)nič! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ spôsobovať veľkú škodu, skazu, silne poškodzovať, narúšať fungovanie niečoho al. privádzať do neupotrebiteľného stavu, kaziť, znehodnocovať niečo, devastovať: čiernymi skládkami ničíme životné prostredie; nenič školský majetok!; neničte prírodu!; n. topánky nosením opotrebúvať; fajčením si n. zdravie, pľúca; veľká voda ničí všetko, čo jej príde do cesty; suchá často ničia úrodu; Nemám rád, keď niekto ničí cudzie dielo. To jazierko som vybudoval vlastnými rukami. [J. Kot]; Na frontoch naďalej hynuli ľudia, rúcali sa kostoly, ničili sa mestá i dediny. [A. Habovštiak]; Dôležité je i včasné zistenie zemetrasení pod vodou, ktoré vyvolávajú obrovské vlny ničiace pobrežné oblasti prímorských štátov. [Pm 1971]
2. (koho; čo (komu)) ▶ zbavovať niekoho duševných al. telesných síl, oslabovať, vyčerpávať, trápiť, sužovať: ničila ho lámka; chronickí alkoholici ničia nielen seba, ale často aj svoju rodinu; starosti mu ničia zdravie; je to príbeh človeka ničeného a zničeného silnými depresiami; závislosť od elektronických médií ničí človeka psychicky i telesne; trochu expr. nenič ma, nenič mi život, nervy netráp ma; Ženy ničila ťažká drina na polia okolo domu. [V. Švenková]; Predstavy ho ničili. Strach hlodal a užieral z pokoja. [A. Ferko]
3. (koho, čo) ▶ spôsobovať zánik, koniec existencie niekoho, niečoho, (fyzicky) likvidovať: n. nepriateľa zabíjať; n. parazity, baktérie, škodcov, škodlivý hmyz hubiť, kynožiť; prostriedok na ničenie buriny; n. dokumenty; ničenie pozemných cieľov; Epidémia AIDS ničí životy detí po celej Afrike. [Sme 1999]voj. zbrane, prostriedky hromadného ničenia jadrové, biologické, chemické zbrane spôsobujúce vysoké straty za veľmi krátky čas
4. (čo (komu)) ▶ rušivo zasahovať do niečoho, nepriaznivo pôsobiť na niečo; syn. kaziť, narúšať: n. hodnoty, kultúru; otec svojimi zákazmi ničil synovi sny, túžby; neničme deťom detstvo!; klamstvo ničí vzťahy; bez dôkazov ich obviňujú a ničia im dobré meno; Ničíme si svet. [LT 2000]
dok.zničiť


ničiť sa -čí sa -čia sa (ne)nič sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok. 1. ▶ stávať sa neupotrebiteľným, bezcenným, strácať hodnotu; syn. kaziť sa: častým používaním sa veci ničia; nábytok uložený v pivnici sa ničí; všetko podlieha zubu času a ničí sa; Nie je dobré prezúvať ich [pneumatiky] na diskoch, ničia sa pri tom letné i zimné pneumatiky, bezdušové sa môžu vážne poškodiť. [Cs 2001]
2. (pre koho, pre čo; ø) ▶ spôsobovať si veľkú ujmu, duševne al. telesne sa oslabovať, vyčerpávať, trápiť sa, sužovať sa: zbytočne sa preňho ničíš; nenič sa pre tie hlúpe reči; tým každodenným flámovaním sa iba ničíš
dok.zničiť sa

-čiť/114737 3.04: verbá inf. nedok. 23142 učiť/7125 čiť/2507 liečiť/2313 tlačiť/1589 fajčiť/1347 cvičiť/1303 svedčiť/1025 útočiť/773 ničiť/630 končiť/586 protirečiť/397 tlmočiť/375 mučiť/358 (87/2814)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

drancovať spôsobovať skazu a násilím pripravovať o majetok • plieniť pustošiť: vojská drancovali, plienili naše dedinyničiťexpr. nivočiť (vo veľkej miere): krajina nivočená cudzími nájazdmiokrádať vykorisťovať (spôsobom, ktorý umožňuje spoločenský systém): páni okrádali chudobulúpiť zbíjať (lúpežne): bandy zbíjali na cestáchhovor. brakovaťexpr.: drať zdierať rabovaťhovor. expr. pľundrovať: vojaci rabovali po domoch


hatiť stavať niečomu prekážky • mariť zabraňovať prekážať robiť prekážky: hatia, maria naše plány; zabraňujú, prekážajú nám, hatia nás v úsilí pomôcťpotláčať znemožňovaťhovor. torpédovať: predseda potláča, znemožňuje, torpéduje diskusiuhovor. hamovať brzdiť zdržiavať (spomaľovať tempo činnosti): hamujú, brzdia, zdržiavajú nás pri robote; traktory hatia, brzdia premávkurušiť kaziť ničiť narúšať (rušivo zasahovať do priebehu niečoho): kazia, ničia našu radosť, rušia náladuhovor. škrtiť (robiť prekážky rozvoju, existencii niečoho): škrtiť obchod


kaziť sa stávať sa neupotrebiteľným, bezcenným, strácať hodnotu • brať skazu ničiť sa nivočiť sa znehodnocovať sa: nábytok sa v pivnici kazí, ničívychádzať nazmar/na skazu: tovar vychádza nazmarexpr. humpľovať sa: častým používaním sa veci humpľujúhovor. expr. rapľovať (zle fungovať): prístroj začal rapľovať


kaziť 1. spôsobovať škodu na niečom, robiť menej hodnotným • poškodzovať ničiť nivočiť znehodnocovať: neodborným zaobchádzaním kazí, poškodzuje, ničí stroj; výfuky kazia, znehodnocujú vzduchexpr. humpľovať (i morálne): humpľuje nábytok, humpľuje si živothovor. expr.: babrať degviť packaťhovor. fušovať (neodborne, zle vykonávať nejakú robotu): všetko babre, degví; fušuje šatyhovor. expr. psuť (zle vykonávať robotu al. robiť mravne horším): psuť robotu; psuje mládežhovor. expr. kopať (robiť s chybami): kope písomkuexpr. potvoriť: celý dojem potvorí neporiadok v izbe

2. p. hatiť, mariť 1, kaliť 3, sabotovať


mariť 1. robiť prekážky a tak brániť v niečom • hatiť: maril, hatil úsilie celého kolektívukaziť: kaziť dcére šťastieznemožňovať zamedzovať: znemožňovali, zamedzovali prístup k vodezabraňovať (niečomu): mariť výhru, zabraňovať výhrerušiť narúšať krížiť križovať: rušil, krížil jeho zámeryhovor. torpédovať: torpédoval diskusiubrzdiť zdržiavať (marením spomaľovať): brzdili rozvoj vedyhovor. hamovať: hamovať vývinhubiť ničiť (marením kaziť): hubil, ničil ich radosťexpr. nivočiť: nivočil ich šťastie

2. p. márniť 1


ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovať kaziť znehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračkypustošiť drancovať decimovať plieniť ruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinudeštruovať devastovať: chemikálie devastujú pôdudemolovať rúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domyrozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácieexpr.: nivočiť depčiť depsiť: dážď nivočil úroduexpr.: pľundrovať humpľovať

2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiť trýzniť sužovať súžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomiamoriť deptať zožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strachexpr.: mučiť hrýzť zhrýzať kváriť kántriť nivočiť gniaviť drviť depčiť depsiť spaľovať humpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjať hubiť márniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcovzneškodňovať kynožiť dorážať: dobytok dorážali na bitúnkuexpr.: kántriť rúbať mäsiarčiť kváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horusubšt. krágľovať


rúcať meniť na zrúcaniny • búrať boriťzried. bárať: rúcajú, búrajú staré ulicedemolovať váľať: demolovať, váľať domyničiť pustošiť ruinovať: vojny ničia, ruinujú krajinuexpr.: runcovať runtovať runtľovaťkniž. rumiť


sabotovať úmyselne narúšať plynulosť výroby, spoločenských, hospodárskych akcií a pod. • robiť sabotáž: chceli, aby sme výstavbu ihriska sabotovali, aby sme pri výstavbe ihriska robili sabotážmariť kaziť ničiť (znemožňovať, narúšať nejakú činnosť): maria, kazia, ničia naše plány postaviť školupoškodzovať (spôsobovať škodu pri uskutočňovaní niečoho): poškodzovať úsilie mladýchhatiť brzdiťhovor. hamovať (brániť v nejakej činnosti): niektorí vedome hatia, brzdia, hamujú uskutočnenie demokratizácie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ničiť, -í, -ia nedok. (čo, koho) spôsobovať zánik, koniec existencie niečoho al. niekoho, hubiť, nivočiť: n. škodcov; neničte stromy, lesy, parky; n. druhých; ničiaci boj; zbrane hromadného ničenia;

dok. zničiť

|| ničiť sa spôsobovať si zánik, skazu, hubiť sa, nivočiť sa: sám sa ničí;

dok. zničiť sa

ničiť nedok. (ňišťiť, ňiśčic)
1. csl poškodzovať, kaziť, nivočiť: Korheľ si ňišťí majatog i zdravia (Mošovce MAR); Bobáke mi ňišej úrodu (Kociha RS); Miši nám velmi ňišťia zrno f sípki (Hliník n. Hron. NB); Židé sa moseli kukat, jag im berú a ňičá ceu̯í majetek (Záh. Ves MAL); Ňezna šanovac, ľem šicko ňiśči (Dl. Lúka BAR); Ej, bo ti mi ňiśčiž mojo nervi! (Medzany SAB); ňišťiť (Pucov DK)
2. zbavovať života, hubiť, zabíjať, zneškodňovať: Takto som bou̯, keť prišli k nán teda Ňenci, ako náz ňičeli, akom položení som bou̯ ja (Kľak NB); Mislín, že aj táto huz buďe maď hlísti a to hu ňičí (Lapáš NIT); Eśči ci povem, jag zme ňičeľi pčoli (Haniska KOŠ)


niščiť p. ničiť


ništiť p. ničiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

alebo rastliny sa ničia ou les plantes sont détruites
a ničí pracovné miesta et détruit des emplois
desiatich miestach ničil jeho dom dix endroits anéantissait sa maison
ktorý ničí seba samého qui se ruine soi-même
na desiatich miestach ničil en dix endroits anéantissait
výskume, ktorý ničí embryá recherche qui détruit des embryons

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu