neurčitý príd. kt. nie je dosť výrazný al. vymedzený, nejasný, op. presný, určitý: n-é obrysy, n. pocit; človek n-ého veku; lingv.: n. člen; n. (slovesný) tvar kt. nevyjadruje kategórie spôsobu, času ani osoby; n-é číslovky, zámená;
neurčite, neurčito prísl.: n. odpovedať;
do neurčita, na neurčito príslov. výrazy;
neurčitosť -i ž.
neurčito, neurčite 2. st. -tejšie prísl.
neurčito1, zried. neurčite 2. st. -tejšie prísl. ▶ bez presného vymedzenia, bez dostatočne presného, konkrétneho obsahu; neurčitým spôsobom; syn. nejasne; op. jednoznačne: odpovedať, zatváriť sa dosť n.; n. prikývnuť; n. vymedzená definícia; hranice medzi priateľstvom a láskou sa n. posúvajú; nepresne, neurčite alebo nezrozumiteľne uvedené náležitosti vo formulári; [Lekári] sa vyjadrujú neurčito, hovoria o predpokladoch, o pravdepodobnosti. [E. Farkašová]; Jeden z nich mávne neurčite rukou smerom na sever. [N. Baráthová]; Laura to povedala omnoho neurčitejšie, s pauzami a opakovaním slov. [J. Heriban]
neurčite p. neurčitý
neurčitý príd. ktorý nie je určitý, nie presne vymedzený al. určený, nie dosť istý, nevýrazný, nejasný: n-á odpoveď, n. výraz (v tvári), n-á rozpomienka, n-é obrysy, n-á túžba, n. pocit strachu; gram.: n. slovesný tvar nevyjadrujúci osobu a číslo; n-á číslovka, n-é zámeno, n. podmet;
neurčite i neurčito2 prísl.;
neurčitosť, -ti ž.