navrhnúť dk 1. nahodiť, vyhodiť: F. n. na oči komu vyhodiť na oči, vyčítať: ten gisty nass sused nawrhol mu na oči ten skutek (HRADIŠTE 1576); mel pacholka zlodega, yako to gemu mnozi na oczy nawrhly (ILAVA 1651) 2. na koho uložiť niečo niekomu ako povinnosť: (páni) navrhli na nas čtyri bečky piva a piva ničemne, ze ho lidie darme piti nechteli a my po čtyrom zlatom za ne platit sme museli (LISKOVÁ 16. st LP); slawna stolica nawrhla do Jagra wos (ŠTÍTNIK 1690) 3. urobiť, podať návrh: má se mu (odsúdenému na popravu) krucyfix prednesti a kňez mu nawrhnuti lepssy byti (ZP 1716) 4. (slovami) namietnuť: kdyby byl (Ján) toliko slowem gim odpowéděl, owssem, gá sem ten Messiáss, byli by mu mohli nawrhnutj, ty sám o sobe swědectwi widáwass (MP 1718); navŕhať, navrhávať, navrhovať n dk 1. čo kam hádzať niekam niečo: F. n. na, pred oči čo komu vyhadzovať na oči, vyčítať: prosime, abi gim zaden gich poctiwost neutrhawal a gim na oči nenawrhawal (TISOVEC 1639); geden osel druhemu nema pred očy nawrhowat, že ma dluhe ussy (COB 17. st); bude-ly bydlet prychozy w zemi wásseg a obmesskawát sa bude mezy wama, na oči mu nenawrhágte (KB 1757); na cti n. na cti utŕhať: pamatag, Pane, na háňbu služebnjkúw twých, kterú na cti nawrhali neprytelé twogi (KB 1757) 2. čo na koho vrhať, hádzať, uvaľovať na niekoho niečo; ukladať niečo niekomu ako povinnosť: navrhali na nas pan Jan a pan Vaclav čtyristo penis (LISKOVÁ 16. st LP); aggero: nakládám, navrhám (KS 1763) 3. komu, čo predkladať niekomu niečo, robiť návrh niekomu: samy rozum to mi nawrhowal (SPa 1716); co mám odpowědeti, když se mi nawrhá, že z toho smysslenj následuge, gakoby Pjsmo nedokonalé bylo (FP 1744) L. designo: w mysli wěc, mjsto, kraginu obsahugi, nawrhugi (WU 1750) predstavujem si