Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

blýskať -a nedok.

1. i blýskať sa vydávať lesk, ligotať sa, lesknúť sa, blyšťať sa, žiariť, svietiť: voda sa b-a na slnku; oči (sa) mu b-jú

2. spôsobovať lesk: b. šabľou; b. očami i pren. prejavovať zlosť, vášeň ap.

// blýskať sa

1. neos. b-a sa ukazujú sa blesky: Nad Tatrou sa b-a sloven. štátna hymna

2. expr. vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vystatovať sa, honosiť sa: b. sa vedomosťami, vtipmi

● kniž. b-a sa na lepšie časy zjavujú sa náznaky zlepšenia, lepšej budúcnosti ap.

blýskať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kanie nedok.

blýskať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok.

blýskať -ka -kajú -kaj! -kal -kajúc -kajúci -kanie nedok. 1. ▶ vydávať silný jas, lesk; prejavovať sa leskom; syn. lesknúť sa, ligotať sa: na rukách jej blýskajú prstene; V počernej tvári mu blýskajú oči, do diaľky i do šírky nesmierne. [J. Buzássy]
2. (čím; ø) ▶ spôsobovať ostré, prudké svetlo, záblesky: fotoaparáty blýskali zo všetkých strán; Hlboký belasý zvon neba blýskajúci striebornými iskrami jesenného mrazíka. [J. Bodenek]; Moderná náhrobná čerň presklených budov, chladne blýskajúcich akýmsi vylešteným kovom. [InZ 2000]
3. expr. (na koho, na čo; po kom, po čom) ▶ pohľadom prejavovať svoj postoj (záujem, vyzývavosť, pohŕdanie a pod.): Ja by som tak neblýskala na chlapov ako vy. [A. Bednár]; Jana s úškrnom blýskala po tých nepríťažlivých modeloch. [E. Gašparová]
◘ fraz. blýskať očami prejavovať zlosť, hnev
▷ opak. blýskavať -va -vajú -val; dok. ↗ blysnúť, blysknúť, zablýskať

blýskať sa -ka sa -kajú sa -kaj sa! -kal sa -kajúc sa -kajúci sa -kanie sa nedok. 1. neos. ▶ o svetelnom úkaze, pri ktorom sa objavujú, ukazujú blesky: blýska sa a hrmí; blýska sa, bude búrka; celú noc sa blýskalo; Nasucho sa blýska, a to vraj zaháňa dážď. [J. C. Hronský]
2. ▶ odrážať svetlo v zábleskoch; syn. blyšťať sa, ligotať sa: blýskajúce sa poháre, šperky; na rukách sa jej blýskali zlaté prstene; Vo vzduchu sa blýskajú nože a sekery. [M. Zelinka]; Pod mostom zurčí voda, blýska sa po kameňoch. [V. Švenková]; Nad dverami holičstva sa blýskala zlatá miska. [L. Ballek]
3. expr. (čím) ▶ zámerne zdôrazňovať svoje schopnosti, vedomosti, vystatovať sa: b. sa vtipmi; blýskať sa pohotovosťou [V. Handzová]; blýska sa básničkami [J. Blažková]; Kamil v našej chlapčenskej spoločnosti sa zas blýskal odvahou i kadejakými skúsenosťami. [M. Urban]
◘ fraz. blýska sa na lepšie časy objavujú sa náznaky zlepšenia; blýskať sa čistotou byť veľmi čistý; blýskať sa novotou byť celkom nový ◘ parem. keď sa v máji blýska, sedliačik si výska
▷ opak. blýskavať sa -va sa -vajú sa -val sa; dok. ↗ blysnúť sa, blysknúť sa, zablýskať sa

blysnúť sa -sne sa -snú sa -sni sa! -sol sa -sla sa -snúc sa -snutie sa, blysknúť sa -kne sa -knú sa -kni sa! -kol sa -kla sa -knúc sa -knutie sa dok. 1. neos. ▶ o svetelnom úkaze, pri ktorom sa objaví, ukáže blesk: blyslo sa; Vonku šumí dážď, nad Dunajom sa blyslo, zahrmelo. [L. Ťažký]
2. ▶ prejaviť sa chvíľkovým zábleskom; syn. zablyšťať sa, zasvietiť: občas sa blysklo svetielko svätojánskej mušky; Odrazu sa čosi blysne v okne, čosi zasvieti v štíte. [R. Moric]
3. ▶ náhle, nachvíľu sa ukázať; syn. blysnúť, preblesnúť, mihnúť sa: v očiach sa mu blysla nenávisť; Tam či tam o niečo nižšie sa blysne červený šat dievčaťa. [P. Jaroš]; Kolesá fúrikov narážajú na seba, na tvárach zajatcov sa blysne úsmev. [L. Ťažký]; Pred bránou zastala sanitka, blysla sa letným ránom. [A. Bednár]
4. hovor. (čím; ø) ▶ vzbudiť pozornosť, obdiv svojimi schopnosťami, dokonalým výkonom a pod., popýšiť sa, pochváliť sa: b. sa vtipom, vedomosťami; hráč sa blysol pekným gólom; chce sa pred kamarátmi b.; Nemôžu nájsť v pamäti nijaké cudzie slovo, ktorým by sa blysli. [V. Šikula]
▷ dok. ↗ blýskať sa

blysnúť -sne -snú -sni! -sol -sla -snúc -snutie, blysknúť -kne -knú -kni! -kol -kla -knúc -knutie dok. 1. ▶ náhle a na chvíľu sa prejaviť silným jasom, zábleskom; syn. zablyšťať sa, zasvietiť: ostré svetlo blyslo v tme; v rukách mu blysol nôž; Čosi škriplo, blysol plamienok, zadunel výstrel. [M. Ferko]
2. (čím; ø) ▶ na chvíľu spôsobiť ostré svetlo, záblesk; syn. zasvietiť: šofér blysol svetlami na chodca; Blysne baterkou do trávy. [F. Gabaj]; pren. blysol zubami zasmial sa
3. ▶ náhle, na chvíľu sa ukázať; syn. blysnúť sa, preblesnúť, mihnúť sa: v dave sem-tam blysla známa tvár; Ľudia na neho pozerali, kde-tu na tvári blysol škodoradostný úsmev. [A. Bednár]
◘ fraz. blyslo mu hlavou al. hlavou mu blysla myšlienka, že... pomyslel si; blyslo mu v hlave/v mozgu/v mysli spomenul si; blysnúť očami/zrakom/pohľadom ostro, nahnevane al. pátravo sa pozrieť
▷ nedok. ↗ blýskať

blýskať sa 1. vydávať jas, javiť sa lesklým (prerušovane al. bez prerušenia) • blýskať • blyšťať sa • lesknúť sa • ligotať sa • expr.: blyskotať (sa) • bleskotať (sa): šperky sa na ruke blýskajú, blyštia; oči blýskajú radosťou, v oku sa ligoce, leskne slza • žiariť (neprerušovane): mesiac slabo žiari • zried. jasať sa (Timrava, Rázus) • trblietať sa • jagať sa • jagotať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa trblietajú, jagajú • skvieť sa • svietiť • svietiť sa (prejavovať sa svetlom, čistotou a pod.): všetko sa blýska, skvie, svieti čistotou • striebriť sa (javiť sa ako striebro): v diaľke sa striebri jazero • perliť sa (javiť sa ako drobné perly): víno sa v pohári perlí • belieť sa • prebelievať sa (javiť sa bielym, svetlým): v tráve sa belejú sedmokrásky • vynímať sa (javiť sa nápadným) • iskriť (sa) (vydávať svetlo v podobe iskier): v pohári (sa) iskrí víno • horieť (o očiach): oči mu horia radosťou

p. aj hrať 3

2. p. chváliť sa

hrať 1. vyludzovať tóny na hudobnom nástroji • húsť: pekne hrá na klavíri, na fujare; hudci hrali, húdli do rána • hovor. muzicírovať: rád doma muzicíruje • zastaráv. muzikovať: vedľa ktosi muzikuje • vyhrávať • expr.: vyhúdať • vyhudovať (dlho a s chuťou): vyhráva celý deň • brnkať • vybrnkávať • drnkať (hrať obyč. na gitare, na klavíri al. zle hrať): potichu brnká na klavíri obľúbenú melódiu • hovor. preberať: preberá na fujare, na píšťale, prstami po klávesoch • pejor.: fidlikať • fidlikovať • pidlikať • pidlikovať • pihlikať • hudlikať • hudlikovať • cvrlikať • čvrlikať (neumelo, zle hrať, obyč. na husliach) • pejor.: vŕzgať • vŕzať • vrzúkať • hovor. expr.: škrípať • píliť (nepríjemne, zle hrať, obyč. na husliach): bolí ma hlava od stáleho vrzúkania • expr.: tudlikať • tulikať (hrať obyč. na dychových nástrojoch) • koncertovať (hrať na koncerte, dávať koncert): klavirista dnes koncertuje v rozhlase

2. znázorňovať niečo ako herec • predvádzať: hrať, predvádzať divadlo • interpretovať: vynikajúco interpretuje postavu lakomca

3. prejavovať živosť (vo výraze, farbách, svetle a pod.) • trocha poet. ihrať: na tvári mu hrá, ihrá radosť • pohrávať • poihrávať: na perách jej pohráva úsmev • blýskať • blýskať sa • blyšťať sa • lesknúť sa: na čele sa mu ligocú, lesknú kvapky potu; slzy (sa) mu blýskajú v očiach • horieť (o očiach): oči horia nadšením • iskriť sa: zrak mu iskrí radosťou

4. p. súhlasiť 2 5. p. predstierať

chváliť sa hovoriť o svojich kladných vlastnostiach, okolnostiach, o svojej povahe a pod. • pýšiť sa • byť pyšný: oprávnene sa chvália, pýšia pracovnými výsledkami; je pyšný na svoje deti • byť hrdý • hrdiť sa • kniž. honosiť sa (zdôrazňovať pocit hrdosti na niečo): je hrdý na svoj titul; honosí sa majetkom • expr. ukazovať sa (prejavovať sa navonok): rád sa ukazuje so svojimi známosťami • vychvaľovať sa • vystatovať sa • hovor. expr.: vyťahovať sa • vypínať sa • vyvyšovať sa • vynášať sa • expr.: chlapiť sa • blýskať sa (vystatovačne ukazovať svoje schopnosti, vedomosti a pod.): vychvaľuje sa, vystatuje sa postavením; vypína sa, vyvyšuje sa nad všetkých; blýska sa vtipmi; chlapí sa, že zvíťazí • zried. chrabriť sa (robiť sa chrabrým) • hovor. zastar. blirírovať (Kukučín, Jégé) • chvastať sa (nekriticky priaznivo hovoriť o svojej osobe): rád sa chvastá • zastar. veličiť sa (Šoltésová) • kasať sa (chystať sa ukázať svoju prevahu a pod.): kasal sa, že bude prvý • expr.: nafukovať sa • naparovať sa • prtošiť sa • hrub. prdúskať sa: nafukovali sa, naparovali sa, že nás dostihnú • expr.: rozdrapovať sa • nadrapovať sa • rozhadzovať sa: opil sa a potom sa rozdrapoval, rozhadzoval • zried. pechoriť sa

iskriť 1. tvoriť iskry • sršať: rušeň iskrí, srší (iskrami); oči mu iskria, sršia (hnevom) • prskať: prskavky prskajú

2. javiť sa, svietiť ako iskry, prerušovane intenzívne žiariť • iskriť sa • jagať sa • jagotať sa • trblietať sa: v očiach (sa) mu iskrí, jagá, trbliece smiech • striebriť sa • blyšťať sa • blýskať sa • expr. blyskotať sa • ligotať sa: v kvetoch sa striebri, blyští, blyskoce, ligoce rosa • mihotať sa • mihať sa: sneh sa na slnku mihoce; na nebi sa mihajú hviezdy • prebleskovať • prebleskúvať (prenikať cez niečo jasom): čosi za oblokom prebleskuje

3. hojne sa niečím prejavovať • oplývať: iskriť, oplývať dobrými ideami • hýriť • expr. sršať • prekypovať • kypieť: hýri, srší vtipmi; prekypuje, kypí radosťou

lesknúť sa vydávať lesk • lisknúť sa • lisnúť sa: okná sa lesknú, lisknú na slnku • blyšťať sa • blýskať (sa) • ligotať sa • jagať sa • jagotať sa: hviezdy sa blyštia, ligocú; v ušiach sa jej jagajú, jagocú diamanty • jasať sa (Rázus) • trblietať sa (lesknúť sa v zábleskoch): na krku sa jej trblieta šperk • striebriť sa • striebornatieť sa (lesknúť sa ako striebro): v diaľke sa striebri rieka • poblyskávať • poblyskovať • poblyskúvať (chvíľami sa lesknúť): rosa poblyskáva na slnku • expr. bleskotať (sa) • nár. lišťať sa: zlato sa bleskotalo • zrkadliť sa (lesknúť sa v odraze svetla): kaluže sa zrkadlia na ceste • hrať • meniť sa • poet. ihrať (obyč. o farbách): hodváb hrá proti svetlu; farby ihrajú na slnku • kniž. skvieť sa (najmä od čistoty): auto sa skvelo na slnku

trblietať sa kmitavo, prerušovane intenzívne žiariť • jagať sa • jagotať sa: hviezdy na nebi sa trbliecu, jagajú • mihať sa • mihotať sa (aj menej intenzívne): svetlá sa mihocú • ligotať sa • lesknúť sa • blyšťať sa • blýskať sa • expr. blyskotať sa (neprerušovane): rieka sa ligoce, blyští; kovové časti sa na slnku blýskajú • iskriť (sa) (žiariť v podobe iskier): sneh sa iskrí • prebleskovať • prebleskúvať (prenikať cez niečo jasom): v korune prebleskovalo slnko

p. aj blýskať (sa) 1

vynikať 1. prejavovať vo veľkej miere kladné vlastnosti, vysokú úroveň v niečom (v porovnaní s inými) • excelovať: žiak vyniká, exceluje v matematike • prečnievať • prevyšovať • presahovať: v škole prečnieval, prevyšoval, presahoval všetkých • zastar. predvodiť (Hurban, Vajanský) • vyznamenávať sa: v zápase sa najviac vyznamenával brankár • viesť (mať postavenie): v kolektíve vedie nad všetkými • fraz.: viesť prvé husle • hrať prím (byť prvým) • hovor. blýskať sa • expr. žiariť: blýska sa vedomosťami; ako herečka žiari

2. javiť sa očividnejším, badateľnejším v porovnaní s niečím • vynímať sa • byť nápadný: vynikala, vynímala sa svojou výškou; byť nápadný sviežou farbou • kniž. skvieť sa: domácnosť vyniká, skvie sa čistotou

žiariť 1. vydávať, šíriť zo seba žiaru, silné svetlo • svietiť: slnko žiarilo, svietilo celý deň • vyžarovať (vydávať zo seba žiaru, teplo, energiu, pren. radosť, odhodlanie a pod.): pec vyžaruje horúčavu; oči žiaria šťastím, vyžarujú šťastie • pren. kniž.: planúť • plápolať: tvár mu planie nadšením • fyz. emitovať

p. aj svietiť, svetielkovať

2. vydávať lesk • blýskať (sa) • blyšťať sa • lesknúť sa: na prste jej žiari, blýska (sa), blyští sa veľký prsteň; v mesačnom svetle žiari, leskne sa hladina jazera • ligotať sa: rosa sa v tráve ligoce • jagať sa • jagotať sa • trblietať sa (kmitavo, prerušovane): hviezdy sa jagajú, jagocú, trblietajú • skvieť sa • svietiť: dom žiari, skvie sa, svieti čistotou • horieť (o očiach) • zlatieť sa • zlatnúť sa (žiariť ako zlato): na poli sa zlatela pšenica • iskriť (sa): sneh (sa) iskrí

blýskať, -a, -ajú nedok. vydávať lesk, lesknúť sa, blyšťať sa; prudko svietiť, žiariť: Šabľa blýskala mu popred oči. (Dobš.) Šperky a drahokamy ligocú sa, blýskajú a oslepujú oči. (Kuk.) Blýskajú mu oči sebavedomím a radosťou. (Tim.)

● b. očami ostro, nahnevano al. pátravo pozerať;

dok. blysknúť, blysnúť i zablysnúť

|| blýskať sa

1. neos. o svetelnom úkaze pri výboji elektrického napätia medzi dvoma mračnami al. medzi mračnom a zemou (o bleskoch): Nad Tatrou sa blýska; blýska sa na čas;

2. ligotať sa, blyšťať sa, skvieť sa: v ruke valaška sa blýska (Botto); oči sa mu blýskajú (Zgur.); Na stolíku sa blýskal malý ruský samovar. (Jégé) Z murárskych rúk sa dvíha Palác strany, blýska sa v slnku ako dobrá zbraň. (Štítn.)

3. hovor. (čím i bezpredm.) pýšiť sa, chvastať sa, vystatovať sa, ukazovať sa: b. sa svojimi vedomosťami, schopnosťami, známosťami; Eva sa rada blýskala v prepychu. (Gab.);

dok. blysknúť sa, blysnúť sa, k 1-2 i zablysknúť sa, zablysnúť sa

blysnúť i blysknúť, -ne, -nú, -sol/-kol dok.

1. zablysknúť sa, zaligotať sa, zablyšťať sa: nad hlavou palošík mu blysne (Botto); blyskli prilbice (Hviezd.); Nad zákopmi blysla ohnivá žiara. (Letz)

2. (bezpredm. i čím) náhle zasvietiť, zažiariť: Slniečko blysne do okien. (Ráz.); blysne baterkou do brány (Gab.); pren.: Usmievajúc sa blysla naň zúbkami a zasvietila mu prosiacimi očami. (Jégé) Krčmárovi blysli biele zuby spomedzi čiernych fúzov. (Kuk.) Čierne oči blysli veselosťou. (Mor.) Jeho čierne oči blysli na chlapcov. (Vans.); blysol na poslanca (Jes.) krátko, ostro pozrel

● b. očami, zrakom, pohľadom ostro, nahnevano al. pátravo pozrieť;

3. náhle sa zjaviť, preblesknúť: V obloku blysla vydesená tvár dievčaťa. (Kuk.) Blysne čosi dravého v jej tmavobelasých očiach. (Ráz.); úsmech blysne tvárou (Sládk.); pren. Hruďou blyslo akési očakávanie. (Hor.) Mysľou mu blysla škodoradosť. (Gab.)

● neos. blysne, blyslo, blysklo mi (mu, jej) hlavou, mysľou, umom, zried. i v hlave náhle mi (mu, jej) prišlo na um; myšlienka, spomienka ap. mu (jej) blysla hlavou, mysľou prišla mu (jej) na um;

nedok. k 1, 2 blýskať

|| blysnúť sa i blysknúť sa

1. zaligotať sa, zablyšťať sa; zasvietiť, zažiariť, blysnúť: Nočnou oblohou sa tučný mesiac blysne. (Mih.); blysnú sa mu bielka významne (Ráz.); blysol sa jeho surový pohľad (Fig.);

2. neos. zablysnúť sa (o blesku): blysklo sa a zahrmelo;

3. náhle sa zjaviť, preblesknúť: V hmlách snov sa časom blyskla ako meteor. (Kras.) Pred očami sa mu blysli časy, keď zarábal. (Hor.)

4. hovor. (čím i bezpredm.) pochváliť sa, popýšiť sa, ukázať sa: b. sa vtipom, svojou učenosťou; To bola myšlienka jeho ženy, aby sa zase v spoločnosti niečím blysla. (Karv.);

nedok. blýskať sa

blýskať nedok.
1. vydávať lesk, žiariť: Malam petnadz-dvacec kabati na sebe a ke_če raz vikrucila, ta aš po paz bľiskalo! (Sobrance)
L. bľískala očami (Jasenová DK) - ostro, vyzývavo pozerala; blíská riťú (Bošáca TRČ) - chodí otrhaný; ucekal, až mu peti bľislaľi (Vranov) - rýchlo bežal, uháňal
2. spôsobovať lesk, ožarovať: A s tín zrkadiélkom mu blískav cez dvór do očí (Bučany HLO)

blýskať sa nedok. (bĺskať sa)
1. neos. ožarovať sa bleskami (obyč. za búrky): Chiba naras strašňe sa začalo bľískať (Krásna Hôrka TRS); Bĺska sa, buďe riadňe ľiať (Čičmany ŽIL); Blískau̯o sa od večera a nedošu̯o ňic (Rozbehy SEN)
L. blíská sa na pekní čas (Bošáca TRČ); kec śe bľiska a peruni ňebiju, to śe bľiska na chviľu (Žalobín VRN) - bude pekné počasie
2. ligotať sa, lesknúť sa: Len sa tag blískali tí šajbi na konoch, čo doviézli biskupa (Malženice HLO); Bľiskaja śe na ňej šmati (Sveržov BAR)
F. blískat sa (Lukáčovce HLO) - pýšiť sa niečím
3. expr. prebleskovať, belieť sa: Mal rostrhnuté galoti a zadek sa mu blískal (Brestovany TRN)
F. bežau̯, ľen sa mu tak peti bľískaľi (Košťany n. Tur. MAR) - utekal zo všetkých síl

blýskať ndk vytvárať záblesky; prudko žiariť: fulguro: bljskám (KS 1763);
x. pren líbežnosť všech očum blískala (BR 1785); b. sa
1. neos b-a sa tvoria sa blesky: bylo hromobjti veljke y blyskany (S. ĽUPČA 1623); nebe tressčj, bljska se (PoP 1723-24)
2. ligotať sa, blyšťať sa: blýskali se oči (levovi) (PT 1778); ide kuruc po palotje, pero sa mu bliska (KC 1791); ssable počnu se bljskati (BrV 1794)