dovidieť -í -ia dok. zrakom dosiahnuť (po istú hranicu): d-í do najbližšej dediny; už ned-í slabo vidí
dovidieť -dí -dia doviď! -del -diac -denie dok.
dovidieť -dí -dia doviď! -del -diac -denie dok. (kam) ▶ zrakom dosiahnuť po istú hranicu; syn. dohliadnuť: z veže d. široko-ďaleko; deti sa naťahovali, aby dovideli na javisko; kam oko dovidí, všade je rovina; už nedovidí slabo vidí; Je hmla, hustá, na dva kroky nedovidíš. [P. Jaroš]; pren. Ona bola zvedavá, chcela dovidieť až na dno jeho duše. [Ľ. Zúbek] ◘ fraz. nedovidí si ani na špičku nosa je hlúpy, obmedzený
dovidieť zrakom dosiahnuť po istú hranicu • dozrieť • dohliadnuť: z okna dovidel, dozrel až na rieku; rovina, kam oko dovidí, dohliadne
dovidieť, -í, -ia dok. (bezpredm., zried. i čo) dosiahnuť zrakom až po isté miesto, dohliadnuť: Pre hmlu nedovidí ani po studňu. (Heč.); hovor. nedovidí má slabý zrak
dovidieť dok. csl dosiahnuť zrakom, dohliadnuť po istú hranicu: Nemahem ho niag dovideč (Kameňany REV); Polné role boli dlhé, človeg nedovidzel konca (Brestovany TRN); Ta to dluhoka roľa, ňedovidzedz aňi na koňec! (Dl. Lúka BAR) F. ňedovoďí dobre (Martin) - je krátkozraký