bohviekto zám. neurč. hovor. expr. ktovie kto: myslí si, že je b. neobyčajný, významný človek
bohviekto, pís. i bohvie kto -koho -komu -koho -kom -kým zám. neurčité substantívne
bohviekto -koho -komu -koho -kom -kým, pís. i bohvie kto zám. neurčité substantívne hovor. expr. 1. ▶ odkazuje na neznámu, neurčitú osobu (často so záporným hodnotením); syn. čertviekto: b. to urobil; Položili svoje mladé životy za bohviekoho, za bohviečo. [M. Chudík]; Pozbieral z dokriveného železného zábradlia vojenské deky, bohviekým a bohviekedy tu zabudnuté. [K. Jarunková] 2. iron. ▶ neobyčajný, významný, vynikajúci človek: myslí si, že je b.
bohviekto p. ktoviekto
ktoviekto, pís. i ktovie kto vyjadruje neurčitosť osoby • nevedno kto: ktoviekto, nevedno kto mu stále pomáha • hovor. ktohoviekto, pís. i ktohovie kto • hovor. expr.: ktožehoviekto • bohviekto • čertviekto, pís. i ktožehovie kto, bohvie kto, čertvie kto (obyč. so záporným citovým hodnotením): ktožehoviekto, bohviekto, čertviekto sa sem mohol dostať; myslí si o sebe, že je bohviekto, ktoviekto (niekto významný)
bohviekto zám. neurč.
1. neznámy, neurčitý človek, nevedno kto, ktoviekto: stretnúť sa s bohviekým, natrafiť na bohviekoho;
2. iron. nezvyčajný, významný, vynikajúci človek: Nazdáva sa (matka), že bohviekoho vychovala. (Jes.)
bohviekto zám. neurč. zsl expr. niekto neznámy, ktosi, ktoviekto: Je pravda, bili uňho jakísik z rádia a on už mislí, že buchvído uňho bíl (Skalica); Bohvído ho to hladal, mal šelijakích kamarádóv (Lovčice TRN); bohviedo (V. Bielice TOP)