Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

znať nedok. zastaráv.

1. poznať (význ. 1): nedá na sebe nič z.

2. oznámiť (význ. 1), vedieť: daj o sebe z.!

znať zná znajú znaj! znal znajúc znajúci znaný znanie nedok.

poznať¹ nedok. 1. na základe skúseností, štúdia a pod. mať zodpovedajúcu, pravdivú predstavu o niečom, niekom • vedieť: poznáva všetky podrobnosti; pozná, vie celú pravdu; poznať, vedieť báseň spamäti • zastaráv. znať: nedá na sebe znať pohnutie

2. byť známy niekomu z osobného styku • poznať sa: pozná ho, pozná sa s ním veľmi dobre

3. p. hlásiť sa 4. p. orientovať sa 2 5. p. vidieť, pozorovať 2 6. p. vidieť 1

pozorovať 1. pozorne sa pozerať na niečo, obyč. so zámerom zistiť niečo, dozvedieť sa niečo • venovať pozornosť • sledovať: pozoruje každý krok dieťaťa, venuje pozornosť každému kroku dieťaťa; pozoruje, sleduje let vtákov • všímať si: všíma si, ako rýchle mu šedivejú vlasy • obracať pozornosť (na niečo) • sústreďovať pozornosť (na niečo): všetci obracajú, sústreďujú pozornosť na výkon športovca • fraz.: nespúšťať oči/zrak (z niekoho, niečoho) • nespúšťať z očí (niekoho, niečo); (stále pozorovať): nespúšťa oči, zrak z obrazu na stene • hovor.: fixovať • fixírovať (uprene sa pozerať niekomu do tváre): fixuje, fixíruje dievča sediace oproti • dívať sa • hľadieť (uprene, sústredene) • striehnuť • čakať • číhať (úzkostlivo pozorovať): striehnuť, čakať, číhať na každý pohyb protivníka • hovor. merkovať • dávať pozor: dáva pozor, ako sa veci vyvíjajú

2. nadobúdať vedomosť, presvedčenie o niečom; skúmaním, pozeraním, skúsenosťou na niečo prichádzať • badať • zisťovať: pozoruje, badá, zisťuje, že zdravie mu už tak neslúži • uvedomovať si: uvedomuje si, že je bezmocný • vidieť • vidno • poznať • cítiť: vidieť, vidno, že je už po lete; poznať, cítiť zmenu v ich správaní • čítať: číta mu na tvári strach • zastaráv. znať: nedá nič na sebe znať

vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznať • uvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvo • byť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopností • zastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať

2. mať osvojené ako poznatok • poznať • chápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglicky • ovládať • zvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslo • vyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň

3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopný • dokázať • vládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiť • vyznať sa: vyzná sa vo všetkom • môcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohli • hovor.: uhádnuť • potrafiť • zastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľa • vystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť) • arch. dolieť

vidieť 1. zrakom vnímať: z okna videl krajinu • pozorovať • všímať si (pozorne vnímať): na uliciach pozoroval, všímal si dav ľudí • badať • poznať • zastar. znať (jednorazovo vidieť): badal, poznal na ňom stopy po únave, bola na ňom znať choroba • poet. zrieť: zrel do diaľky • vídať • vídavať (opätovne vidieť): vídam, vídavam ho ponáhľať sa domov

2. vybavovať si v mysli • predstavovať si: videl, predstavoval si ju ako manželku • poet. zrieť: zrel ju vo svojich predstavách • vídať • vídavať (opakovane vidieť): Čínu vída iba v snoch

3. p. rozumieť 1 4. p. pozorovať 2 5. p. všímať si 2 6. p. dbať 7. rád vidieť p. ľúbiť 1

znať 1. p. poznať¹ 1, vedieť 1 2. p. pozorovať 2, vidieť 1

znať sa², zná, znajú nedok. (ku komu) hlásiť sa k niekomu ako známy, príbuzný, priznávať sa: K otcovi s neznať — patrí sa to? (Tat.) Ani bych sa k nemu neznal. (Zgur.)

znať¹, zná, znajú nedok. trochu zastar.

1. (čo, koho) mať správnu predstavu, znalosť, vedomosť o niečom al. o niekom, poznať: z. cestu; z. cenu, hodnotu niekoho, z. city niekoho, z. život; Znala každú knihu po mene spisovateľovom. (Vans.) Uhri len že znali bielizeň, keď u Talianov bola už dávno predmetom veľkého prepychu. (Jégé); z. niekoho dobre, povrchne; Andrej znal Katru, aká je dobrá sestra. (Kuk.)

● to už znám mám s tým zlé skúsenosti;

2. (koho) byť známy s niekým z osobného styku, poznať sa s niekým: Mať Zuzkinu nespomínam. Neznal som ju. (Taj.) Mal by som ťa znať, si mi taký povedomý. (Skal.); dať sa z. (niekomu) dať sa spoznať ako známy;

3. (čo, so spoj. že s neurč. i o čom) vedieť: Teda znáš ódu, ktorú som ti dal, spamäti. (Záb.) Či dlho ležal a sníval, nezná. (Kuk.) Veď znáte, že máme hostí. (Vans.) Tí lepšie znajú orať, gazdovať. (Taj.) O Slovákoch viacej nechcel ani znať. (Škult.); dať z. niekomu niečo, dať z. o niekom, o niečom dať vedieť, oznámiť niekomu niečo, o niekom, o niečom, upovedomiť niekoho o niečom; naznačiť niekomu niečo: Keď bude niečo, nech mi dá znať. (Ráz.) Aspoň druhým daj znať, že žiješ. (Taj.) Ani slovíčkom nedal o sebe znať. (Fig.); dať na sebe niečo z. dať najavo, prezradiť sa, vyzradiť sa: Nedal na sebe znať pohnutie. (Hor.)

● kto zná, boh zná nik nevie, nevedno, ktovie, bohvie, novšie pís. ktozná, bohzná: Boh zná, kde sú rukopisy. (Vaj.) Kto zná, kde sa (hájnik) po poli zháňa. (Tim.) Ja s prácou si rady neznám (J. Kráľ) neviem si poradiť.

4. obyč. v zápore (čo, v zápore i čoho) (ne)pripúšťať, (ne)strpieť, (ne)mať rád, (ne)poznať: Duch nezná hraníc a zákazov. (Vaj.) Morena neznala ľútosti ani zmilovania. (Jégé) Na plecia padajúce hnedé vlasiská neznali hrebeň (Záb.) nik ich nečesal.

5. zried. v zápore (koho, čo) nemať ohľad, zreteľ na niekoho, na niečo, nepoznať: Vojna nás naučila jesť. Neznali sme brata. (Jil.)

6. neos. (bolo, bude) znať (koho, čo i so spoj. že) vidieť, badať, pozorovať, poznať: A tak to čuší, čo ho ani neznať. (J. Kráľ) Bolo znať na ňom, že i vtom nekrásnom tele sídlí duša. (Kuk.)

|| znať sa¹ (s kým i bezpredm.) byť známy s niekým, poznať sa: Znali sa od detstva. (Taj.) Veď sa on a jeho rodina ani s nimi vlastne neznali. (Vaj.)

znať², -te ž. (rus.) zastar. v triednej spoločnosti vyššie triedy, vedúci činitelia, šľachta: Hral gavaliera medzi nebohatou znaťou slovenských krajov. (Vaj.) Poznám svojich ľudí; svoju znať. (Hviezd.) Ani vlastná znať pracujúci ľud za nič nemala. (Novom.)

znať¹ ndk vedieť, poznať: my, radda gmenowana, zname to, že Jan Myklussowi, bratru swemu, przed raddu penize odrucžene gest odložyl (ŽK 1517); Pan Buoch zna, yakowu weliku psotu ya sem znassal (KUKLOV 1610); zdalyž Kobilicz Jozeff natolko opylj, že neznal, čo howory (L. ONDRAŠOVÁ 1762); nezna po nemecky a guz po uhorsky hutory (Kur 1790)
L. dať, dávať z. oboznámiť, oboznamovať, dať, dávať na vedomie: yako ste nam znaty daly, ze w nassy psote a nuczy chczete nam pomoczy w tento vsky a drahy czas (MOŠOVCE 1570); y to W. M. dawam znati, ze se tegto zimi pominuleg bil porubal (LIKAVA 1591); yak wnahle pysar s Krakowa se domow nawraty, w tu hodinu spisseme a W. M. panskeg znaty dame (TURIEC 1604)
F. (ne)z. svoj čas (ne)vedieť čas svojej smrti: o bocyanowy aneb labudowy prorok Geremiass doswedčuge, že wye swug čas, a člowek co? mluwy Ssalamun, že nezna času sweho (CF 18. st); -ávať frekv: ženich a nie newesta, odpowedel gim, neznawam was (MS 1749)

znať² dk koho, čo priznať, vyznať niečo: (Lacko Rašovský a Štefan Dluhoš) na prysahu znaly gsu pred namy, že gsu byli pozwany; item Prchala Michal, nass spolusused, znal takto, ze to wyem, ze Kordule dedictwi prodala; y znal gest pod swu dobru wieru a przysahu takto (ŽK 1473; 1473; 1517); wlka take owce, thora tež slepice nechtegj za krale znat uznať; neb páni po dwore, sedlák po stodole, snadno se znáti dají (BV 1652); z pisma zna se, tela nasse w istem čase wstanu zase (Pie 18. st); z. sa dk priznať sa: zebi ste mu roskazali zaplatit moy dluch, kteremu se dobrowolne y sam zna (KREMNICA 1564 E); doufaj a nezoufaj, Bohu swemu z hrichuow se znaj (RL 1571); znam se k tomu, že nečisty gsem (NB 1743)