poradenie [-ie, -í] s 1. pokyn, návod, poskytnutie rady: ssebi ste raczili k nemu swatemu Michalu pryti k dobremu poraczeni (H. ŠTUBŇA 1566 KL); pány poslowe s Geho Welikomožnosti pana Esterhaziho žadali poradzeny strany krádeži (ZVOLEN 1637); consideratius consilium: rozumné poraďenj (KS 1763) L. s p-ím koho na radu: s dowolenym a porazenym Balaze Drgy (S. ĽUPČA 1591); s poradzenim pritelou swich (M. JÁN 1611); z ďabélskym poraďenjm zweďeny zetrwáwagú w swých nepráwosťách (BlR 18. st) 2. výmena názorov, radenie sa s niekym; úradné radenie sa, rokovanie o niečom: Petrass nas prosil, žebichme gemu daly den na porazenje k swey newiestie a k swim przitelom; a w tom obie stranie chodili na porazenie do Krupiny (ŽK 1454; 1501); s powolenjm wsseckeho mesta a společnjm porazenjm (S. ĽUPČA 1599); zme z společneho poradzenj tieto articule wen wydaly (CA 1636); deliberatio: rozwažovánj, poraďenj (KS 1763)