Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

mastiť masť/-i! nedok.

1. natierať tukom, dávať tuk do jedla: m. koláč maslom, olejom

2. natierať masťou, krémom, mastivom ap.: m. si ruky, m. kožu, m. stroj, kolesá

3. expr. (mastnotou) špiniť: m. knihu, písanku

4. hovor. expr. horlivo, rýchlo niečo robiť: m. karty kartovať sa; m. k tabuli ponáhľať sa

5. hovor. expr. biť: m. niekoho palicou; chlapci sa m-li

6. hovor. expr. podplácať: m. opravárovi

7. kart. slang. dávať desiatku al. eso

● expr.: m. si pupok, brucho dopriavať si jedla; m. si vrecká obohacovať sa (protiprávne); všetkými → masťami m-ený

// mastiť sa stávať sa mastným: vlasy, rukávy sa mastia

mastiť sa -tí sa -tia sa masti sa/masť sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok.

mastiť -tí -tia masti/masť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok.

mastenie -nia s. tech. ▶ natieranie strojových súčiastok mastnými látkami na zníženie trenia, uľahčenie chodu stroja, odstránenie nečistôt a na ochranu proti korózii, mazanie: automatické, tlakové m.; m. motora, prevodov, ložísk; m. reťazí, lán a výrobných pásov; garbiarske prípravky na m. kože; ložiská so spodným mastením; použiť rozprašovacie m. ▷ ↗ i mastiť

mastený -ná -né príd. hovor. ▶ natretý masťou al. maslom, namastený, omastený, mastný; op. suchý: m. chlieb s cibuľou; mastené zemiaky; dať si mastené lokše; podávať mastené kapustníky ▷ ↗ i mastiť

mastiť sa -tí sa -tia sa masti sa/masť sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok. 1. (čím) ▶ nanášať na pokožku vrstvu mastnej al. roztierateľnej hmoty, natierať sa: denne sa mastí krémami; Rumom som sa mastila, alpu na kockách cukru pila a žihľavou sa šibala! [P. Jaroš]
2. ▶ stávať sa mastným; byť mastný: jemnejšie vlasy sa mastia rýchlejšie; mastí sa jej pleť a) stáva sa mastnou b) má mastný typ pleti; Šaty sa mi mastili a špinili kozmickou rýchlosťou. [InZ 2004]
3. expr. (s kým) ▶ údermi si navzájom spôsobovať fyzickú bolesť, biť sa; syn. mlátiť sa, tĺcť sa: hráči sa mastili na ľade; chlapec sa mastil s hocikým, nemal pred nikým rešpekt; Hľadí, ako sa tí dvaja krbáľajú a mastia. [R. Moric]; Vyrútil sa na Daňa, päste zapracovali. Mastili sa ostošesť. [Sln 1975]
▷ dok. k 1 ↗ namastiť sa, k 2 ↗ zamastiť sa

mastiť -tí -tia masti/masť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. ((komu) čo (čím); ø) ▶ pridávať do niečoho bravčovú masť al. iný tuk; natierať masťou, tukom a tak zlepšovať chuť niečoho: dobre, slabo m.; m. neupečený koláč maslom, olejom; m. si chlieb; m. lokše husacou masťou; lekár mu odporúčal menej m.; u starkých sa kaša mastila a polievala oškvarkami; neos. v pôste sa nemastilo maslom ani masťou, iba rastlinným olejom
2. (čo komu (čím)) ▶ nanášať na pokožku vrstvu masti, krému s cieľom udržať ju v dobrom stave al. zmierniť bolesť: m. si ruky, tvár, pokožku, doráňanú nohu; večer si mastí unavené nohy kostihojovou masťou
3. (čo (čím)) ▶ nanášať tenkú vrstvu mastnej hmoty, oleja, mastiva a pod. s cieľom zabrániť treniu, opotrebovaniu al. nežiaducej priľnavosti, mazať: m. ložiská kolies; m. olejom pánty na dverách; m. plech pred pečením; Venoval sa robote, mastil voz a konzervoval pred zimou kovové súčiastky a drevo. [P. Glocko]
4. expr. (čo) ▶ niečím mastným znehodnocovať, špiniť: m. pri jedení noviny, knihu
5. hovor. expr. (čo) ▶ náruživo, so zápalom niečo robiť: m. karty; chlapi v krčme mastili sedmu, mariáš; na dvore mastíme hokej, futbal; hudobníci mastia čardáš; Súkal a mastil som verše ako remenice a remene na mláťačke. [V. Šikula]
6. hovor. expr. ▶ rýchlo, náhlivo bežať niekam preč; syn. mazať, švihať: ráno balíme stany a mastíme preč; už je neskoro, masti do postele!; ledva pozdravil a už mastil hore schodmi; po zotmení chlapci ostošesť mastili domov
7. expr. (koho (čím)) ▶ prudkými údermi spôsobovať telesnú bolesť, biť niekoho; syn. mlátiť, tĺcť: m. zlodeja palicou; začal protivníka nemilosrdne m. dáždnikom po chrbte; Autoritu ste mali väčšiu než mamka, ktorá nás výdatne mastila varechou hlava-nehlava. [J. Podhradský]
8. hovor. expr. (komu; ø) ▶ podplácať niekoho: m. sudcovi; dával úplatky, no iní mastili viac
9. kart. slang. ▶ dávať desiatku al. eso (pri mariáši, sedme a pod.), aby sa zvýšil bodový zisk: masti, nech chytíme aspoň tridsať
◘ fraz. expr. byť všetkými masťami mastený byť veľmi prefíkaný, prešibaný; mastiť si brucho byť spokojný sám so sebou al. s vývojom situácie vo svoj prospech (a dávať to najavo); mastiť si dlane chystať sa do bitky; pejor. mastiť si hrdlo/pupok dobre jedávať; expr. mastiť si vrecká dostávať, získavať (veľké) peniaze (obyč. nečestne) ◘ parem. kto mastí, ten sa vezie kto podpláca, dostáva protislužbu
▷ opak. mastievať -va -vajú -val: malé deti s láskou kúpavala, mastievala; dok. k 1 – 3 ↗ namastiť, k 4 ↗ zamastiť, k 7 ↗ zmastiť

namastiť sa -tí sa -tia sa namasti sa/namasť sa! -til sa -tiac sa -tenie sa dok. 1. (čím) ▶ naniesť si na pokožku vrstvu mastnej al. roztierateľnej hmoty, natrieť sa: celá sa namastila olejom
2. hovor. pejor. (na čom; ø) ▶ za krátky čas získať peniaze al. väčší majetok nečestným, obyč. nezákonným spôsobom, špekuláciami, podvodmi a pod.; obohatiť sa na úkor niekoho; syn. nabaliť sa: na zákazke sa namastili iba súkromné firmy; kým si u mňa pracoval, dobre si sa namastil
▷ nedok. k 1 ↗ mastiť sa

namastiť -tí -tia namasti/namasť! -til -tiac -tený -tenie dok. 1. (čo komu (čím)) ▶ naniesť na povrch niečoho, často na pokožku, vrstvu masti, krému a pod. s cieľom udržať ju v dobrom stave al. zmierniť bolesť, namazať: n. si vlasy, telo olejom; Očistím a namastím vám všetkým baganče. [A. Pauliny]; Horia mi päty. Doktor mi ich niečím namastil, ale už to nepomáha. [A. Baláž]
2. (čo (čím)) ▶ naniesť tenkú vrstvu mastnej hmoty, oleja, mastiva a pod. na nejaký nástroj al. zariadenie s cieľom zabrániť treniu, opotrebovaniu al. nežiaducej priľnavosti, namazať: n. stroj, pánty dverí vazelínou; n. zbraň; Počuť iba vrzgot zle namastených kolies. [A. Hykisch]
◘ fraz. ústa jej idú ako namastené veľa a rýchlo rozpráva; [dobre/poriadne] namastiť si vrecká dostať veľa peňazí, prísť, obyč. nečestne, k peniazom; expr. namastiť niekomu chrbát/rebrá/kríže/hnáty zbiť niekoho
▷ nedok. ↗ mastiť

bežať 1. rýchlo sa pohybovať na nohách (o ľuďoch i zvieratách); vôbec sa rýchlo pohybovať (najmä o dopravných prostriedkoch) • utekať: deti bežia, utekajú, čo im sily stačia • expr. bežkať: dievčatko bežká oproti • expr.: hnať sa • uháňať • upaľovať • upínať • trieliť: ženie sa, upaľuje preč, aby ho nechytili; ktosi upína, trieli za nami • expr. fujazdiť: sánky fujazdia dolu kopcom • cválať: kone cválajú opreteky • kniž. al. expr. jachať: vlak, rušeň, auto jachá • expr.: letieť • páliť • prášiť • frčať • fičať • fŕľať • frndžať • frngať • rafať • hafriť: letí, páli za kamarátmi, len sa mu tak päty blýskajú; práši, frčí na kúpalisko hneď po vyučovaní; rafe, hafrí ostošesť • expr. rútiť sa (o niečom veľkom, početnom): rýchlik sa rúti oproti; Kto sa to rúti za nami? • hovor. expr.: mastiť • mazať • švihať • šibať: mastí, maže, švihá od nás čo najďalej • slang. kmitať: kmitá, až sa mu tak hlava natriasa • hovor. expr.: sypať sa • padať (obyč. v rozkaze): Sypte sa už! Padajte! • hovor. zastar. pakovať sa (obyč. v rozkaze): Pakujte sa odtiaľto! • kniž. rušať (sa): Kam sa to všetci rušajú? • kniž. prchať (utekať pred niekým, pred niečím) • šprintovať (bežať šprint; pren. expr. bežať vôbec) • nár.: peľať • uvíjať • trtúľať • trtúliť • frňať

p. aj ponáhľať sa

2. p. míňať sa 2, plynúť 2 3. p. pracovať 2

biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať • tĺcť • mlátiť • búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivom • trepať • báchať • búšiť: trepať, báchať päsťou na dvere • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zem • expr.: sekať • rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo seba • expr.: prať • ráchať: hromy perú, ráchajú do stromov • bubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbte • expr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udierať • expr.: mlátiť • tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlava • expr.: trieskať • cápať • drúzgať • rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížoch • expr.: látať • drať • drviť • degviť • ťať • lomiť • sekať • rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, reže • expr.: hlušiť • obšívať • maľovať • mastiť • mydliť • česať • mangľovať • hasiť: hluší, obšíva psa metlou • šľahať • šibať • švihať • plieskať • práskať • korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovať • hovor.: fackať • fackovať • expr.: oflinkovať • páckať • čapcovať • čiapať • fliaskať • flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaska • hovor.: buchnátovať • buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať • chlomaždiť • šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koní • hovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťami • expr. tasať (Tatarka) • expr.: tantušiť • tentušiť: zvalili ho na zem a tantušili • zjemn. al. det.: bacať • bicať: nesmieš bacať psíka • expr.: lipkať • lupcovať • fraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajú • klopať • búchať • búšiť • buchotať • tĺcť • tlkotať • trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovať • kniž.: tepať • tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjať • usmrcovať: biť, zabíjať muchy • expr.: hlušiť • kántriť: hluší, kántri potkany • masakrovať (hromadne biť)

mastiť 1. nanášať vrstvu mastnej al. mazľavej hmoty • natierať • potierať: mastila, natierala si chlieb; natierala, potierala si tvár krémom • rozmášťať (mastiť roztieraním na ploche): rozmášťala tuk na plech • olejovať (mastiť olejom): olejovať súčiastky • mazať (mastiť mazivom): mazať stroj, lyže

2. p. špiniť 1 3. p. bežať 1 4. p. biť 2 5. porov. podplatiť

špiniť 1. robiť špinavým, spôsobovať znečistenie niečoho • robiť špinu • znečisťovať: pri varení špiní veľa riadu; deti robia na dvore špinu; znečisťovať horu odpadkami • poškvrňovať (škvrnami): poškvrňovať obrus vínom • hovor. expr.: babrať • zahnusovať: zahnusuje si, babre si ruky farbou, maltou • expr.: sviniť • špintať: nedávajú pozor, všetko svinia, všade špincú • expr.: gebriť • kyckať (jedlom al. niečím riedkym): omáčkou si gebrí, kycká košeľu • expr.: fafrať • fúľať • mazať (blatom, prachom): pri hre si fúľa nohavice, maže topánky • pejor. cundrať: cundrať si šaty • expr.: čubrať • šubrať (špiniť niečím riedkym, obyč. blatom): čubreš si, šubreš si okraj sukne v špinavej vode • expr. mastiť (častým al. neopatrným chytaním niečoho): mastí si knihy, písanky

2. hovor. vypúšťať z tela výkaly • hovor.: klásť • špintať • hrub. sviniť • vulg. srať: psy špinia v parku • det. kakať • expr.: fákať • hnusiť: fáka si do vlastného hniezda; kačky hnusia po celom dvore • trúsiť (vypúšťať trus; o vtákoch a zvieratách): holuby trúsia na obloky • lajniť (o dobytku) • vyprázdňovať si črevá • vyprázdňovať sa

3. p. haniť

mastiť, -í, -ia, rozk. masť/masti nedok.

1. (bezpredm. i čo čím) dávať omastu do pokrmov: dobre, slabo m.; m. olejom, husacou masťou, maslom

● hovor. pejor. dobre si brucho m. dopriavať si jedla, holdovať žalúdku; hovor. pejor. m. si vrecká (z cudzích mozoľov) obohacovať sa vykorisťovaním iných;

2. (čo, koho) natierať masťou, krémom, mazadlom; mazať: m. si vlasy, m. stroj; mastené čižmy; pren. expr.: m. niekoho kyjom, remeňom biť; m. si dlane chystať sa do bitky

● hovorí, akoby mastil (Ráz.) jemne, taktne, opatrne; hovor. pejor. m. kľučky podplácať; kto mastí, ten vozí (prísl.) obyč. o podplácaní;

3. hovor. expr. (čo) s veľkým záujmom, s chuťou a rýchle niečo robiť: m. protokol (Gráf), m. karty (Heč.);

4. kart. slang. dávať desiatku al. eso pri mariáši;

opak. mastievať, -y, -ajú;

dok. k 1 omastiť;

k 2 namastiť;

k 2, 3 zmastiť

|| mastiť sa nedok. stávať sa mastným: vlasy sa mastia;

dok. zamastiť sa

mastiť nedok.
1. csl dávať omastu do pokrmov; potierať tukom al. olejom: Maheš uš maščič tia krompela̋re (Kameňany REV); Všetko strašne mascí (V. Rovné BYT); Dali trošička cukru a perečkom sa masťilo (V. Maňa VRB); A lokša uš śe ňemascila (Baldovce LVO)
F. s každého bi si kceu̯ hubu mastiť (Košťany n. Tur. MAR) - chcel by mať zo všetkého pôžitok; dobre si brucho mascí (Bošáca TRČ) - dopraje si dobré jedlá; bohatne; masťí saňicu (Košťany n. Tur. MAR) - keď na starý sneh padá nový
2. natierať masťou, krémom, mazadlom: Kože po farbeňí sa museľi masťeť (Pukanec LVI); S tím sa masťá ruki lebo nohi (Chocholná TRČ); Vuz dobre masc, ta ci ľahko pujdze (Spiš. Štvrtok LVO)
F. chto mascí, ten vozí (Bošáca TRČ) - kto sa postará, dosiahne, čo chce
3. masírovať: Nu sä mu (dieťaťu) ukrčiľi lakťe s koľienkami, troška sa mu masťilo bruško (Žaškov DK); A volakedi chlapóv moseli mascit f kolike (Ružindol TRN)
4. expr. biť: A prež ho tag naščíš? (Rat. Zdychava RS); Švec zhodziu̯ nošu a co ho (čerta) masciu̯, to ho masciu̯ (Jablonové MAL); Tak ho masceľi, ľedvi sme ho obráňeľi (Prosné PB)
5. expr. rýchle ísť (o dopravnom prostriedku): Tá mašina poriadňe mascí, zdá sa, že popuscia šíni (Brvnište PB)
6. expr. s chuťou sa hrať v karty: Śedzeľi na trave a masciľi karti (Hažín SOB)
7. kart. dávať do hry desiatky a esá (pri mariáši): Masti, nech chiťíme aspon triccať! (Návojovce TOP); Prerátav sa, procivníci vidržáli do posleného štichu a čo mascev, zebrali (Šípkové PIE)
8. expr. podplácať, dávať úplatky: Ten musí poriadňe masťiť, keď ňešiou̯ na front, ! (Košťany n. Tur. MAR); Mosíž dobre mascit a potom sina dostaneš, kam sceš (Šípkové PIE)
F. ňemasti - ňepovezieš (Mošovce MAR) - keď nepodplatíš, nevybavíš nič; mastievať opak. k 1, 2: Málo sa masťiévalo tedi (Chocholná TRČ); Zale zme mas a masťievale zme jej vemä (Čelovce MK)

mastiť ndk
1. čo dávať masť do nej. jedla: wzal masla ze žagdlik, co sy kapustu mastel (P. BYSTRICA 1711); (žena) mu kassu mastyila dobre (KRUPINA 1722)
2. koho, čo natierať masťou, krémom, mazadlom; mazať niekoho, niečo: meskymu wozaru na sadlo woz mastity d 6 (KRUPINA 1684); ma se zafft aneb poliewka z wytisknuteg cibule čerstwa wzjti a dobre s tym krasti mastiti (RT 17. st); kedikolwek s kupela windess, teplu ruku s tu mastju mastj (RN 17.-18. st); djte nižadnu masti nema masteno bity (HT 1760); haphe: prach, ktery myssali z olegem a mástilj ťela ssermownjci, pasownjci dáwno; purpurissum: bárwa, licidlo, s kterym seba ženi ljčá, mascá, čerwenagu (KS 1763); (zlatníčku) kdiž fatens mastila, hnedky tegže zlatničke w žiwote hrču nalesla (LIPTOV 18. st) masírovala
F. med do úst m. robiť po vôli: musy se takowemu, ktery toliko po pjche a marnostech swetskych dichtj, netco maličko krydla a pery obrezane bitj, a ne na zgewno med do ust mastitj (OCh 17. st); m. ruky čie podplácať niekoho: čloweče, wčil nawrch wigdu wsseckj zlosti twe, ktere sy spachal, žes newinich o dobre meno priprawil, ktery nemelj gak ruky twe mastitj (KT 1753); kyjom m. chrbát komu biť niekoho: gestli pak (žena) neprime twe napomenuti, potom musiš s kigem geg chrbet mastiti (ZL 18. st)
3. koho expr biť, mlátiť niekoho: Daniel geho y mastil a Bakosch se pred swetkom nisst nežalowal (PUKANEC 1789); -ievať [-ív-] frekv k 2: ungere solere: mastjwati (PD 18. st); m. sa
1. s čím natierať sa nej. mazľavou hmotou (krémom, olejom ap.): rano y wečer se masti s tymto olegem (RT 17. st); Ester drahimi mastami se mastila (MS 1758);
2. stávať sa mastným: wlasi geg (Márii Magdaléne) sa začinagu mastiti (MS 1758); -ievať sa [-ív-] frekv k 1: s kteru (masťou) se mastjwali kňezi (KB 1757)