Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

tento, táto, toto G m. a s. tohto ž. tejto mn. m. živ. títo, neživ. ž. a s. tieto zám. ukaz.

1. ukazuje na osobu, vec v blízkosti hovoriaceho; v dvojici t. – ten, t. – tamten ukazuje al. odkazuje na bližšiu z dvoch osôb, vecí, príp. vyj. ich odlišnosť: spýtajme sa týchto ľudí, toto jablko je kyslé; neber si tamtie šaty, daj si tieto nové; napokon odmenili obidvoch, tohto za prácu, tamtoho za hrdinstvo; v dôraze zosilnené zámenami tu, tuto: viac obchodov niet, iba t. tu

2. ukazuje na čas, kt. práve prebieha: o tomto čase už býva tma, tohto roku končí (štúdiá)

3. expr. vyj. kladné al. zápor. citové hodnotenie: títo mladí, len samý žart a smiech

4. iba toto súhrnne (bez rozdielu rodu) ukazuje na osoby, veci, javy v blízkosti podávateľa: t. sú moji hostia, čie sú t. veci? t. je ťažký prípad

5. hovor. toto, tento vyj. rozpaky hovoriaceho, onô: keby ste dačo ... toto ... potrebovali ...

● (obstarať) toto a hento jedno-druhé, to i ono; expr. ale toto! no toto! výrazy prekvapenia; t. svet pozemský život, op. druhý, onen

tento G mužský a stredný tohto G ženský tejto pl. N mužský živ. títo pl. N mužský neživ., ženský a stredný tieto G týchto, táto, toto zám. ukazovacie substantívne i adjektívne

daný 1. ktorý práve jestvuje • jestvujúci • existujúci: za daných, jestvujúcich okolností; v daných, existujúcich podmienkach nie je možné konať inak • tento • terajší • prítomný • súčasný • momentálny: tento, terajší, prítomný stav vecí • taký: za danej, takej situácie

2. p. určitý 2

nasledujúci 1. ktorý nasleduje obyč. v poradí al. v časovej postupnosti (op. predchádzajúci) • ďalší: môže vstúpiť nasledujúci, ďalší pacient; tieto úlohy splníme v nasledujúcom, ďalšom roku • druhý (nasledujúci po prvom): na druhý deň sa mal vrátiť • budúci • nastávajúci (v čase; op. minulý): zanechať odkaz budúcim generáciám; v budúcom, nastávajúcom mesiaci príde oteplenie • kniž. následný: prejavili sa následné dôsledky choroby • chem. al. pren. reťazový (ktorý je vyvolaný predchádzajúcim javom): reťazová reakcia

2. kniž. ktorý má istú podobu, uvedenú v ďalšej časti výkladu, výpočtu, príkladu a pod. • takýto • tento: postup záchranných prác bude nasledujúci, takýto: najskôr… ; správny výsledok je takýto, tento: 638 Sk

pozemský týkajúci sa života na zemi • svetský: pozemské, svetské radosti, starosti • hmotný (op. duchovný): pozemské, hmotné bohatstvo • tento • pren. expr. ničotný (z náboženského hľadiska; op. druhý, onen): pozemský, tento, ničotný svet, život (op. večný) • zastar. zemský: zemské pôžitky (Jégé)

p. aj pominuteľný

ten, tá, to 1. ukazuje na osobu al. vec v blízkosti hovoriaceho • tento • táto • toto: prosím si ten, tento oblek, tú, túto sukňu • tento tu • táto tu • toto to • ten tu • tá tu • to tu • tuto ten • tuto tá • tuto to • tento tuto • táto tuto • toto tuto • hovor.: tu ten • tu tá • tu to • tuto tento • tuto táto • tuto toto • expr.: tenhľa • táhľa • tohľa • tentohľa • tátohľa • totohľa: ten(to) tu sa mi nepáči; tu(to) ten sa začal biť • nár. toten • totá

2. označuje osobu, zviera al. vec, ktoré sa v dialógu nezúčastňujú, o ktorých už bola reč al. ktoré sú dostatočne určené situáciou • on • ona • ono: chcel som priateľovi pomôcť, ale ten, ale on moju pomoc odmietol

3. p. tamten

tento, tentohľa p. ten 1

tento, táto, toto, tohoto/tohto, mn. č. títo, ž. i str. tieto [vysl. t-] zám. ukaz.

1. ukazuje na blízku, prítomnú osobu al. vec: Rád veziem sa touto dolinou. (Vaj.) Či som ja už ozaj najposlednejšia v tomto dome? (Laz.) Ale tuto tento — ukázal palcom na Adama. (Jégé)

2. poukazuje na osobu, vec al. vlastnosť, o ktorej sa práve hovorilo, hovorí al. ktorá je známa: Paholci, keď gazda kone priviedol, tŕpli, ale tento ani slova viac o tom. (Taj.) Sotva toto preriekla dobrá matka, už bola Milka von z izby. (Vaj) Prepustili ma! — povie mamke, keď ho táto víta. (Ráz.)

● v tomto smere pokiaľ ide o to; v tomto ohľade čo sa týka toho; v tomto bode čo sa týka spomenutého miesta, uvedenej otázky ap.; v tejto súvislosti v spojitosti s vecami, o ktorých sa práve hovorí; z tohto hľadiska, z tejto stránky zo spomenutého stanoviska, podľa toho; týmto činom takto, preto;

3. a) v spojení s výrazmi času vyjadruje prítomné, terajšie, súčasné al. práve nastávajúce časové obdobie: Nikdy som tak netrpezlivo nečakal na dovolenku ako tohto roku. (Mor.) Akoby jej bolo v túto chvíľu okolo srdca inakšie. (Švant.) Čakám ťa po tieto dni. (Vaj) Čo asi v tomto čase robia? (Švant.) teraz; b) v spojení tento svet vyjadruje pozemský život: Ty by si ho najradšej z tohto sveta zniesol (Žáry) zmárnil; pren. veci tohoto sveta (Min.) pozemské veci;

4. v spojení tento ... tamten (onen) poukazuje na bližšiu z dvoch al. viacerých osôb, prípadne vecí: Ľúbim tohto, a tamtoho nemožno odbiť. (Tim.) Tento má viac v päte ako onen v hlave. (Kal.)

5. hovor. vyjadruje rozpaky hovoriaceho, keď si nevie práve spomenúť na vhodný výraz al. ho nechce priamo povedať: Keby ste pobadali, že niekto niečo tento ... — naznačil rukou kradnutie, — hneď zadržať. (Urb.) Ony tento ... ony sú nejako viac hodné. (Jes-á)

6. hovor. v spojeniach toto a toto, toto a hento nahrádza širšie rozprávanie o niečom; to i ono, všeličo: Deti vravia, že toto a toto, nebohá Anna, že — a rozpovedali, čo počuli. (Taj.) Mamenka si chcú ešte spraviť toto a hento. (Ráz.-Mart.) Človek niekedy celkom darmo hovorí toto a hento. (Bedn.)

táto p. tento

tento [te-, to-] zám ukaz
1. ukazuje na osobu, vec v blízkosti hovoriaceho: tito bozeyniczi nemagi geho widati; pakli on premuoz tohoto, ktery zalowal (ŽK 1473); poproste mileho Boha za ty wssechny, kteriz tento swaty dom nadaly ruchem; okolo tochto bozeho domv (S. KAPITULA 1480 DSJ); tento ysty czlowek kdy toho chrta navrati (CHTELNICA 1543 SLL); poruczugy, aby ste hlawneho isspana tegto stolycze rokowaly (TRENČÍN 1581); tento samy Martin, pastorok nebosstickeho Torbas Ambrussa hospodarine, tieto samie zeme w nuzy a w sweg welikey uskosti pred prawom nassym prodal (JELŠAVA 1597); tento gest kúň, na kterém sám sem chodil (KS 1763)
L. t. svet ľudstvo: kdy gu Pan Buoch s tohoto marneho sweta powolati raczi (JELŠAVA 1595); peklo wzdj se plnj, wssak se nenaplnj, dokud stogj tento swet (BV 1652); t. a takový vyj. zdôraznenie ukázaného: abi pak teto a takowe punkta tim stalegše se zachowawaly, poručzuge se (TRENČÍN 1713); to alebo ono hocičo, čokoľvek: staň se toto nebo ono, gakž budess chtjti (KO 1782)
2. ukazuje na čas, kt. práve prebieha al. prebiehal: ginssich swathkow nemate tochto tydna (S. KAPITULA 1480); dicens: besste, zracze, mordak, gyss sy mne druhykrat mordowal tehoto roku (TURIEC 1589); takže sem tu tegto pominuleg nocj z lidem pod mostom nocowal (BYTČA 1613); prawe o tomto čase do pola ssla (TURIEC 1773)
L. na/v t. čas, týmto časom, týmito časy, po tieto časy teraz: (kauza) nemohla k konczy prigiti az w tento czas (P. ĽUPČA 1564); pan Andrass Josst, ktery gest na tento czas w Pressporku (NECPALY 1589); od vina davani a piva temyto časy byli prazni (BOJNICE 1614 U2); to bj sem rada uczynila, než tymto čzasem nemožna tato wecz (ORLOVÉ 1664); to sa len po tieto časi stalo a ma rokou diewča do trinacz (KRUPINA 1726)