blahosklonne 2. st. -nejšie prísl. ▶ typicky pre zhovievavé, prívetivé, láskavé správanie, niekedy sprevádzané nadradenosťou: b. sa usmievať, hľadieť, odpovedať, vysvetľovať; b. podať niekomu ruku; b. kývnuť na pozdrav; blahosklonnejšie zmýšľať o ľudských omyloch; Nadporučík Klepáč sa správal voči nemu ako ku všetkým mladším a hodnostne nižším: povýšenecky a blahosklonne. [L. Ballek]; Počúval ma až blahosklonne, so žoviálnym úsmevom. [P. Jaroš]