dno -a dien s. spodná plocha niečoho, najmä nádoby, priehlbiny, vodnej masy: d. pohára, doliny, mora; klesnúť na d.; nádoba obrátená hore d-m;
pren. dosiahnuť (ekonomické) d. najhlbší (ekonomický) úpadok
● byť na dne v kríze (duševnej, finančnej ap.); rád pozerá na d. pohárika pije; kniž. → vypiť kalich horkosti, utrpenia do dna; remeslo má zlaté d.;
dnový2 príd.: d. výpust;
dienko -a -nok s. zdrob.