priznať dok.
1. i priznať si pravdivo vyjaviť, uznať, nezatajiť: p. (si) svoju chybu; p. príjmy; p. (si) neúspech; p-l si, že sa nahneval zbytočne; fin. daňové p-nie
2. prisúdiť, pririeknuť: p. niekomu náhradu škody, p. niekomu právo na niečo; p. dôchodok;
nedok. priznávať -a
// priznať sa
1. pravdivou výpoveďou potvrdiť vinu, účasť na niečom: p. sa k činu, ku krádeži
2. na zákl. podobnosti, príbuznosti ap. spoznať, prihlásiť sa k niekomu: p-l sa k nemu ako starý priateľ; nep-l sa k vlastným deťom;
nedok. priznávať sa