dielom [dílem/-om] prísl čiastočne, sčasti: naboženstwj krestanske lidem take prostredky dawa, dilem abychom k poznanj Boha prišli, djlem abychom ho ctili (SR 17. st); tolik remesluv a kunštuv dilom nepochybne se potrebuje (poriadok v rúbaní dreva) (TISOVEC 1774 CM); posiľňuwáňj toto záleží ďílem w rozmnožeňú poswecugícég milosťi (BN 1796)