Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

celuloid -u m. pružná, ľahko zápalná plastická látka;

celuloidový príd.: c. film

celuloid -du pl. N -dy m.

celuloid -du L -de pl. N -dy m. ⟨lat. + gr.⟩ 1. ▶ pružná, horľavá plastická látka vyrobená z nitrocelulózy a gáfru, používaná na výrobu filmov, hračiek, bižutérie a pod.: lisovaný c.; tvrdý, priesvitný c.; sklá z celuloidu; úzky prúžok celuloidu; Veronika kúpila pamätník s kyticou ruží na obale potiahnutom celuloidom. [J. Johanides]
2. film. profes. ▶ hraný al. dokumentárny film zaznamenaný na celuloidovom páse: púšťať staršie celuloidy; zachytiť niečo na celuloide; najstaršie filmové spracovanie Jánošíka je neoceniteľný historický c.

celuloid -u m. ‹l + g› pružná, ľahká, veľmi horľavá a tvárna plastická látka vyrábaná z nitrocelulózy a gáfra, prv často používaná na výrobu hračiek, filmov a pod;

celuloidový príd.: c-á bábika

celuloid, -u m. umelá priesvitná tvárlivá rohovina;

celuloidový príd.: c. výrobok, film; neodb. c-é sklo