náš nášho m. naša našej ž. naše nášho s I m. a s. naším mn. m. živ. naši, neživ., ž. a s. naše našich
I. zám. privl.
1. vyj. privl. vzťah hovoriacich k osobe, veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): n-e dieťa, náš (vlastný) dom, n. (národný) jazyk; náš názor je ...; to je n-a vec týka sa iba nás; n-e orgány fungujú podobne ako zvieracie ľudské
2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): n-e usilovanie, n-e návrhy, n-e prenasledovanie
3. vyj. zreteľ: za n-ch čias, človek v n-ch rokoch
4. hovor. má funkciu odkazovacieho zámena: n. pocestný sa už vracia
5. vyj. (kladné) citové vzťahy: deti n-e milé! (oslovenie); to je n. človek zmýšľa ako my; zahrajte nám tú n-u! obľúbenú skladbu
6. kt. sa u nás (v tejto krajine, v tomto prostredí) vyskytuje: n-e lesné zvieratá
7. môj (význ. 1) (plurál skromnosti): n-a štúdia má riešiť ...
● n-e šťastie, že ... mali sme šťastie, že ...
II. hovor. naši m. mn. a) (blízka) rodina b) prívrženci, priatelia ap.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
naše p. náš
náš m., naša ž., naše s. zám. privl. 1. csl vyjadruje vlastnícky vzťah k niečomu (k materiálnym statkom, domácim zvieratám ap.): Ale ja som skočila s posťele a bežím vonká a pez do mna, náš pes (Kráľ. Lehota LM); Našie kravi aj ťähaľi (Kokava n. Rim. RS); Mi zme ľen doma žaľi, zme si robiľi naše poľe (Devičie KRU); Nará_sa otáčajú takto sen do našej chalupi (Ružindol TRN); Ander, šag našo voli šicke štiri vonka i kravi! (Kokšov-Bakša KOŠ); Tag da o hodzinu prišľi asi tromi do našej izbi a taki zmordovani (Brezina TRB); U valaľi tedi šejsc chiž zhorelo, aľe naša śe aňi ňeulapila (Slov. Krivé HUM) L. naše mäso (Ábelová LUČ) - z doma chovaného zvieraťa 2. vyjadruje privlastňovací vzťah hovoriaceho k inej osobe al. osobám a. príbuzenský, rodinný: Zme fše zbieraľi biľinki, našä starámka ich poznala mnoho-mnoho (Žaškov DK); Tak sa trápiu̯ aj náš Paľko (V. Lom MK); Náž apo boľi narukuvaňí a naša mama, ťí choďiľi po robotách s nami (M. Lehota NB); Len dzetka našého bolo čut (Voderady TRN); To zme ždi našéj mamičke hovorili (Velčice TRČ); Tota źem to našeho dzedi bula (Sokoľ KOŠ); Naž ocec to na taki taňer položiľi taku bapku (Buglovce LVO) L. naši starí (Devičie KRU) - predkovia; starí rodičia b. spoločenský (zamestnanecký, priateľský, susedský ap.): Z javoroveho dreva lebo aj s topoľoveho stružlikuvali naši chlapi varačke (Čelovce MK); Marka moja, aľe na nážho baču daj pozor (Lišov KRU); No tam zme mali nážo biskupa (Pribylina LM); Hovorel to aj našiemu majstrovi, ale ten ho ani nepočúval (Trstie ILA); Zhorela tam jedna chiža a i našoho jednoho vojaka tam raňilo (Brezina TRB); Aľe to ňe našo ľudze, to priśľi dzejaki cigaňe z druhih valalou (Sobrance) 3. vyjadruje vzťah (často kladný citový) k niečomu (niekomu), čo (kto) sa chápe ako hodnota patriaca celému danému spoločenstvu ľudí: Ved ja ke_com z nážho mľina upiekla, ve_to bola pasija! (Ležiachov MAR); Za starích čia_sa v našom chotári siau̯ len jačmeň a ovos (Podkonice BB); Takuo veľkuo ňešťasťia sa dotode v našej ďeďiňe ňestalo (V. Lom MK); Ruská atalérija počau̯a strílet na našu gavalériju (Lopašov SKA); Tuto cinter náž je tag ale dva metre visoko dvihnutí o_dzedzini (Ružindol TRN); Tajšou̯ do nážho tedi, kej zatáčal z vozom do našiej ulice (Trstie ILA); Naš kroj, to bi sce maľi vidzec! (Buglovce LVO); Ta že me śe straciľi a teraz ňezname, že dze naša rota (Brezina TRB) L. po našom (Betliar ROŽ) - naším nárečím, našou rečou F. to je náš človek! (Lukáčovce HLO) - zmýšľa ako my; to bolo naše (Poniky BB) - to sme mali radi, bolo to zvykom 4. vyjadruje širší privlastňovací vzťah, na základe ktorého nám niečo prislúcha al. sa nám prisudzuje: Chto bou̯ žiaden toho trápeňia, tej biedi našej (Detva ZVO) 5. vyjadruje vzťah k niečomu, čo ľuďom prislúcha ako orgán: Tajšou̯ (bažant) do nážho žalútka (Žarnovica NB)