dnu, hovor. i dnuka, dnuká prísl.
1. dovnútra, op. von: vojsť, vpustiť niekoho d., nazrieť d.
2. vnútri, op. vonku: ostať d.; d. je teplo; načúvať, čo sa robí d.
● jedným → uchom d. a druhým von
dnuka, dnuká prísl.
dnuka, dnuká prísl. hovor. 1. ▶ do vnútrajška, dnu: Slabunký vietor vháňal cez tvorené obloky dnuka voňavý vzduch. [A. Plávka] 2. ▶ vo vnútornom priestore, vo vnútornej časti, dnu: Rýchle pribuchol dvere do chodby a pobehol do izby, aby bol dnuká ešte predo mnou. [K. Tomaščík]
dnuka, dnuká 1. p. dnu 1 2. p. vnútri 1, dnu 2
dnu 1. do vnútorného priestoru, do vnútornej časti, do vnútrajška (op. von) • dovnútra • donútra: chlapci vošli dnu, dovnútra; poď donútra • hovor.: dnuka • dnuká: choď dnuka, dnuká, aby si neprechladol • hovor.: tamdnu (Timrava) • tadnu (Rázus)
2. vo vnútornom priestore, vo vnútornej časti (op. vonku) • vnútri: dnu, vnútri je teplejšie • hovor.: dnuka • dnuká: chlapci sa hrajú dnuka • hovor. tamdnu: tamdnu nie je nikto
vnútri 1. vo vnútornom priestore, vo vnútornej časti, vo vnútrajšku (op. vonku) • dnu: vnútri, dnu je teplo • hovor. tamdnu: tamdnu je úplné ticho • zvnútra • znútra: jablko je zvnútra, znútra červavé • hovor.: dnuka • dnuká: dnuka sa nemusíš tak teplo obliecť • hovor.: zdnuka • nár:. zdnuká • zdnuky: dom je zdnuka hotový • nespráv. vo vnútri
2. p. v 1
dnuka i dnuká prísl. hovor.
1. vnútri: I tá naša Micka dnuká pradie dlhú niť (Šteinh.) v izbe.
2. dovnútra: poďteže len dnuká (Pláv.); vkročí s ním dnuká (J. Mat.)
dnuka i dnuká prísl. (hnuka, nuka, vnuka) 1. strsl, vsl dovnútra (op. von): Poďže dnuká! (Martin); Prňiesla som nuka do pitvora stolec (Čelovce MK); Potom prišiel dnuká, vošiel sem do kuchiňe (Kráľ. Lehota LM); Nože zavolaj teho kupca dnuka (Letanovce SNV); Ice dnuka! (Remeniny GIR); Puśčiľi naz nuka (Brezina TRB) 2. strsl, vsl vnútri (op. vonku): Poton son odvézou̯ tech, čo boľi nuka (Rovňany LUČ); Dnuka f chiži bulo fajňe ceplo (Kanaš PRE); Vonka źimno, aľe hnuka ceplo (Ratvaj SAB); Ľalo, ta vnuka śe dobre śedzelo (Dl. Lúka BAR)
hnuka p. dnuka
nuka p. dnuka
dnu [d-, v-], dnuka prísl 1. dovnútra: aby se stehowal dnu do mlina (D. ŠTUBŇA 1569 KL); wstupugicze dnuka do panskeho pitwora ((LIKAVA) 1627); zrno sme wozili dnu do Krupiny (KRUPINA 1643); cy won, cy wnu wchaczame (SJ 18. st); dnuká se vlámali (ASL ( 1781)) 2. vnútri: mal dosť času vo dne dnuká (RL 16. st); od hrnka poprawenya a dnu wimazanya (ŠTÍTNIK 1654); na oficiru dnuka uzavretych (TOPOĽČANY 1669); wjdela wydlicze nedelako dwjerecz dnu w sade (LACLAVÁ 1718)