divý príd.
1. necivilizovaný, primitívny, divošský, divoký: d-é barbarské kmene
2. voľne v prírode žijúci, rastúci: d-á zver; d-á sviňa diviak; d-á hruška neštepená; d. mak; d-é huby jedovaté, nejedlé
3. prírodne daný, človekom nesformovaný, neupravený, divoký: d-á strmina, d. prales
4. nespútaný, bujný, prudký, zúrivý, divoký: d. vietor, d-á nenávisť, d. výraz tváre; šport. preteky na d-ej → vode
5. expr. krikľavý, výstredný, nápadný, divoký: d-é oblečenie, d-á skladba
● expr.: bežať, robiť ap. ako d. veľmi, intenzívne; byť d. do niekoho, niečoho, za niekým, niečím vášnivo túžiť;
na divo → nadivo;
divo prísl.: d. rásť, žiť, týčiť sa, smiať sa; d. oblečený;
divosť -i ž.