plavec -vca m.
1. kto vie plávať: slabý p.
2. pretekár v plávaní;
plavkyňa -e -kýň ž.;
plavecký príd.: p-é preteky;
plavectvo -a s. plavecký šport
plavectvo -va s.
plavectvo -va s. 1. zastaráv. ▶ plávanie ako športová disciplína: úspechy slovenského plavectva v medzivojnovom období; bývalá sláva a úspechy prešovského vodného póla a plavectva; pokles výkonnosti slovenského plavectva 2. zastar. ▶ náuka o lodi, o jej riadení na mori, o určovaní optimálneho kurzu a polohy lode a pod., nautika: vedomosti z plavectva
nautika náuka o vedení lode na mori • moreplavectvo • plavectvo
plavectvo 1. pohybovanie sa vlastnými silami na hladine vody al. vo vode ako športová disciplína • plávanie: venovať sa plavectvu, plávaniu
2. p. nautika
plavec, -vca m.
1. kto vie plávať, kto pestuje plávanie ako šport;
2. zastar. námorník;
plavkyňa, -ne, -kýň ž. k 1;
plavecký príd.: p. šport, p. klub, p-é preteky;
plavecky prísl.;
plavectvo, -a str.
1. druh športu;
2. náuka o plavbe lodí
plavecký príd slúžiaci (ako nástroj) k plavbe, plaveniu po vode: a kde ge potreba, tjkamy plaweckymy tjkagjce od prudou a od skal nech odhanagj (KoB 1666); contus: bidlo plawecké, týč plawecká; cymba: člunek plawecký (WU 1750); Maria na ssiff bes wesla a bes wsseckeg plaweckeg priprawy wlozena bila (MS 1758); velatura: plat prjwozny, plawecky (KS 1763); navicularia: plawecké vměnj (AP 1769); plavectvo [-í] s náuka o lodnej doprave: (:navicularia:) o plawectwj (KoB 1666)