porkoláb, polkoráb -a m. ‹maď < n› hist. správca zámku, kaštieľa, kastelán;
porkolábsky, polkorábsky príd.
polkoráb, polkorábka, polkorábsky p. porkoláb
porkoláb, polkoráb [pol-, pul-, polo-; -koráb, -kráb, -kuráb] m nem/maď 1. správca zámku, kaštieľa, kastelán: Michal Lessnansky polkrab sytnansky (SITNO 1556); manželku Geho Milosti po urozenom Ianowy Balogowy, porkolabu na zamku Trencinie (TRENČÍN 1580); nytz nekladiem tohoto roku pro tu pryczynu, ze gest dane panu polkurabowi (SKLABIŇA 1601-04); porkolab zamecky na to veliku pilnost miti bude (LIETAVA 1657); instructia se dawa polkorabowi Stareho hradu (STARHRAD 1666); zamek Budethin, porkolab rocznieho platu ma f 50 (BUDATÍN 1690); (dvere) k pulkrabiho swetnicy iducy; k pulkrabowy yducz (TRENČÍN 1713; 1720); castellanus: porkoláb (LD 18. st) 2. dozorca väzňov, žalárnik: phylacista: temničár, polokráb, ktery na temnicu starost má (KS 1763) P. atpn Oswaldo Porkolab (v Stropkove 1494); -ov príd privl k 1: do porkolaboweg yzby (s. l. 1659); -ka, -ová ž správcova manželka: pani ssefary strowily u polkorabky 36 den (S. ĽUPČA 1662); gedenkrate pulgrabkoweg za sweho komorastwy mosel platit osm zlatich za wino (SKALICA 1687); -sky príd k 1: w porkolabskeg izbe (s. l. 1656); -stvo [-í] s správcovská oblasť, panstvo: anno 1733 podle tuto allegovaneg qvietantie administrovalo se do pulgrabstwy dubniczkeho (BÁNOVCE n. B. 1733)