orešie -šia s.
orešie -šia s. ▶ ľudové označenie lúčnej al. záhradnej rastliny hrachora hľuznatého Lathyrus tuberosus, niekde pestovanej pre jedlú, na škrob bohatú hľuzu: o. v obilí; jedlé hľúzky orešia
orešie, -ia str. ľud. rastlina hrachor hľuznatý
orešie, orešíňa s. i orešina ž. miest. jstrsl, zsl popínavá rastlina, bot. hrachor hľuznatý (Lathyrus tuberosus): Oreší sa tak tahne v obilí (Hlboké SEN); Na našiéj roliéj bolo moc téj orešini (Hrušové NMV); orešíňa (V. Straciny MK)
orešie s lieskové kríky: pany messtyane (v) nekterich zahradach slywowe, yablonye, oresse a rozlyčžne sstepi mely (TRENČÍN 1613) P. tpn zem pod Oressim negmladssimu sinowy legugem (s. l. 1651)