korbeľ -ľa pl. N -le G -ľov m.
korbeľ -ľa L -li pl. N -le G -ľov m. ⟨nem. ~ lat.⟩ ▶ špeciálna valcovitá al. kužeľovitá nádoba s uchom a odklápacím vrchnákom, určená na pitie vína al. piva (používaná najmä v minulosti); jej obsah: zdobené fajansové korbele; zbierka cínových korbeľov; posedieť si v krčme s korbeľom piva; má rád plný k.; Vyleje do seba korbeľ medoviny. [J. Horák]
korbeľ -a m. ‹n < l› (predtým) väčšia baňatá drevená nádoba na pitie (piva, medoviny)
korbeľ, -a, mn. č. -le m. zastar. nádoba na pitie piva: cínový k. (Hviezd.);
korbeľový príd.
korbeľ1 m. 1. pozdĺžny ručný kôš: Kúpila som si velikí korbel, abi som mala f čom nosiď jeďeňie šichňíkom do pola (Hliník n. Hron. NB) 2. hont, novohr druh jednoduchej kolísky formy korýtka: korbel (Dol. Tisovník MK, Cerovo KRU)
korbeľ2 m. zried. nevyvinutý, zdeformovaný plod slivky, grman: korbel (Brezová p. Brad. MYJ)
korbeľ m nem džbán na pitie piva: kdo korbel miluge (BV 1652) pijan; korbel gest s ssirokou wrchnou djerou pohar (KoB 1666); mam korbel nalitj (KC 1791) P. atpn Georgio Korbel (v Podmaníne 1498); Stephanus Korbel (v N. Meste n. V. 1522 U1)